Ako sa nezaoberať sama sebou myšliekami o sebe?

aj ja som sa už od 13 strášne zaoberala iba sebou,bo som sa bránila zmenami puberty a zaplatila som za to krutú daň,moje zdravie je v troskách a som neplodná bez žlčníka a to všetko pre ppp,ktoré som dostala práve kôli stálymi myšlienkami na seba typu,,som moc tučná,,

ahojte ja mam taky isty problem vzdy sa zaoberam jednou vecov na mojom tele bola som si to dat aj skontrolovat u lekara a povedal ze je to v poriadku ale mne este neni jasna jedna otazka na to co ma trapi ale je to hlupa a trapna otazka a nemozem ist za nim ked povedal ze je vsetko v poriadku ale ked ja aj chcem ale viem ze nieco nieje so mnou v poriatku tie nutkave myslinky zajdem aj za psychologom ale poradte mam ist este za nim ked ma ta jedna otazka trapi? dakujem za odpovede

Na mna taketo stavy prichadzaju najma v obdobi, ked nemam nic na praci, prave len to sledovanie seba samej. Ked sa vsak niecim intenzivne zamestnas, prides aj na ine myslienky. Tak isto ti odporucam necitat kadejake blbosti o chorobach. Ono je sice fajn byt informovany, ale podvedomie je zradca a potom budes na sebe len pozorovat stale priznaky. Hlavne mysli pozitivne, vyraz niekam s kamoskami, vybornym liekom na taketo stavy je aj zamilovanost.:))Lebo vtedy nemyslis na nic ine...

otazocka... ak chces cez poistovnu tak musis asi mat odporucenie od obvodnej, ak si to zaplatis sama tak mozes ist aj bez doktorky, aspom myslim ze to tak funguje

ahojte mam podobny problem a chcela by som navstivit psychoologicku len sa neviem odhodlat a navyse neviem ako sa k nej mam dostat. cez svoju obvodnu lekarku?

no a keď ti je na nič, tak veľmi nemysli na to aké je to strašné, povedz si, že je to len chvíľkové obdobie v tvojom krásnom živote, rýchlo to pomynie, bode ok a nezaoberaj sa viac nad tým, lebo potom to bude ešte horšie. Namiesto toho sa obklop ľuďmi, na kt. ti záleží a rob čiinnosti, kt. ti spôsobujú radosť. Taktiež ani špport nie je zlý aj keš sa ti nnie vždy chce, nájdi si čas aj na šport, lebo ten uvoľňuje endorfíny, čiže hormóny šťastia, veď k šťastiu stačí tak málo.

Mylsím si, že sozmýšľať o sebe nie je zlé, každý jeden z nás by si mal vyhradiŤ chvíĽku len a len pre seba a rozmýšľať o svojom živote. Je to určite dobré a človek si veľa uvedomí. Ale ako sa vraví všetkého veľa škodí a rovnako ani s myšlienkami o sebe by sme to nemali preháňať. Mne tie myšlienky jeden čas tiež prerástli cez hlavu a nemyslela som na nič a na nikoho, len na seba. Teraz mi to príde dosť sebecké, ale vtedy som sa cítila veľmi osoamelá. Mala som komplexy z vecí, nad kt. dnes len mávnem rukou a pousmejem sa. Tak vznikali rôzne ťažjkosti, hl. psychického pôvodu a čo bolo na tom všetkom najhoršie nehovorila som o tom s nikým, lebo som stále žila v domnení, že by ma nikto nepochopil. Ale potom anii sama neviem ako, navštívila som psychologičku, veľmi mi pomohla a teraz k nej stále chodím, ale už by som povedala, že teraz už len tak uvo)lnene pokecať :)... Proste veci netreba brať príliš vážne a svojimi problémami sa nezaoberať do chorobnej miery, treba myslieť, že v istých situláciách je jednoduchosť bytia na nezaplatenie. Proste zhrnula by som to asi tak, že je dobré premýšľaŤ nad sebov, ale ešte lepšie je vyrozprávať sa či už v dobrom alebo zlom, vtedy sa človek pozrie na problém z vrchu a niekto mu aj môže poradiŤ a je po probléme :)... no a vyplakať sa pred najlepšiu kamoškou, keĎ ti je na nič, je vážne na nezaplatenie.

lea a mas aj dovod sa s tym zaoberat? Teda ci mas naozaj nejake zdravotne problemy, ktore treba sledovat?
mne psycholog pomohol jednou vecou, stale ma tahal k tomu, aby som si vytvorila predstavu co by som robila s tym casom, keby nebolo problemov a inych myslienok, ako by som ten cas chcela vyuzit? Trvalo to dlho, ale naozaj to zabralo. Zacala som viac uvazovat, co by som chcela robit namiesto myslienok a veci co ma tazili. A postupne ani neviem ako som tie veci naozaj zacala robit a nezostalo mi uz tolko casu na to smutne. Musis si najst nieco, cim chces tie myslienky nahradit, cim chces ten cas vyplnit a zacni to aj robit, to pomaha najviac :-)
ja so napr. zacala chodit po troche von na bicykel, alebo sa viac venujem muzike a klaviru, alebo starsne rada citam knihy tak som sa k nim zas vratila...

lea mne to trosku pripada ako obsedantno kompulzivna porucha, neustale tocenie sa v sebe, myslienky atd...ak ti to sposobuje uzkost uz len ta myslienka, treba to liecit

podla mna by to chcelo meditaciu. naucit sa odputat od tych myslienok. je to len napad. myslim ze psychiatri su zvyknuti dat lieky a problem inac neriesit. skus jogu alebo tak...