Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Nezasluzim si zit

Príspevok v téme: Nezasluzim si zit
majussska

naco? kazdemu robim len zle, mne sa stalo zle, tak som to zacala prenasat na inych, lebo tento skur...svet je nespravodlivy. Som velmi nestastna a uz to trva prilis dlho, nicim tich ktorich najviac milujem a doslovne som stratila samu seba:(...bez duse, len telo mam, ktore aj tak neznasam...bozuzial moje myslienky na smrt na stale stupnuju, mavam hrozne sny, v noci ma trha...neviem uz z toho vykluckovat, neviem zit spocitom ze som ublizila svojim najmilovanejsim, aj ked iba slovne, ale to je niekedy omnoho horsie, chovam sa hrozne, zato ze som nestastna a vsetko co sa mi stalo sa mi zda byt niekedy nefer:(...som zla

jara

Majusska. Zaobsteraj si psicka je to najlepsi priatel.Ked mas internet tak sa uc nejaky cudzi jazyk anglictinu,alebo spanielcinu.Nebudes sa nudit a myslietna sprostosti.

ollivia

kup si psaa..vazne je to osvedcene kup si psika a NEUVERIS AKY JE ZIVOT SUPER.ja som tiez taka kopka nestastia ale ked pridem domov a zacne sa mi to steniatko motat popod nohy ..boze je to neuveritelne ako ti to zdvihne naladu:)))

micurka

Majuska. Neviem si predstaviť tú nehodu a všetko okolo toho, lebo také si človek radšej ani nepredstavuje. Nemôžeme vedieť, čím si prešla a aké stopy to v tebe a na tebe zanechalo, ako sa ti tým zmenil život, ale jedno je isté ... zmenil sa ti život, ale neskončil... a náš život je v našich rukách. Nedá sa viniť nikoho a hlavne nám nepomôže, ak budeme ubližovať druhým. Ja tiež začínam prechádzať niekedy do extrémov, ked som podráždená, tak si to zlížu práve moji najmilší a pritom nie som taká. Ale treba nájsť v živote niečo, len jeden jediný bod, ktorý ti dá správny smer a niečo z čoho budeš mať radosť a nakoniec sa všetko spraví. Len to nevzdávaj, lebo zrejme si po tej nehode dostala ďalšiu šancu na život a aj keď máš nejaké následky, život ťa testuje, ako napriek tým ťažkostiam budeš vedieť žiť plnohodnotný život. A ak si budeš veriť, tak sa ti to aj podarí... Prajem ti všetko dobré a hlavne, hlavu hore Maji. :)

hgenserkova

To čo opisujete sú príznaky ťažklej depresie,potrebujete psychiatrickú liečbu a psychoterapiu.Dr.Genserková

dadada

Majuska, akože "hniješ" celé dni doma? Si nezamestnaná? Alebo si na ešte na vysokej? Najlepším liekom na depresiu je šport. Skús sa prinútiť k činnosti a prihlás sa na nejaké cvičenie, tanec,... to je jedno čo, len aby si tam chodila pravidelne a často, lebo doma sa k ničomu neprinútiš. Najlepšie prihlásiť sa aj s priateľom či kamoškou, aby ťa niekto donútil chodiť tam. A papaj B-komplex.

wowo

tulinka pekne si to velmi napisala.Nie si sama s takym osudom ja tiez nemam rodicov a nieco podobne som zazila.len nemam taku oporu v partnerovy ,je to chladny typ a jesitak.Chapem ta plno, Malo zien v okoli a to som asi{ starsia ako ty }stratili oboch rodicov v tak mladom veku ako my.Kto to nezazil na vlastnej kozi nikdy to nepochopi.Mozeme si o tom viac pisat aj cez mail.

