Stále ho milujem

veľmi dobre ti rozumiem,nepochopena,ja tiež ešte stále,mesiac po rozchode, milujem svojho bývalého a je mi hrozne, že sa so mnou ešte aj teraz svojím spôsobom "zahráva"..

Ďakujem za rady.

A asi je pravda, že zamilovaní sú slepí...

Ahoj nepochopená - je mi ľúto, čo sa Ti stalo....zrejme čímsi podobným musí prejsť každý jeden sám aspoň raz za život, aby si potom znovunájdené partnerské šťastie no už napríklad s iným človekom/partnerom vedel potom oveľa viac vážiť, tešiť sa z toho čo má, pestovať si vzťah ako ten najvzácnejší kvet a vyvarovať sa chýb z minulosti, ak nejaké boli a si ich aj uvedomuje..
Alebo by možno stačilo dať všetkému čas, byť ostražitejším pri ďalšom výbere svojich partnerov/priateľov/proste ľudí ktorých si do svojej tesnej blízkosti a ochrannej zóny púšťame..
Prajem Ti nepochopená aby si sa z Tvojho trápenia, žiaľu a sklamania dostala čím-skôr...veľa šťastia

Ahoj hapacabanna...píšeš, že rátať vo vzťahu s niekým do konca života je prisilné slovo..aj čo sa týka napr. manžela ap..

No vieš, Ja osobne napríklad každý jeden vzťah myslela a brala tak, akoby to malo byť "až kým nás smrť nerozdelí"...a takéhoto razenia som si vyberala vždy aj partnera, ktorý to cítil rovnako ako Ja a podľa toho aj žil, sa životom aj riadil.
Lebo keby som to takto vážne nebrala, bolo by to aspoň z môjho pohľadu vypočítavé, falošné, nefér...a to z toho dôvodu, že by nemohla milovať niekoho, koho by brala - no yoo, s Tebou prežijem tohtoročné leto, potom keď to bude klapať potiahnem aj jeseň, zimu a na jar sa už rozhliadnem po inom zas..ak čosi sa mi znepáči..
Ak takýto ála smrteľno-vážny vzťah potom skončí, bolí to oveľa viac ako vtedy, keby brala vzťahy "športovejšie", už dopredu počítala so sklamaniami, špekulovala čo ak atď atď..
Ale aj tak si myslím, že to za to stojí.
Je pravda, že som až príliš prieberčivá a zvažujem až príliš, komu moje city budú patriť a či si to všetko čo môjmu partnerovi ponúkam-vôbec dotyčný zaslúži. Ale zatiaľ mi to vychádza a doterajší partneri stáli za to po všetkých stránkach

Mne je nanič. Viem, že sa s tým vyrovnám, ale predvčerom bolo ešte všetko v poriadku aaa teraz :(. Sere ma len pomyslenie, že sa ma mohol dotknúť alebo pobozkať ma :(. Ja viem, že to je to najmenej, ale ... myslím si, že je padavka. A to, čo mi sľuboval. Predvčerom tvrdil, že chce byť so mnou navždy a... Ja nemám slov!?

hapacabanna,
ďík za podporu! :)

Hm ratala do konca zivota?Trochu silne slovo nemyslis?Ratat s niekym do konca svojho zivota nemozes ani so svojim manzelom napriklad.Neviem kolko mas rokov,ale ked sa na teba vykaslal,nestoji ti ani za to,aby si si na neho spomenula.Viem ako sa citis,sklamana,nepochopena,aj ja som bola v takej situacii a pritom to bola laska az do nebies...styri roky.Ale ludia prichadzaju a odchadzaju a ten moj to vyriesil tak,ze odisiel.Ono to prejde,vsetko vylieci cas.Nebudem ti tu radit kraviny typu to prejde a bla bla bla.Prejde,ale bude trvat este dlho,kym sa z toho dostanes.Ale snazit sa zakazane nie je.Obklop sa ludmi,ktorych mas rada,zabavaj sa a po case zistis,ze sa do tej zabavy uz nutit nemusis,budes sa citit ok.Drzim palce. :-)

aj mne sa stalo cosi podobne a o tyzden a pol som ho stretla s inou, hlavne, ze mi tvrdil, ze nie je pripraveny na vztah. asi budem navzdy sama :(

Chlapi su kokoti!