Dcera chce ostat v cudzine natrvalo

Je tazke zit daleko od domova...vzdy nam niekto chyba...najidealnejsi by bol velky palac v krajine,kde je praca,kde sa da pokojne zit a nastahovat si tam vsetkych,ktorych mame radi. Ja som studentka, cakaju ma este tri roky(v SR)... a moj priatel pracuje v anglicku. Asi si viete predstavit ako mi je,ked som bez neho. Rozmyslame casto o nasej buducnosti,kde budeme...chceli by sme sa vratit na slovensko,ale vsetko zavisi od situacie,aka bude. Preco je to na slovensku tak??Mladi sa musia zadlzit,aby mali kde byvat...a to nehovorim o babatku, zatial co v anglicku sa to v pohode da...aj z jedneho platu. Kedy sa to zmeni??Ja stale dufam,ze to bude lepsie,lebo ak nie, asi ostaneme v anglicku...a to budem velmi plakat za priatelmi a rodinou. Ale co uz, inak sa neda...

Prepacte za dvojity prispevok, nevedela som, ze je to take dlhe. Ale smutnamama, pisala ho dcera, ktorej nesmierne chyba rodina, asi som sa potrebovala vyrozpravat.

smutna mama, ja som spoznala manzela pred koncom prveho roku studia na VS na Slovensku. Na tu skolu sa bolo velmi tazko dostat, z 200 ludi brali 50 a ja som mala stastie...Ale laska zavolala, prerusila som studium, odisla za nim...Nelutujem ani sekundu. Aj keby som tu skolu skoncila, uplatnenie by som nemala, toboz nie v USA...Nasi mi hrooooozne chybaju. Castokrat si poplacem manzelovi na ramene, chyti ma taka clivota, hrdlo sa stiahne, srdiecko zaboli. Myslim na rodicov a sestry s rodinami, predstavujem si nas milovany domcek v lese, citim vonu prirody, predstavujem si vsetko, co som zazila s mamkou a ockom. Aj teraz ma to tak dojalo, co pisem, ze placem. Uz som ich vyse roka nevidela. Som najmladsia. Maznacik. Jedine, cim sa utesujem je to, ze sa pozariadujeme, skoncim skolu a nasich ku nam zavolame. Preto sme aj chceli dom, aby sme mali pre nasich miesto. Volame si, posielame si emaily. Velmi po nich tuzim. Som velmi rada, ze sa maju dobre a su zdravi, pomaha mi to upokojit sa, ze su v poriadku. Vsetko, co robim okolo domceka robim s tym, ze to nasi uvidia. Takze nie je to lahke odist. najdrahsich si clovek nosi v srdci, krv nie je voda a neda sa zabudnut na najblizsich. Viem, ze im velmi chybam, stale sa o mne rozpravaju, aj my s manzelom stale hovorime o nich a tesime sa, ze su ok. Verim, ze sa coskoro stretneme, bohuzial nam tohto roku nevyjde prist za nimi. Moj manzel je Slovak a aj to velmi pomaha, doma hovorime po slovensky, rozpravame sa o mackovi uskovi, varim slovenske jedla. S Americanom by som sa citila stratena, je to ina mentalita, co on vie, ako to na Slovensku vyzera, co je to gulas...Slovenky vydate za Americanov vyhladavaju slovenske komunity, my si vystacime sami. Som tomu rada, ze ho mam.
envy, pevne verim, ze ti vyjde, co si zelas a budes stastna. Prajem ti to z celeho srdca, lebo istota je v zivote velmi krasny a dolezity pocit. Ja som po manzelovi (vtedy priatelovi) tiez velmi tuzila, ale my sme tych 5 mesiacov, co sme boli od seba pracovali na tom, aby ma dostal k sebe (vybavovanie potrebnych dokumentov na ziskanie viz), tak som sa necitila az tak bezradne. Pocuvni hlas svojho srdca a bud s tym, koho milujes, vies, clovek nemoze mat vsetko. Ked som tu s manzelom a velmi stastna, chybaju mi rodicia. Ked som s nasimi bola cez leto doma, chybal mi manzel. Najkrajsia chvila bola, ked sme boli vsetci styria spolu, sice len 4 dni, ale bola som nesmierne stastna, manzel potom musel ist uz spat do USA do roboty, ja som doma ostala este mesiac. Volal mi kazdy den, ze bezo mna nemoze zit. Ked som si kupila svadobne saty a viezli sme ich domov (pripravy na svadbu a svadba prebehla v USA), vecer pod sprchou som plakala za nasimi, bolo mi luto a nechcela som, aby ma manzel pocul, aby si nebodaj nemyslel, ze nie som s nim stastna...
Tak som sa trosku vyrozpravala a idem varit zemiakove placky. smutnamama, tvoja dcera vzdy ostane tvojou, vies, je v nej kus z teba, ja hovorim vety, co hovori moja mamka, ked varim, stale na nu myslim, ked upratujem, tiez, ani nevies, co vsetko si jej do zivota dala len preto, ze si jej mamkou. Vzdy budes pre nu dolezita a ked ti bude po veceroch srdiecko pukat od tuzby po nej, pomyslis si na to, ze jej je dobre a je stastna a ulavi sa ti. Aj sa este viac zblizis s manzelom, navzajom sa budete podporovat.

