ahojte, mám jeden pre mňa vážny problém. už od malička mám panický strach z ihiel, očkovania a najmä brania krvi. keď som bola menšia, ak to naši brali normálne, veď ktoré dieťa sa dobrovoľne pôjde zaočkovať bez toho aby vystrájalo. lenze o dva týždne mám 18 a tento môj strach stále pretrváva. keď som mala minulý rok ísť na odber krvi (robí sa to na pravidelnú prehliadku na 17) 4 mesiace po narodeninách soms a modlila aby na mna nejako doktorka zabudla. a keď sa mi už ozvala, dva týdne som nejedla, s nikým som nerozprávala, ráno som šla do školy, tam som na to nejak sa snažila nemyslieť, a hneď ako odzvonilo, som zasa bola myšlienkami pri tom. v ďen keď som šla ku doktorke, snažila som sa vyhecovať, že ved to nič nie je, je to pichnutie, ale už ked som čakala v čakárni, začala som byť hystericka, dokonca mi začali tiecť slzy. síce ten odber nie je nič hrozné, a to viem že to je len pichnutie nebude to boliet ani nič, no ale ten strach. :( keď som si šla predpísať antikoncepciu, kamarátky mi naschval vraveli že mi žiadnu krv bráť nebudú, aby som nezutekala, no a keď mi v ordinácii povedali že mám ísť za sestričkou na odber, skoro soms a zrutila:( neviem čím to je, ale je to strašné, a niekedy už neznesiteľné, neviem čo s tým mám robiť:( neviem, celkovo nejak pri pomyslení na krv mi je spatne. hodiny biologie a krvny boeh, hotová nočná mora:( neviem, prosím poraďťe čo by ma mohlo tohto panickeho strachu zbavi, žiadne zlé skúsenosti s tým nemám, tak neviem rpečo sa to deje:(
Panický strach z ihiel
ahojte...mam 19 rokov a tiez mam brutalny strach z brania krvi ...je to tazke,velmi dlho som nebola na odbere a aj by mi uz bolo treba ist ale strach je vacsi.vadia my ihli v okoli laktovej jamky ale aj za kolenom a na krku som hakliva na taketo veci.co mam robit?
ja mam tiez priserny strach z injekcii... najma do svalu a odbery krvi a injekcie do zuba... au... proste sa bojim toho pichnutia a vsetkeho, co s tym suvisi. vzdy som bola taka a tak to vyzera, ze s tym budem musiet iba zit. no smola. to patri k zivotu a niekto sa s tym vyrovnava lahsie, iny tazsie. pamatam sa este doteraz, ze ked som mala asi 6 rokov a som mala ist na odber krvi, ktory som si ako prvy zapamatala, tak isla so mnou mama a ja som sa nechcela a nechcela nechat pichnut. kopala som do kazdeho, kricala, buchala... bola tam aj lekarka aj sestricka aj mamka, ale nikto si so mnou nemohol poradit. napokon si dala mamka najprv zobrat krv (akoze to nic nie je) a napokon neviem ako presvedcili aj mna. najprv mi zobrali krv (hroza des... au), a potom neviem, ze ci som sa az tak hrozne bala, ale zrazu som s mamkou vysla z ambulancie a odpadla som. sa pamatam len na to, ako jeden starsi pan rychlo klopal na dvere, ze nejake dievcatko tam odpadlo, ze rychlo maju prist... a prebrala som sa az v ambulancii, kde mi niekto spravil taky hrozne sladky bylinkovy caj. a odvtedy sa pamatam, ze som mala paniku z kazdej ihly.
ja mam tiez tento problem,lenze ja este k tomu skoro vzdy odpadnem.pokial sedim tak je to v pohode,ale akonahle vstanem tak idem odpadnut,takze si musim aspon na 15 minut lahnut,kym to neprejde,a potom velmi opatrne vstat.a musi ist niekto so mnou,aby sa so mnou nemusela natahovat sestricka,hrozne,mam 21 rokov a chodi so mnou mama......
