avojte.. tak ja vam rozpoviem co ma trapi.. ked som mala asi 17 rokov bola som v taliansku zo skoly na tzv. plaveckom vycviku.. ale to bol len kryci manever..kazdorocne sa tam chodia len decka s ucitelkami zabavit a tak..ziadne plavanie sa nekonalo.. ved to poznate.. no lenze mne sa tam stala otrasna vec..znasilnil ma tam jeden talian..bola som predtym panna..bolo to hrozne a strasne strasne to bolelo..:,(odvtedy som snivala len o tom aby som si nasla chlapca, ktoremu to budem moct vyrozpravat, ktory ma bude velmi milovat a ukaze mi ze milovanie dokaze byt aj krasne..kazdy vecer som odvtedy v postielke plakala a modlila sa.. a ked som mala 19 tak sa objavil..chodime spolu uz skoro 2 roky..studujem na VS..on je uz inzinier..pracuje, je hrozne starostlivy, straaaaasne ma zboznuje, dal by mi setko na svete a ja jemu tiez..jednoducho mi nic nechyba..problem je asi v tomto.. o 2 mesiacoch nasho chodenia sme zacali obaja tuzit po milovani..a ja som mu to cela dat.. vyspala som sa s nim bez toho aby vedel co sa mi stalo..musim povedat ze to bol hrozny zazitok..strasne ma to bolelo...:,( po case som to uz nevydrzala a setko som mu povedala..co sa mi stalo a aj to ako to hrozne bolelo ked sme sa prvykrat spolu milovali..bol z toho hrozne nestastny..to viem..ked som napriklad pri nom zaspinkala a mala som zle sny..budila som sa vydesena, tak bol pri mne a hrozne ma bozkaval a isli mu z ociek neraz aj slzy.. no tym ze som mu to povedala mi vobec neodlahlo..neviem preco..:,( za tie 2 roky sme sa spolu casto nemilovali.. mala som k tomu nechut..nevedela som preco..po case som na to znasilnenie ani nemyslela..zabudla som..samozrejme tak uplne sa to neda..no moj sexualny zivot na nezmenil..no nechcem od vas ani pocut o tom ze priatel ma na to mojom prezivani sexu vinu..ze ma byt neznejsi a podobne..pretoze uz viac neznejsi a ohladuplny ako je on nemoze byt uz nik.. je proste hrozne uzasny..nikdy nemysli pri tom na seba ale len na mna..no aj tak neprezivam pri tom taku exploziu ako to je velakrat vo filme..alebo nemozem pochopit ako moze byt niektora nymfomanka.. je mi to hrozne luto..a myslim si ze vela robi aj kondom..tento mesiac som si bola dat predpisat HAK..este len ju zacnem brat..ja sa len modlim aby sa moje prezivanie sexu zlepsilo.. a nemozem doteraz uverit tomu ze prve milovanie ma byt pre zenu to najkrajsie co zazije v zivote tak ja som to tak kruto stratila..:,(
Znasilnenie - spoved
nemam odvahu..:,(
Vsetci sa vyhovaraju na "nase male mesto". No a co? Aj keby si zila v dedinke s 50 obyvatelmi, na vsetkych sa mozes vykaslat, prednejsie je Tvoje psychicke zdravie! A ked uz sme pri tom, to, ze by si ho navstivila, nemusi vediet ano Tvoja mama, nieto este "male mesto". je to lekar, ktory drzi tajomstvo a nie klebetna baba
z trhu. Nebude Ta presviedcat, ale to bola vyhovorka.
ivette ja sa tiez niekedy cudujem ako som to zvladla sama.. ale teraz mam pocit ze som to asi nezvladla..a ze to tam niekde stale je.. psychologa necem..naozaj nie..v nasom malom meste to nejde a nedokazala by som sa mu otvorit.. :,,(
ivett, hapci.. dakujem vam ste hrozne zlate.. :(( nejako som po tomto ako som to sem napisala zostala na dne..po strasne dlhom case.. mam chut zavolat priatelovi nech pride..ze mi je zle..ale ked ja mu necem sposobovat tym bolest a slzy..necem aby bol nestastny so mnou..cem aby sa pri mne len smial..lebo on si to zasluzi..:(
Kristinka: Chcem Ti napisat len tolko, ze " prve milovanie ma byt pre zenu to najkrajsie co zazije v zivote" je pekny blud. Prve milovanie je skratka prve, vzdy sa s nim spajaju obavy a bolest (co nemozem potvrdit, lebo som nemala panensku blanu vobec) a v ziadnompripade to nie je "to najkrajsie", pretoze trva este peknych par mesiacov, kym sa partneri zladia a uziju si naozaj skvely zazitok. Takze neoplakavaj frazu z Brava, je to zbytocne. Naozaj si neviem predstavit, ake je to byt znasilnena a zit s tym, ale urcite je to tazke. Na Tvojom mieste by som navstivila psychologa, ktory Ti moze naozaj pomoct. Nemozem uverit, ze si sa s tym vyrovnavala sama. Psycholog tu nie ej pre cvokov, ako sa medzi (s)prostym ludom traduje a verim, ze az tam by Ti skutocne odlahlo. Drzim palce!
majuska vies ja uz da sa povedat ze vobec neplacem..vlastne odvtedy co som to povedala priatelovi..je to skoro 2 roky..no a odvtedy som sa akoby zablokovala..necem o tom hovorit..aj ked sledujeme napriklad nejaky film a spomenie sa tam znasilnenie, tak sa pozriem dole a priatel sa tvari ze nic nepocul..asi mi nic nece pripominat..:( on jeden cas aj navrhoval aby sme sli spolu k psychologovi, ale ja nemam na to odvahu..a este aj v takomto malom meste..:( a tak asi uz rok o tom vobec nehovorime..teda skor ja.. ale ja viem ze v tej mojej hlavicke zostali po tom nasledky..nepripustam si to..:((
Skus navštíviť neurologičku, aby ti dala niečo na posilnenie nervov, kup si v lekárni Magne B6. Co bolo bolo, to už nikto nezmení, ale môžeš byť štastná, že si stretla muža, ktorý ta na dovšetko ľúbí a je schopný sa takto obetovať. Ja vlastne ani neverím, že taký muži ešte existujú, pretože ja som nikdy ešte takého nestretla.
Neviem, čo ti mám poradiť, ale skus brať aj tabletky Persen, sú z byliniek a pomáhajú proti stresu - a hlavne dodávajú telu látku, po ktorej sa cítiš lepšie a nemaš potrebu tolko plakat. Aj ked ja mam iný problém, a momentálne plače skoro stále, ale to je už iná téma.
