Prajem pekny den...zacnem pekne od zacitku,mam 18 rokov...a v poslednej dobe trpim myslienkou,ze mam PPP....trva to asi rok,co sa pokusam schudnut,z vahy 56 kg som schudla na 49 pri vyske 168cm....najskr to bolo v pohode....ale v poslednej dobe sa zacinam bat sama seba...myslienka na to,ze som tucna,co prave jem...je to strasne,v meste sa obzeram po vsetkych dievcatach a hovorim si: fiiiha,ta je ale chuda...snazim sa jest co najmenej...to robim uz dlho...vyvarujem sa mastnym a vyprazanym jedlam.a ked nieco taketo zjem,trapi ma to strasne dlho...minule som si citala v casopise priznaky anorexie a obavam sa toho najhorsie....dost sa to ku mne hodilo,len ja nie som taka chuda,ako su anorekticky...a velakrat si doprajem jedla viac,ako dost....pijem napriklad vela kavy,myslim si,ze mi to vezme chut do jedla,aj na ranajky,mam iba kavu....vela cvicim,aspon 4x do tyzdna bicyklujem,cca 10km....chodim na korcule...najhorsie je,ze v poslednej dobe som zacala zvracat,ked mi nieco strasne chuti,zjem to s vedomi,ze aj tak to vyvratim....a ked nevyvratim vsetko,som z toho este nestastna....naschval chodim pesi,vsade...nejdem na mestskej,lebo si myslim,ze takto mozem zhodit kg...:((( neviem,ako mam o tom niekomu povedat...nemam nikoho v mojom okoli,komu by som sa mohla zverit...asi by som to mala povedat mojej psychologicke,ale mam strach.....neviem,stale som v domneni,ze nie som chuda....aj v tom casopise pisali,ze by som musela stratit aspon 25% hmotnosti,a to nie je moj pripad....prosim,napiste mi E-mail,alebo napiste sem vas nazor...mozno radu....dakujem pekne
Prosim,precitajte si....a napiste mi svoj nazor....DAKUJEM..
ahoj pusate, aj ja som si prečítala tvoj príbeh a naozaj ma veľmi mrzí čím všetkým si v živote musela prejsť. psychika je tiež veľmi dôležitá, každá rana v živote nám dáva zabrať a všetko sa to potom prejaví na našom zdraví. máš 17 rokov, celý život pred sebou, všetko sa dá zmeniť. opäť môžeš byť to veselé, bezstarostné dievča, ale za všetkým stojí veľa úsilia. možno by si na to všetko mohla ísť postupne a každým dňom čo to zemniť a pomaly sa dostať k cieľu, ktorý si stanovíš. neviem čo je v tvojom živote momentálne prvoradé, aký máš cieľ alebo čo konkrétne by si chcela dosiahnuť, ale skús si dať najskôr svoje zdravie do poriadku a postupne meniť aj ostatné veci. viem, že človek, ktorý trpí alebo trpel PPP to má naozaj veľmi ťažké a aj boj proti tomu býva dlhodobý, ale nie je nekonečný. neviem či navštevuješ psychológa alebo si navštevovala, neviem či ti pomohol, ale s ním ide mnoho vecí ľahšie. skús porozmýšľať o budúcnosti, o ktorej ty sama rozhoduješ, ako ju chceš prežiť, či v zdraví alebo so všetkými možnými zdravotnými problémami, je to len na tebe. je mi ľúto, že si prišla o mamu - smrť najbližšieho je to najstrašnejšie čo nás môže postretnúť a ťažko sa s tým vyrovnáva, obzvlášť v takom skorom veku. ak sa aj náhodou cítiš osamelá alebo sa len potrebuješ niekomu vyrozprávať, poradiť, kľudne sa na mňa obráť. každý problém má riešenie a z každej situácie sa dá vymotať, ale treba na to silu a často aj pomoc niekoho druhého. naozaj ti držím palce, aby si sa z tohto momentálneho stavu dostala čo najskôr, aby si prišla na to, čo je v živote skutočne dôležité a hlavne - aby ti slúžilo zdravie. drž sa!
diki rebecca, fakt ma to zmenilo na nepoznanie,bola som také veselé a bezstarostné dievča a teraz som taká zatrpknutá múmia vela sa za ten čas,čo som dostala ppp udialo a už nikdy to nebude také super ako pred tým,aj mama mi v tom období umrela minulí rok tak sa to na mňa nakopilo,potom som aj zákernú chrípku dostala,tiež som na to skoro umrela,lebo mám moooc slabú imunitu a pre nízku hmotnosť som musela brať len decké antibiotiká do 12rokov/40kg ale vzhladom k vzššiemu veku boli zas dosť neúčinné a tak mi trvalo 3 mesiace,kým so sa z toho ako-tak vyhrabala a k tomu tie depky-vtedy by som bola račej zomrela...a ty nemáš oslabenú imunitu?treba prevenciu,mala by si užívať dáke vitamíny na posilnenie imunity,ja som brala marťánkov ale toje pre malé deti a na 17ročnú kofu ako ja to nezaberá,tak že na teba už vôbec,ked si staršia,možno actimel,neviem,ale to sa mi zdá príliš kalorické:-(
pusate a tebe je prvoradé to, aby si bola chudá aj za cenu svojho zdravia? nemyslíš na svoju budúcnosť, na všetky možné zdravotné problémy? veď zdravie máme len jedno a to je to najdôležitejšie, ale to zistíme, až keď ho strácame.