Pripajam sa k teme-mam rovnaky problem.
Psycholog mi v tomto nepomohol,uz nadobudam niekedy pocit ze ked je to takto intenzivne uz od uplneho detstva-ci to dokonca nesuvisi s minulym zivotom,reku ci som tam neumrela,netrpela a si to pamatam a preto ten blok.
Injekcie ako take mi do stehna,pleca,prsta,zuba a podobne nevadia-ale divat sa radsej nedivam lebo mi to nieje prijemne.
Ja proste neznesiem odber krvi z laktovej jamky,proste z ruky ked mi maju brat krv.
To hned zblednem,zacne mi byt nevolno,toci sa mi hlava.
Vzdy vopred varujem ze mi pri odbere byva zle,odpadavam-tak ma ulozia lahnut,natieraju alpou ap ale akosi nic nepomaha.
Mam este nevyhodu ze mi zily na ruke nieje skoro vobec vidiet.Brat je na tom tak isto-ale jemu odber krvi neprekaza,takze jemu sa uz neraz stalo ze mu krv odobrali az na 6-7x a bol v pohode.Mne ruku masiruju,cvicim s nou-ale zily su "nevyditelne"+este moj strach k tomu a zily niet vobec vidno.
Velmi to ovplyvnuje moj zivot-lebo sa lekarom+vysetreniam vyhybam aj ked viem ze ich mam absolvovat,bojim sa mat dieta-kvoli tolkym odberom co s tym suvisi ap.
A ako som pisala v uvode,ani psycholog mi nepomohol a ani vola,ze chcem velmi tento problem-strach odstranit a nejde mi to
Cawko..tak s tymto skusenosti nemam..ale podobne..mal som panicky strach z vyteru z krku..bolo to strasne..vzdy mi to robila sestricka u obvodnej ktora to zbytocne predlzovala..ani sa mi poriadne do hrdla nepozrela doslova naslepo...ked som mal ist na odbery na ORL oddelenie sedel som v cakarni a klepal som sa od strachu..uplne stavy som mal z toho. Ale jedna vec je ORL lekar a druha zdrav. sestra. Krcny mi to urobil jednym pohybom, rychlo bez pocitu na napinanie. Mozem povedat ze odvtedy sa odberov tolko nebojim. Si ich dam robit len u krcneho :D
Toto by mohlo zabrat aj u teba..ak chodis na krv k jednemu lekarovi skus k inym..tiez je rozdiel medzi obvodnou a specializovanou lekarkou ktora ti odber urobi tak ze ho nebudes ani citit a neostane po nom najmensia modrinka. Vela stastia :)
to som netusila ze je tak vela ludi co ma tento isty problem - panicky strach z ihiel, mam 25 rokov a stale to neviem prekonat. a este co je najhorsie mam velmi tenke zily tak sa mi uz par krat stalo ze mi napichli jednu ruku a po piatich minutach mi museli druhu, clovek sa snazi mysliet na ine veci ale ked to trva tak dlho neda sa. Najhorsie je ze po tom som minimalne tak hodinku prace neschopna.
ja viem, ze to sem vobec nepatri, ale ja ma fobiu z lucnych kobilek, a je mi z toho do smiechu, vzdy kym ju nestretnem :D:D:D
ja som na tom tiež tak, v nemocnici ked som bola tak som sa nebala operácie ale injekcii čo mi dávali a prežila som a nabrala som odvahu a už 2 x som bola darovať krv a aj buducnosti chcem
no tak to je zrejme fobia z ihiel. a fobia je vážna!!!! ked si nemohla pre to jesť a dokonca sa ani na nič sústrediť, tak je to zlé, velmi zlé. musíš zájsť za psychologom a povedať mu o svojej fobii a on sa ju pokúsi odstrániť pomocou účinných metod. držím palce!
