Ahojte, je vela tem zalozenych na strach no tam riesia hlavne depresie, ja mam problem ktori ani neviem definovat, mam strach s niecoho ale s coho to neivem, stale sa pozorujem ci mi nieje zle a bojim sa niekde ist lebo sa bojim ze mi bude zle, vlastne sa bojim aj samoty potrebujem mat pri sebe ludi. Neivem to pomenovat no neviem za kym mam s tym problemom ist:( tak mi poradte co by som mala robit, zlepsit psychiku si neivem s cim tak ked mi niekto na to vie odpovedat tak prosim vas:)
zvlastne pocity + strach
deina124
j
Akoby som pocula o sebe. Psycholog sa o liecbu pokusal ale uzavrel to tym, ze je to z tej velkej psychickej traumy co som zazila v detstve. A vyliecila som sa uvedomenim si toho, aka je to blbost a aj pritel mi s tym pomohol. Prisla som studovat do ineho mesta, nasla som si super chalana, ktory mi dokazuje, ze sme na vsetko dvaja... Stale to nie je uplne prec, ale som na tom OVELA lepsie. Prinutila som sa nemysliet na to.. teda ked mam take stavy a bojim sa niekam ist snazim sa uvedomit si, ze je to hlupost a nejako sa zamestnat pocas cesty... Zacnem napriklad pisat SMS alebo telefonovat a po telefonate na to uplne zabudnem a teda je strach prec.. Potrebujes odputat pozornost od seba. Ked potrebujem ist do obchodu, stale sa tam ponahlam lebo premyslam nad tym co dobre navarim a aky pekny vecer si potom spravime.. teda pravidlo c.1. Snaz sa odputat myslel od seba. Zamstaj sa nech na to nemyslis. Uvidis, ze bude fajn. :-)
Nemala si nahodou nejaky silny zazitok? Ja mam to iste a je to nejaky blok podla mna. Liecim sa na to a tiez sa bojim byt sama a mam 25 rokov. Poradim ti chod za psychologom alebo psychiatrom oni ti urcite pomozu, poradia.Nie je to hanba, dnes je vela druhov nedefinovanych strachov a ludia nevedia z coho to vznika preto vyhladavaju pomoc u odbornikov.Drzim palce, bojujej s tym istym.
názor
Neviem, koľko máš rokov, ale určite nie veľa. Tvoj problém je v tom, že sa nevyznáš sama v sebe a nevieš ani definovať svoje pocity. Strach je tiež choroba a dá sa liečiť. Povedz to mame, alebo ak nie, zájdi sama za psychológom. Určite niečo také máte aj v škole. Nehambi sa za to, on ti pomôže, iba sa s tebou porozpráva a ujasni ti tvoje pocity....aj ako ich prekonať. Lebo sa budeš len zbytočne trápiť. Pa, držím palce.
