Som zla dcera :(

no baby, vidim ze je to podobne u vela ludi :(
ja som na tom podobne ako kika, aj ked nie az taka kontrola..to uz sa neda robit nic ine len sa dako odstahovat casom prec..

denisa:no tak presne toho sa bojim ze raz to tak bude vyzerat aj s mojim zivotom,ale musis s tym nieco urobit,mama ta nemoze komandovat aj v takychto hlupostiach,toto by som si ja nedala ...,ja som zase taka,ze si nedam nic moc hovorit do svojich veci a vzdy vsetko spravim len podla seba,ale to zase az nie je dobre,lebo som moc tvrdohlava aj ked myslim si ze preto,lebo aj ja mam pocit ze rodicia by mi najradsej vsetko nariadovali.moji mi zatial do takychto veci nehovoria,mna len stve ze ma nechcu velmi pustat von a tak,asi sa moc o mna boja,kedze som ich jedine dieta a od malicka sa na mna nalepil kazdy virus,ktory tak nahodou presvistal vzduchom,takze asi preto su nasi taki aki su,no co uz,ja si aj tak robim po svojom...mala by si aj ty,ved povedz mame co ti vadi,ja som zase niekedy az fakt prehnane podrazdena ze sa tak o mna boja a u nas je krik na dennom poriadku,hlavne ak niekam scem ist a nenecham si to vyhovorit ani keby sa na hlavu postavili...tak sa vyjadri a nedovol, aby ti zivot pretiekol pomedzi prsty

mariaa:dakujem za reakciu,uz vela ludi mi povedalo to iste,tak si asi dam poradit a dufam ze nebudem lutovat, a aj tebe vela stastia:)))

denisa - teda by si sa mala nad svojim zivotom zamysliet....to nemyslis vazne, pokazit si zivot kvoli panovacnej matke. Ved roky ti ubiehaju, a teba kto prichyli na starobu, ked sa to tak javi, ze deti mat nebudes, lebo si presvedcena, ze mame by sa nepacilo, keby si si niekoho nasla.

doremi,ja nie som borievka,ale ja by som ti poradila ist na skolu ktora ta bavi,lebo to je na cely zivot...ta skola...a to,z rodicmi ta chapem,ale ty si ich jedine dieta,tak ja tiez by som mozno bola ako oni...
tiez by som mozno bola prehnane starostliva.
Mozno si citala prispevok,moj...tak ja som tiez mama a mam dve deti 19rokov a 11rokov maju deti,ale ja ich uplne inak vychovavam...ucim ich aby si vazili jeden druheho atd.nerobim rozdiely medzi nimi/a to su nevlastny surodenci/proste snazim sa vyvarovat chyb,co robia moji rodicia na nas....a dufam,ze sa mi aj dari...prajem ti vela stastia na skole a aby sa ti darilo...

aach brievka, a vies co je najhorsie??od septembra nastupujem na vs/mam 19/ a newiem sa rozhodnut ci mam ist na skolu mimo domova alebo mam ostat doma??? ach,ked to je take tazke...newiem co mam robit...viem ze by mne aj rodicom prospelo,keby som sla na intrak a mala by som absolutnu slobodu vo vsetkom,....hned na zac.sept. mam zapis a ja este stale newiem.hned na zaciatku som rodicom vravela,ze scem ist na skolu co najdalej od domu,ale postupne som si to vsetko spocitala/financne to bude velmi draheno ,aj ked nasi vraveli,ze ked uz tak velmi scem ist tak to zaplatia/ a povedala som aj viackrat ze pojdem na skolu u nas v meste,len newiem ci som spravila dobre...mam pochybnosti ,ci ma rodicia nebudu obmedzovat a ked tak citam tie tvoje prispevky ,vo vacsine z nich som nasla dost vela podobnosti,....a nescem aby ma nakoniec komandovali a do vsetkeho mi kecali...a je tu este 1 problem.ta skola kt je u nas v meste kde byvam ma bavi ovela viac ako ta 2.kde by som mohla byvat na intraku...lebo newiem ci by mi to stalo za 5 rokov docasnej slobody studovat nieco co ma nebavi!!!???aaach porad mi,ak vies

borievka,ja mam zasa 40rokov a tiez sa ku mne rodicia chovaju ako ku malej...a to som si presla takymi vecami,ani o tom nevedia...nechce sa mi vypisovat vsetko,ale tiez si myslia,ze ked sa nieco stane ,alebo ked sa ozvemm stale ja sa hadam...a bla bla bla....a stale dookola...mozem ryt z nosom po zemi a stale je to malo....robia stale rozdiely,medzi mnou a sestrou...sestra je stale ta dokonala atd.ale v skutocnosti to tak nie je...aj ju tak vychovali,ze je mladsia,ale chova sa ku mne akokeby som ja bola neschopna a ona ta najsikovnejsia najrobotnejsia a naj...a da prednost radsej cudzim, ako vlastnej sestre...pocuva drby, co kto povie...a to robia aj rodicia...
zasa ja na druhu stranu sa necitim ako zla dcera,je to ich problem,ja sa stale snazim s nimi vychadzat,len oni stale zneuziju toho,ze im stale odpustim,ja som ticho a oni stale nieco maju,stale sa im nieco nepaci....proste...potrebuju niekoho do koho by rypali....
maju to v povahe....viem,ze tazko sa na to zvyka,lebo aj ja som uz vela krat povedala,ze uz nikdy nepridem domov,ale casom pridem ,a oni po case zasa zacnu a tak sa to stale opakuje dookola....taky zacarovany kruh...naposledy ma sprdli/prepac/za t, ze sme sedeli u kamaratky na kave/podotykam,ze nikam nechodim,malo kde idem/a ked sme prisli k nim tak som si vypocula vycitky,ze sestra chuderka musela ist autobusom...od nich domov/lebo byvame v jednom meste a bola tiez u nasich...no skoda reci...
a teraz som si vsimla,ze to prenasaju uz aj na vnucata...tie sposoby...len jedine, co poctivo davaju tak peniaze/na narodeniny/ale ani to nie moj syn...uz dlho nedoslat...na meniny a narodeniny nic od nich..../a ked sa vyhovaraju,ze nechodi k nim,ma na to poriadny dovod...vie velmi dobre, preco k nim nechodi/pisem to len preto,aby si si to precitala a vedela,ze nie si jedina...je nas takych vela,co takto trpime...sice hovorim ja netrpim...uz je mi to v celku jedno...zelam ti aby sa ti v zivote darilo a bola si stastna,a nikdy si uz nevycitala,ze si zla dcera....kazdy zijeme ako vieme a oni s nami nemozu manipulovat ako z babkami....