tulinka

ahoj majussska,chcela by som ti napisat par slov..urcite sa zober nasilu a skus vyvijat nejaku aktivitu..ja som si take depky tiez presla,este ma obcas aj chytnu,clovek sa tomu neubrani,revem ako male decko,ale vyrevem sa, zaspim od zialu a potom ide zivot dalej..Vies,mne sa stala hrozna tragedia.Ked som mala pred maturitou,zomrela mi mama na rakovinu a pre mna to bolo strasne moc tazke,co som si vobec predtym nevedela predstavit..Necely rok sa trapila po nemocniciach a vtedy uz zacal pre mna kruty udel,musela som sa ucit varit a tak a hanbila som sa,mala som 18 a nic som poriadne nevedela..nikdy somsa o nic take nestarala,mama nam vzdy vsetko nachystala..Maminka zomrela a my sme ostali doma zufali.Zatvarala som sa pred celym svetom a snazila som sa prerusit kontakt aj s najlepsou kamaratkou,lebo som s nou uz vobec netravila cas rada,nevedela,ako sa ma po maminej smrti ku mne chovat..Podla mna doteraz nevie, v akej situacii som.Oni maju usporiadanu rodinu a zije v takom bezproblemovom svete,ako ja do 17rokov.. Pomohli mi vsak spoluziacky, od ktorych by osm to najmenej cakala a zblizila som sa s novymi kamaratkami.Mala som aj priatela,ale moc sme sa casto nevidali, nemohol, vela som na neho ziarlila a mala som zachvaty..Zacinali sme spolu,ked mal este neuzatvoreny vztah..No musim povedat,ze ten clovek mi najviac pomohol.Snazil sa mi aspon telefonovat kazducky vecer minimalne hodinu a rozpraval mi o takych blbostiach,ze som bola zo zaciatku na neho nahnevana,ze preco sa ma nepyta,ako sa mam..Potom som zistila,ze to bol jeho zamer a fakt mi to pomohlo.Postupne som si zacala zvykat na svoje povinnosti a hoci to bolo doma tazke,pretoze som sa nemusela starat len o seba, ale o dalsich 3clenov rodiny,s ich podporou som sa naucila musim povedat vyborne varit a piect.Dokonca je to teraz moje hobby, za tie 4 roky sa vela zmenilo.Priatel ostal ten isty a nas vztah sa tak velmi prehlbil, ze som mu fakt vdacna,ze mi pomohol v najhorsich chvilach.A nemysli si,nie je to vzdy ruzove.Strasne na neho ziarlim,lebo je fakt krasny nielen po dusevnej stranke,ale aj po fyzickej a ma vela kamaratiek,ale bol ochotny sa kvoli mne vzdat vsetkeho.Casom sme si urobili spolocnych priatelov.A tiez sa dozierame a vzdy kvoli mne,lebo ja som posadnuto ziarliva a robim take hovadiny..Proste som vybusna apoviem nieco, co ma za 2min mrzi a on zas je taky,ze ked uz ho naseriem,tak je nasraty a ja osm potom nestastna a je to dookola...A tak to slo,zacala som chodit na vysku,snazila som sa stihnut domacnost, skolu, priatela a brigady a zrazu to prislo uplne necakane...Mala som pred skuskou,ked mi zavolali,ze otec nahle zomrel.Bola to rana pod pas.Vies si mila Majuska predstavit tie depresie potom.Ani nemozem chodit sama na cintorin.Mam tam take zachvaty, ze si ako psychopat predstavujem,ze by som nasich proste vykopala a povedala by som si, ze by mozno zili..No rozum sa ti teraz urcite pozastavuje.Ale to je nepredstavitelne,kym to nezazijes.Tak nas ubudlo a doma sme ostali 3.Ja sa teraz musim o vsetko starat,este aj dokoncujem VS a treba aj privyrabat,aby sa cely dom dal vobec utiahnut.Navyse rada nakupujem,rada sa obliekam pekne a to tiez nieco stoji.Depky u mna zacali uplne nebadane,az som zrazu jedneho dna stratila chut zit.Uz sa mi nechcelo nic robit,iba spat a umriet v spanku.Priatel je stale pri mne,ale ja uz som sa netesila ani na neho.Moja pedantnost v upratovani a vareni pominula,netesila som sa na