Zabil sa mi manzel-nevlaadzem

marlenka24:Neverim v osud.Osud si ludia vytvaraju sami a ja som svojmu manzelovi vytvorila takyto osud.Jedine babatko ma drzi pri zivote,keby nebolo jeho,tak spacham samovrazdu.Nemam nikoho,pred rokom a pol mi umrel ocko.S mamou sa nestretavam uz vyse 10-tich rokov.Nemam ziadnu rodinu.Ked som sa zoznamila s manzelom,odstahovala som sa z mojho rodneho mesta a tam mi ostali aj kamaratky aj ostatni blizki ludia.Ale to mi nevadi aj tak sa nedokazem stretavat s ludmi,nedokazem rozpravat.

mery, vobec to nie je tvoja chyba. Bol to osud. Mohlo sa to stat, aj keby si mu nepovedala, az sa ponahla. Nie je to tvoja chyba, predsa si nechcela, az sa to stane. Bojuj kvoli tomu babätku. Co sa tyka navstevy cintorina, mne sa jednu chvilu osvedcilo neist tam 3 tyzdne a potom som tam nemohla chodit sama. Mala som tam sebevrazedne sklony a sklony psychopata - vyhrabat rodicov spod zeme. Potom ma prichod domov z cintorina natolko ubijal, ze som mala akutne depresie. Casom sa to zlepsilo, ale vacsinou tam idem este s niekym. Ale mas pravdu, neda sa uplne obmedzit navstevu cintorina. Pochopia to len ludia, ktori tam maju pochovaneho niekoho tak blizkeho. Pretoze si tam k nemu sadnes na hrob a rozpravas sa s nim. Bud silna a fakt si najdi nejaku cinnost, mne to tiez velmi pomaha.

Ja viem,ze to potrebuje cas,ale neviem si zvyknut na ten pocit,ked sa rano zobudim a vedla mna je prazdna postel.Hladam ho po celej izbe az kym mi nedojde,ze je uz prec a ze ho uz nikdy neuvidim.Vravim,ze sedenia s psychologom mi nepomahaju dokonca som uz aj mala utisujuce lieky,ale prestala som ich brat,lebo som z nich bola velmi malatna.xxx:Nemozem prestat nevsetvovat cintorin,je to jedine miesto,kde je mi fajn,citim sa k nemu aspon trosku blizsie.Je smutne ze sa stavaju taketo veci,soferi su nezodpovedni a preto vyhasina cim dalej tym viac nevinnych zivotov.Najhorsie je,ze moj manzel ani netusil,ze cakame babatko.Ja som mu to akurat chcela povedat.Siel za mnou.Povedala som mu,ze mam nieco dolezite co mu musim oznamit,ze nech sa ponahla.Z velkej casti je to moja vina.Nikdy si to neprepacim.

mery, pripajam Ti mail, kedykolvek sa ozvi. majcul@seznam.cz

ahoj mery, moc ma mrzi, co prezivas. Je to hrozne a hoci som zazila nieco obdobne, nikdy to nie je to iste a vzdy je situacia ina. Ja som zasa stratila obidvoch rodicov, mam 24, zvysok rodiny - tety, ujovia,... nestoja za nic,tak mi ostal len priatel. Teraz je na sluzobke a placem za nim, akoby odisiel navzdy.Ale tiez mam smrt rodicov este velmi cerstvu ako ty, tak prezivam vsetko moc citlivo. Urcite je dobre, ze si nasla toto forum, ja tu travim tiez vela casu a vela veci sa tu clovek dozvie a pride na ine myslienky. Ale je to hrozne. Spomen si kazde rano, ked vstavas na to, ze to dietatko je jeho, mozno bude na jeho obraz a bude Ti potesenim. Skus sa obratit na svoju rodinu. Mna napriklad vzdy dojme k slzam, ked pocuvam kamaratky, ktore maju male deticky, ako im vlastne mamy pomahaju s detmi a tak. Spomeniem si, aki boli moji rodicia fantasticky stari rodicia pre bratove deti. A poviem Ti, ked na mna pride depresia, tiez placem preto, lebo si poviem, ze moje deti neuvidia a moje deti nikdy neuvidia ich. Mam priatela, ale jeho rodicia su uplne ini ako ti moji boli. Budes to mat velmi tazke, ale nezabudaj, ze to dietatko je vyplod vasej lasky a vsetku svoju lasku, ktoru by si inak davala manzelovi, davaj dietatku. Budete si pre seba vsetkym. Neviem Ti moc poradit, ono sa to zda, ale pokial clovek nikdy nezazije tu konkretnu situaciu, nepochopi. Ja to vidim na okoli, ked sa ma snazia utesovat, ale ludia co v tom neziju, sa len mozu snazit pochopit to,ale aj tak to nepochopia presne. Zelam Ti vsetko len to najlepsie a nech je uz osud konecne spravodlivy, ja si to zelam kazdy den a stale nic, tak cakam :)

Mery,
aj mne je luto, co sa stalo. Jedine co mozem poradit, obratit sa na svoju rodinu, rodicov, povedat im vsetko, co zazivas, ze to nezvladas, ze ich potrebujes. Pripadne sa obrat na svoju najlepsiu kamaratku, kamarata a im sa zdover. Musia ti pomoct, aspon tym ze si ta vypocuju a poskytnu ti objatie.
Ked si veriaca, skus sa pomodlit k Bohu, urcite ta bude pocut a pomoze Ti.

Nieco ti mozem napisat ,ale nechcem tu ak chces napis mi na nashira.s@azet.sk.

mery:mna napada-chod na ultrazvuk a nechaj si urobit snimok malickeho, aby ti pripomenul, ze boj o stastie este nie je definitivne prehraty

zuzka:vazne si nemyslim, ze by bol dobry napad podavat tehotnej antidepresiva, aj ked by ich deklamovali ako neskodne, len by ju otupili a dostalo by sa to do krvi aj dietatu.

....och ako sa nám lahko radí...som si istá,že sama by nám radila to isté čo mi jej teraz,ale v tomto stave akoby človek nedokázal vnímať reálne....Jediný liek je ČAS!Bude dlho trvať,kým sa zmieriš s tým,že je to osud.Ťažko sa v tvojom prípade príjma aj veta,že všetko zlé je na niečo dobré,lebo toto sa mi v tejto situácii také nezdá.....možno raz...V prvom rade musíš mať na mysli to čo by chcel aj on-dieťatko!

Ak sa budes velmi stresovat pocas tehotenstva, vazne tym uskodis decku.