sewa. mam 20 rokov a sam seba podozrievam, ze nie je nieco v poriadku. tyka sa to hlavne mojej psychiky, takze ak mas na to daky nazor, nasleduj ma na tychto riadkoch.
asi pred 4 rokmi sa zacala daka "premena". inak to neviem nazvat, nakolko som do tej doby bol uplne radovy clovek a dnes sa citim trochu cudne v realite. ta premena akoby nemala koniec ci ciel, len dennodenne vrcholi v inom stave. mozno hned myslite na dake narkotika, ale ja som take veci nebral. spociatku som si nebadane zacal robit odstup od ludi. akoby mi nemali co dat a ja som pocitoval pri ich slovach a myslienkach prazdnotu. radsej som ostal sam akoby som sa mal zucastnovat roztopasnych hier a ponarat sa do ich bezduchych starosti o nenaplnenych laskach a krmit sa nekonecnymi iluziami o pubertanej rebelii. akoby u mna viac nebolo miesta pre kamosov a ja som sa v ich pritomnosti citil dako nebezpecne, akoby ma cas straveny s nimi ubijal .. nevedel som najst u nich inspiraciu k zivotu. dnes som cele dni doma a v skole alebo v praci proste mlcim, cele hodiny, len letmo reagujem na prejavy nevyhnutnej komunikacie. isto ma maju za blazna. takto sa to so mnou vlieklo 3 roky a ja som sa pocitu osamelosti prestal branit. akoby ma samota zabijala, ale na druhej strane robila v mojich ociach jedinecnym. tazko to vysvetlit na par riadkov. doma sa obklopujem pesimistickou hudbou, kt. na mna posobi destruktivno-aktivne. to znamena, ze pri hudbe o smrti, temnote, bolesti sa citim ako vyspovedany hriesnik. uplne som prepadolnostalgii, vsetkemu temnemu (nemyslim rovno satanizmus,ale napr. gotika,svetu duchov,krvavych pier,beznadej z pokroku, atd.) a ciernemu pohladu na skutocnost. od malicka si sice pestujem v sebe pozitivny vztah k Bohu, ale pravdupovediac, sa pred neho bojim postavit, lebo neviem mu to vysvetlit preco mam ten pocit dusevneho opojenia z chaosu tak rad. a tak sa ten pocit vo mne nahromadil, ze sa potrebujem rezat .. ale nie je to nahrada za neuspesny den, ale ja zboznujem svoju krv. hm, viem, znie to odporne a asi vacsina z vas teraz naskutku odide v domneni, ze som dalsi zreli do cvokarne. ale ja to nechcem vzdat, vlastne neviem co chcem od tohto fora. mozno len pocut, ze existuju aj iny ludia, co pocuvaju merilyna mensona, co veria ideam filozofie zivota, a nevedia sa zmierit s nespokojnostou vo vnutri. a vobec neuvazujem o samovrazde, ak by to niekoho napadlo sa ma spytat. je toho vela co treba povedat, ale casto neviem ako na to .. preto zatial koncim, aby velkost clanku neodradila citatela.
za vase reakcie dakujem.
clovek nikym
uzavrel si sa do seba, pretoze si sa s ludmi nudil. nevedel si na nich reagovat. nerozumies im a oni nerozumeju tebe. tak si sa stiahol. pretoze je to jednoduchsie. mas svoj klud ktory ti nikto nenarusa. nemusis riesit ziadne vztahy. ale aj ked si myslis ze ti to vyhovuje tak to nie je pravda. prejavuje sa to v tvojej depresivnej nalade, ktoru si umocnujes smutnymi depresivnymi pesnickami. cim viac sa ludom vzdalujes tym tazsie si k nim najdes cestu. tvoja beznadej sa prejavuje tym ze sa rezes. nevies riesit svoj problem a nechces na to ani mysliet.
si inteligentny clovek, dokazes svoj zivot zmenit a pojde to ovela lahsie ako si myslis. zivot je sice tazky ale lahsia sa zvlada ked nim nekracas sam. nestran sa ludi. ublizuju ale aj vela davaju. zivot v ustrani je smutny a straca zmysel.
mozno ze je schizoid ked mu je samemu dobre...
juuuj tak s tym by som niečo robila...ako mozes byt so sebou spokojny?ked sa stranis od ludi...to ti je ako dobre samemu so sebou???prečo s tym niečo nerobis?
vdaka ..
masochizmus je sebaposkodzovanie, to nie je sexualna uchylka. Sexualna uchylka je sadomasochizmus. Vedec by tvoj stav pomenoval depresia (F32) a porucha osobnosti (F60).
cvokáreň
masochizmom? :o coze? .. a nie je masochizmus daka zvratena sexualna praktika? ja sa s nicim takym nevyznacujem, brr! .. inak by ma zaujimalo ci sa da moj stav aj dako vedecky pomenovat .. ale asi som bol malo konkretny aby sa to dalo ..
Chapem, ze sa ti zdalo cudne pomenovanie tvojho stavu, ze zla chemicka reakcia. Ale v podstate to tak je. Vidno, ze mas depresiu a este k tomu trpis masochizmom. Tu vidno, ze nie si dusevne v poriadku a lekari a vedci vedia, ze ide len o zle chemicke reakcie v mozgu, teda v neuronoch. Aby tieto reakcie prebiehali spravne, treba to podporit liekmi a ked ti bude lepsie,tak sa vysadia. Nic strasne. Moj kamarat bral antidepresiva asi 2 mesiace, bol na tom dost zle a potom po tych 2 mesiacoch bol ako vymeneny. Tesil sa zo zivota, netrapil sa zbytocne.
mozte byt na mna v pohode tvrdy, ja to beriem ako vyzvu, to ze som vas oslovil o radu a tak sa nebudem obracat pred nazormi, kt.nemusia korenspondovat s mojim presvedcenim .. ale priznam sa, ako som si precital o tej chemickej reakcii, tak mi ostalo tak cudne, citim sa ako postihnuty, skor mam pocit akoby som nemal nervovu sustavu a nemal cim reagovat na okolie, a mozno to je len silny pud sebapresvedcenia a sugescie .. ako sa mam v tom vyznat?
No pre mňa je brrr predstava, že niekto je s takymto stavom svojej duše spokojný...