sisi, ja este nic neviem, zijem v neistote... nic este nie je vybavene a pomaly zacinam mat strach, ze sa budeme vidavat raz za tri mesiace... kks zas mi je do placu... ja neviem.. podla mna najhorsia vec na svete je neistota a prave sa v nej topim...

ja chcem tiez odist do zahranicia a ostat tam natrvalo, tu nevidim buducnost. niekoho to proste laka von. tes sa z toho, ze mas zdrave dieta a ze je/bude stastna vonku. radsej stastna vonku ako nestastna doma. co by za to dali mamy, ktore maju postihnute dieta ktore nikdy nebude normalne, vymenit si s tebou rolu.

Uprimne povedane este som s nou rozhovor o tom namala, aj ona ma strch mi to povedat,ale nejak to z naznakov citim a napokon aj preto si tu stanicu robila,bez nej si tazko najdes dobre uplatnenie v tej krajune kde chces zit,najme v Grecku.Hrozne som z toho smutna,velmi ma to trapi,bola som tam a neviem co povedat,keby si aspon nasla slovaka chlapca,ale to tiez nie je zaruka dobreho vztahu,je to ako ruleta,taky je zivot,manzel je v tomto smere s tym vyrovnany,ja nie ale asi nenarobim nic,bojim sa ,ze by som ju stratila natrvalo ,keby som jej branila,tiez sa ukludnujem ze tu ma este 3r skoly,ale neviem co ju napadne ci MG nebude chciet robit tam kto vie?KEBY SA MI OZVALA ASPON JEDNA MAMA V PODOBNEJ SITUACII,ALE ASI NEMAJU CAS AKO JA.ALE SOM VDACNA VSETKYM. PEKNY DEN.

Envy, dufam, ze sa ti to podari a nebudes lutovat odchod. Ja mam v plane skoncit skolu a az tak pojdem do cudziny- moj ucitelsky odbor sa zial neda studovat externe.
Je to tazke ked si spomeniem ze budeme 5 tyzdnov odluceni, ale verim mu a viem ze to zvlaneme- sice virtualne rande mi nesedi, ale asi si budem musiet zvyknut- fnuk.
Smutnamama, dcera sa uz rohodla natrvalo?

skusam si vybavit skolu externe, ze by som chodila len na skusky,a ôle nemzem nic robit, alebo nerobit, pokial mi on nepovie jasne ano alebo nie...
robim as. dramaturgie pre jeden serial.. a vobec sa tieto dni nesustredim

No ani nasi mna nechceli pustit, ale sama citim, ze by to nebolo spravne nechat tri roky skoly len tak. Je super, ze ams pracu, ja mam cez rok len brigady v telecome na otravovanie ludi :D Co tam vlastne robis?
A mimochodom , ak sa naozaj lubite tak to nejako vydrzite. To je aj utechou pre mna.Ja verim v nasu lasku a verim, ze to zvladneme , ale bojim sa -aj teraz placem pri tej predstave.

sisi presne to iste mam aj ja... snaim s amu byt oporou, ale zakazdym, ked si predstavim, ze budeme rok fungovat zasa cez skype a icq... placem.. teraz som v blbej markize a revem... este stastie, ze som sama v kancelarii...

chcem mat skolu, chcem mat pracu, ale v prvom rade chcem byt s nim!