rebeca,máš šťastie,že ti to začalo až po prvom menzese,ale pozor aby si ho nestratila,mne ppp začalo ešte pred 1. menzesom a doteraz som to ešte nedostala a už mám 17rokov a ani som nevyrástla mám 151cm od 14tich sa to niako nezmenilo,vtedy som začala s ppp a od vtedy som ako na húpačke chudnem potom priberem,potom zasa schudnem a zas priberem(nedobrovolne z donútenia na psychiatrii)po návrate schudnem potom ma zas donútili pribrať a teraz som schudla a chcem si to udržať a nepribrať ale ani dalej nechudnúť,aby som to neprešvihla ako ten prvý raz čo som schudla až na 29kg a potom pribrala spáť po operácii žlčníka na 45kg,ten 2. raz som schudla už iba na 34kg a zavreli ma na psychiatriu a zas som mala 45kg ked ma pustili a potom som schudla len na 36 a zas ma tam strčili a pribrala som tam až na 46kg-to je ten jojo-efekt a teraz mám späť tých 36kg a snažím sa to udržať na moju výšku 151cm sa mi to zdá v poho,som chudá,ale nie až tak že by som si tým ohrozila zdravie ako ked som mala 29kg,aspoň myslím...
pusate: co sa tyka zdravotnych problemov....ani neviem,byvam strasne unavena...niekedy,kde pridem po bicyklovani,tak hned zaspim,co uz nevladzem absolutne nic....a mam tak divne menstruaciu,uz ani neviem,kedy naposledy...a aj predtym mi strasne haprovala...ale niekedy som mavala uplne presnu :(((
No, podla toho, co si napisala, si myslim ze mas urcite zacinajucu ppp-anorexiu. U mna to zacinalo podobne, tiez som chcela trochu schudnut, postupne som znizovala davky jedla,neskor uz ani nie umyselne - len mi stale a stale proste stacili mensie porcie jedla a taktiez som z mojho jedalneho listka postupne vyradovala urcite druhy potravin . Tiez som dost vela cvicila a este k tomu som zacala brat laxativa. A po niekolkych mesiacoch som sa ocitla na vahe 37kg pri vyske 165cm. Prestala som mat menstruaciu, stale som bola ospala, nevladala som,atd.
A tvoj BMI ukazuje ze mas miernu podvahu. Tucna urcite nie si.Teraz si akurat, tak sa nesnaz dalej chudnut, lebo skor ci neskor to postupne prepukne do anorexie alebo bulimie.Alebo ako v mojom pripade najprv anorexia, potom bulimia. A zo svojich vlastnych skusenosti ti hovorim, ze ked to zajde prilis daleko, uz nie je take lahke dostat sa z toho. Tak drz sa a snaz sa pravidelne jest v primeranych davkach. A so sportom to tiez neprehanaj. Maj sa :)
a to si v tom časáku nečítala,že to,že sa vidíš tučná aj ked niesi je najhlavnejší príznak anorexie!!!máš chybné vnímanie svojho tela-vidíš sa skreslene,skús sa len tak pomimo tej psychošky spýtať,či si myslí,že si tučná a isto ti povie,že sa jej zdáš skôr chudá a to asi každdému,ved máš podváhu a BMI 17,3...mala by si si uvedomiť aká si chudá a že vôbec nemusíš chudnúť a pi menej kávy,škodí,skús račej kapučíno a raňajkuj!DAJ SI ráno aspoň jogurt-dodá ti energiu a nepriberieš,ja ked som chudla,vždy sm raňajkovala a schudla som za 4 mesiace 15kg a hlavne si uvedomujem že už som chudá a nesnažím sa dalej chudnúť iba si udržiavam hmotnosť rátaním kalorii a cvičením ale už mám väčší kalorický príjem ako ked som chudla a ešte sa ho chystám viac zvýšiť,lebo aj s týmto pomaličky chudnem...aj ty by si mala zvýšiť svoj príjem..a nemáš z toho aj nejaké zdravotné problémy? lebo ja som to pred 2-ma rokmi s tým chudnutím prešvihla a prišla som o žlčník,imunitu,a padali mi vlasy...tak bacha a račej už fakt nechudni,lebo si CHUDá!!!!!!!!!!!!!!