ja mam 31 rokov. bývam sama, ale môj byt je veľmi blízko rodičov. mama je na dôchodku a ledva čaká, kedy prídem domov, aby prišla ku mne. A je u mna do večera, kým otec nejde do práce. Niekedy ide domov až o 10 hod. a všetko musí byť podľa nej. Raz jej vadí keď mám otvorené okno, raz že zatvorené. či mám rolety hore alebo dole. rozkazuje, kedy prezliekať prádlo,ako mám ustlané, kedy večerať, ako upratovať, každá poduška musí byť ako ju ona položí a kopec maličkostí, ktoré ma vytáčajú, ale som ticho, lebo keby som sa ohlasila, tak by kričala a plakala, že ona mi chce len dobre a som nevďačná a ona sem už ani nemusí chodiť. Jasné, že na druhý deň pride opäť, lebo vraj jej je smutno. A najhoršie, že mi jej je lúto, že je celý deň sama doma a nemá s kým ani prehovoriť, preto je u mňa, ale ja nemám už osobný život. nikam nechodím , priateľa nemám, lebo som sa s ním rozišla z dôvodu, že sme sa nemali kde a kedy stretávať. mama, by asi neprežila, keby som niekoho mala, lebo by som už nebola s ňou a ja by som si užívala a ona by bola zas sama doma. / ona si hádam myslí, že som ešte ani nemala sex, hi-hi / No je to kolotoč, z ktorého neviem vyjsť von. Mám ju rada, ale .... A až tu raz
nebude, nechcem mať výčitky, že som jej nejako ubližovala a nestarala sa o ňu.

vsetky mamy su asi rovnake :(

ja mam super maminu,ale v poslednej dobe sa s nou nieco deje..
zacina mi pripominat babku :-D
je rovnako ustrachana,
kazdu malickost, ktora sa jej nepaci mi stale vyhadzuje na oci :(

dnes mi viete co povedala? :D
ze som necistotna zena :D
len preto,ze som neumyla schody pred bytom na chodbe..

slovne mi ublizuje, aby ma donutila do toho, co chce..
ale ja sa nedam..
zatvorila som si dvere a nech si rozprava..
ale sem tam ma vie pekne vytocit..
potom mam nervy a aj sa rozplacem..

najviac ma hneva to,
ze vyzera to tak, ze aj ja taka budem..
kedze kazda z nas sa poda na mamu :(
ale ja taka nechcem byt..

zi a nechaj zit.. :)

Ahojte dievčatá, píšem ako matka, ale i ako dcéra, vidím to z každej strany.Ja mám podobnú mamu-autoritatívnu a panovačnú. Má už vyše 85, ale odporovať sa jej nedá. Ešte aj deku na gauč neprestriem dobre=ako chce ona. Už som si zvykla, ale viac ako 4 dni asi u nej na návšteve nevydržím. Čo je lepšie, citovo nás nevydiera. A o mne- ja na sebe síce tiež pozorujem podobné črty, ktoré u mamy beriem ako odstrašujúci prvok-autoritatívnosť, tiež mám rada veci urobené podľa seba, ale zase viem sa nad mnohými vecami povzniesť.To citové vydieranie u Vašich mám by som brala skoro ako diagnózu, vzťahovačnosť. Veď ony Vám popierajú ešte aj právo na osobnú slobodu a názor.Ja som síce autoritatívna, ale keď moje dieťa nechalo vysokú školu po dvoch rokoch, tak to beriem ako objektívny fakt a jeho vôľu. ak sa bude chcieť odsťahovať, budem spokojná, veď tiež sa musí naučiť samostatne žiť, "gazdovať" a ja budem len rada, ak to dokáže. Správanie Vašich mám je naozaj trochu(?)"choré". Ja by som nevdržala. Ak ste zárobkovo činné, určite si nájdite ubytovňu či podnájom, nebojte sa samostatnosti, či ďalšieho vydierania. Je to Váš život a Vaše rozhodnutie, čo neznamená, že svojich rodičov odvrhujete.Prajem Vám rozhodnú vôľu a pevné nervy, o ktoré inak môžete prísť, lebo v takom napätí, ako máte, sa rozhodne nedá spokojne žiť. S pozdravom Bea.