pekny vylet,na babsku jazdu so spolubyvajucimi na byte, na nic. Proste prazdnota.V skole mi to po otcovej smrti vobec neslo, teraz je ucenie hrozne narocne,mam desny obor, kde stale nieco ratame a ide tam o presnost.Hladala som uz sama pomoc psychologa na internete,ale nic, co by ma oslovilo,som nenasla..Uz som sa chcela zabit a povedala som si,ze to skonci.No povedala osm si presne to,ze tam uz nie je druha sanca..Lenze nevedela som,ako si pomoct,kamaratky v zivote nemali podobny problem a ich spolocnost ma zacala obtazovat.Ked som domov nosila nakupy zo skoly (studujem denne, tzn.ze som mimo domu zhruba na 3dni),tak sa mi smiali a nechapali.Na nete som nasla perfektny clanok o depkach a rozposlala to vsetkym mailom..No myslis??dostala som reakcie, ci mam depku z profaka, ktory nas cely semester hrotil v skole..Niektori mi rovno povedali,ze ot necitali,ze to bolo dlhe..Nik okrem jednej kamaratky nepochopil,ze to bolo volanie o pomoc,ze tam bol navod,ako s aku mne spravat.Ta kamaratka to chapala, pretoze jej mamina trpi depresiami uz nejake roky a chodi po blazincoch...Uz som to nevydrzala a tesne pred rozhodnutim zabit sa, som sa slabossky rozplakala pred priatelom a vsetko som mu povedala, o mojej nechuti zit,aj to, ze sa na neho uz netesim..samozrejme sa neurazil a by si neverila,ako mi moc pomohol.Som rada,ze sa to tak vyriesilo.Aj ked sa casto hadame pre hlupoty,viem,ze ma v tazkych chvilach vzdy podrzal a nemysli si,tiez mam komplexy, za posledne 4 roky od maminej smrti som pribrala 13kg,a je to nehorazne vidno,ale on je stale so mnou a uz si robime srandu z mojho vyzoru..vies,ked si pisala o tom svojom, tak som si povedala,ze to je debil,ked ti tak telefonuje,ja tiez kolkokrat nadavam na toho mojho,ale viem,ze sa na neho mozem spolahnut,pretoze bol pri mne vzdy, ked bolo najhorsie..Videl,ze mam depky este predtym,ako som mu to povedala,chudak,aj sa snazil ma rozptylit,ale ked ma clovek depky, pokial sa vnutorne nezmeni,tak mu okolie nepomoze..presne,potrebujes milujuceho cloveka mat pri sebe.Pevne verim,ze to zvladnes.Ci uz zmenis priatela alebo nie.Ten novy moze byt zo zaciatku mily,ale potom bude v soku,co mas za depky..Ten moj ked uz ma nervy,mi tiez povie,ze zas revem,ale uvedom si,ze robi maximum,aby osm bola stastna a aj on je len clovek a tiez mu prasknu nervy.Zober si,ake sme my, baby.Drzime dietu a ked nevyjde,kasleme na nu.Chlapi? podporuju nas a aj ked sme za to navonok nevdacne,obcas odvrknu ze zase reveme,ale stoja pri nas dalej..Mne tiez frajer nedava lasku najavo romanticky,hoci ja som romanticka,ale vidim ju vo vsetkych jeho obetavych skutkoch.a proste musis citit, ze ta miluje.a ci ty milujes jeho.Ja mam tiez taky siroky vyber, na kazdy den ineho by osm mohla mat,ale poviem si,ze mi to zato nestoji,ze proste lubim toho mojho a stejne vetkych porovnavam s nim..uz je to proste tak.Co sa tyka tej antikoncepcie neviem, ja mam naplaste.Ale tie depky mi zacali po tom,ako som zacala paradoxne uzivat lieky na ukludnenie.Ale uz ich radsej neberiem,lebo som fakt paradoxne mala po nich sklony k samovrazde.No nic,rozpisala som sa,ale chcela som ti povedat,az sa nevzdavas,je nas vela takych,co mame depky a nevieme co dalej..Ja sa ukludnujem nakupovanim :)) ze si kupim nieco pekne na seba a pomaha mi to:))) Zelam ti vela zdaru a ostatnym-prepacte, ze som sa tak rozpisala :-D

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Nezasluzim si zit - Fórum - ZDRAVIE.sk