ahojte, mám jeden pre mňa vážny problém. už od malička mám panický strach z ihiel, očkovania a najmä brania krvi. keď som bola menšia, ak to naši brali normálne, veď ktoré dieťa sa dobrovoľne pôjde zaočkovať bez toho aby vystrájalo. lenze o dva týždne mám 18 a tento môj strach stále pretrváva. keď som mala minulý rok ísť na odber krvi (robí sa to na pravidelnú prehliadku na 17) 4 mesiace po narodeninách soms a modlila aby na mna nejako doktorka zabudla. a keď sa mi už ozvala, dva týdne som nejedla, s nikým som nerozprávala, ráno som šla do školy, tam som na to nejak sa snažila nemyslieť, a hneď ako odzvonilo, som zasa bola myšlienkami pri tom. v ďen keď som šla ku doktorke, snažila som sa vyhecovať, že ved to nič nie je, je to pichnutie, ale už ked som čakala v čakárni, začala som byť hystericka, dokonca mi začali tiecť slzy. síce ten odber nie je nič hrozné, a to viem že to je len pichnutie nebude to boliet ani nič, no ale ten strach. :( keď som si šla predpísať antikoncepciu, kamarátky mi naschval vraveli že mi žiadnu krv bráť nebudú, aby som nezutekala, no a keď mi v ordinácii povedali že mám ísť za sestričkou na odber, skoro soms a zrutila:( neviem čím to je, ale je to strašné, a niekedy už neznesiteľné, neviem čo s tým mám robiť:( neviem, celkovo nejak pri pomyslení na krv mi je spatne. hodiny biologie a krvny boeh, hotová nočná mora:( neviem, prosím poraďťe čo by ma mohlo tohto panickeho strachu zbavi, žiadne zlé skúsenosti s tým nemám, tak neviem rpečo sa to deje:(
Panický strach z ihiel
BEZ_MENA
ako hovori LEERKA, pomaha, ked rano na lacno vypijes aspon 0,5 l vody (cista z vodovodu alebo mineralka - sladena voda sa moc neodporuca; neviem preco, ale niekolko krat som pocula len take ohlasy, ze len mineralka a cista voda). fakt dalej pomoze ked sa otocis a nepozeras sa a pokial je taka sestricka, ze ta pochopi, ze mas proste strach z injekcie, tak sa rozprava a rozobera hocijaku temu, ktorej rozumies aj ty a bavite sa normalne. a este nieco pomaha:
pamatam sa, ze ked som prisla z nemocnice asi pred 4 rokmi (som bola hospitalizovana kvoli astmatickemu zachvatu), tak som mala ist na kontrolu k lekarke. nezvykla som vzdy chodit, ale za to obdobie (cca 4 dni) visel moj zivot fakt na vlasku (kebyze pridem o par minut neskor na pohotovost, zomrela by som), tak som musela ist. neviem to presne opisat, co sa stalo v ambulancii lekarky, ale chcela mi pichnut Hydrocortison do zily a ja neviem co sa stalo, ale zrazu som sa tak zlakla, ze som zacala modrat, nemohla som zrazu dychat, prislo mi nevolno akoby som bola paralyzovana alebo co, zacala som sa triast akoby som dostala zachvat strachu ci co... LEKARKA MI HOVORILA ZE LEN MAM ROZPRAVAT NIECO, ale ja som nemohla ani slovko povedat. stav sa mi zlepsil, ked som vychadzala z ambulancie, predychavala som situaciu, co sa stalo... ale na druhy den ked som sla opat na injekciu, tak to bolo uz viac menej v pohode. takze dalsia rada, co robit pri injekcii ROZPRAVAT!
ZVEDAVUS ak chces aby ti krv tiekla lepsie, tak vypi min pol litra vody rano..moze byt aj nesytena mineralka...tu svzdy pijem ja...krv ide jedna radost...a hlavne, ked ti bude pichat tak sa n ato nepozeraj, otoc hlavu na inu stranu a mylis na nieco ine, aleobo sa rozpravaj so sestriskou....
nejake tie rady?
no ta co mala zo strachu vysoky cukor som ja :D ale je mozne ze to bolo aj nepravnou zivotospravou, takze klud :) ja som ukazkovy pripad strachu pred ihlami, strasne nieco.. ja mam pri tom taky pocit, proste hlava si hovori, ze to nic neni a vnutro ide puknut od strachu.. tak najdolezitejsie je neprepadnut tomu vnutornemu strachu a zachovat si chladnu hlavu.. a stale si opakovat ze za chvilku to budem mat za sebou :) aspon to teda pomaha mne... lebo predsa len ten pocit ked uz to mam za sebou a je mi fajn, je super, no nie? :)
auuuuuuuuu:( ani nevravte, strasne nieco!!!
jááááj, baby. ja som na tom podobne:)
najhoršie je, že o pár dní idem na odber a už teraz mám z toho strach.. v druhej téme som čítala, že jedna baba bola na odberi, tiež mala strašný stres z toho a zistili jej zvýšený cukor v krvi. následné ohlasy na to boli také, že to mohla mať naozaj z toho, že sa bála. ona chúďa teraz musí ísť opäť na odber. o tom ste počuli? to vážne? ak to je pravda, tak mňa budú posielať každý deň, pretože strach pred tým budem mať stále, jednoducho je to fóbia, no:)
a ešte sa chcem opýtať na nejaké rady, ktoré vám pomôžu, aby ste z toho neodpadli:) napíšte, ak nejaké viete. takže základ číslo jeden je: otočiť sa na druhú stranu, nepozerať sa a myslieť na niečo iné, popr. si hryzkať do prsta. ďalšia rada je: tesne pred tým sa napiť veľa veľa vody. - k tomuto sa ešte opýtam, ak sa fakt veľa napijem nebude žiaden problém, aby mi ju vzala? naozaj bude tá krv redšia a ľahšie pôjde? a najlepšia je úplne čistá voda z vodovodu či môže byť aj minerálka?:) ďakujem pekne;)
:)
len na 7. pokus ti zobrali krv? heh... no ja sa pamatam, ze som lezala v nemocnici, v jednej ruke som mala infuziu, bola som nadopovana liekmi... prisla sestricka (nova), mala mi odobrat krv, v laktovej jamke na jednej ruke mi zily nevidno a tak mi chcela zo zapastia zobrat. podarilo sa jej to na 10. krat (som pocitala, ked sa jej to nepodarilo do niekolkych pokusoch...). ale napokon prisla lekarka, ze vraj mi moze odpojit infuziu na chvilu a zobrat z kanyly... no nezabijete ju? :o)
pripájam sa k debate ja som bola u gynekologa na krvi kvoli antikoncepcii.Sestricka mi odobrala krv to som mimichodom lezala, a bolo mi uz v cakarni spatne,som si to predstavovala a to mam 20 rokov.
Potom po odbere som sa posadila napila som sa a odpadla som:-D
Nevedeli ma prebrat az potom, a vraj som akokeby mala sok:-D
cize nie ste sami !!!
ja som sa ako mala nebala odberov krvi ani ihiel ani nicoho takeho ale v poslednej dobe ked vidim ihlu ma chyti strach aj ked viem ze to nic nie je a je mi na omdletie... minule som to nejako vydrzala dala ruku v klude sestricka pichla a krv sa mi nejako zastavila :D.... tak potom este par krat pichla to ja som uz musela lezat lebo som nemohla dychat a potom povedali ze mam prist nabuduce... tak drzte palce
