MOJA DCERA NEVIE PREJAVIT CITY VOCI MNE

mamca dik, mam o com dnes v noci premyslat,tak trochu inak ako doteraz,tak podla tvojej rady ,nemozem totiz vobec spavat.

Tú knihu nepoznám,tak neviem,čo ťa v nej oslovilo,len tá tvoja snaha ponúknuť ju dcére...to je to,čo som spomenula,viac-menej si poukázala na to,ako sa ty snažíš o vzájomné pochopenie a ona nie...čiže ona je ten nemilujúci a ty obeť..
Veľa,veľa záporov používaš... nepožadovať... nechcieť.. nenútiť.. nemá cenu... A čo teda zaradíš do kategórie pozitív? Naozaj,aspoň na chvíľu si vydýchni,daj si čas a odstup,všímaj si bez toho,aby si správanie (aj svoje) hodnotila ako dobré-zlé... Predstav si,že si prišla na návštevu do rodiny a chceš zistiť,aké sú tam zvyky,ako je organizovaná domácnosť,koľko času a na čo sa vynakladá... A priprav sa na to,že sa udejú aj také situácie,ktoré ťa zabolia-práve vtedy si znova pripomeň,že len pozoruješ...
Nuž,je to začiatok,ak chceš riešiť,najskôr treba vedieť,poznať okolnosti... Myslím,že momentálne nevidíš,len pociťuješ,preciťuješ a tápeš v bolesti,vine a ospravedlňovaní,a to podľa mňa nie je cesta von z kruhu myšlienok,kam napriek snahe skĺzavaš..
A ja by som ti k tomu naordinovala povinne pol hodiny denne len a len pre seba,to by si rýchlo zistila,že zrazu nevieš,čo robiť...Možno by ťa to donútilo zamyslieť sa nad tým,z čoho máš radosť.:))) A nie som odborník,ver mi,že som presne taká nedokonalo-dokonalá mama ako ty a robím chyby,tie svoje,ibaže ja sa za ne neodsudzujem a nehanbím (!),ale snažím sa ich prijať ako obyčajné zistenie "takto nie"..A občas aj riadne hundrem,že ja chyby nerobím :DDD a potom nenápadne naprávam...:))) Dôležité je,že idem ďalej bez výčitiek.A s láskou k ľuďom-teda aj k sebe.:)

prosim- prepacte,pravopisne chyby.

mila mamca,velmi pekne ti dakujem za pomoc a odbornu radu.To,co o mne pises je uplna pravda do bodky a ja nevedomky uvazujem a konam tak,ako spominas.Je to veru nesmierne tazke!!!!HANBIM SA ZA TO,ZE TO NEZVLADAM.Aj ked som si vedoma,ze musim zacat hlavne od seba- nepozadovat po dcere,nieco,co ona sama nechce,napr.byt obetavou,nenutit ju,aby bola taka ako ja,vzdy ma to nesmierne rani a za to seba nemam rada,nezvladam to a moc sa trapim.Asi pred 2rokmi som natrafila na vybornu knihu od Julie a Dorothy Firmanovej s nazvom MATKY a DCERY.To co si ty tak pekne napisala,je spominane vseobecne aj tam.Citala som ju snad 5x,ale zivotne situacie ma vzdy pohltia,ze do toho nespravneho uvazovania opat,spadnem.Kupila som ju aj dcere k vianociam,zo slovami a usmevom,ze to je kniha, kde obe najdeme k sebe cestu,lepsie sa spoznat a pochopit jedna druhu a nech to neberie v zlom.Ona totiz,kazdy moj pokus o komunikaciu berie ako,poucanie,kritizovanie,snad ako pises, aj vyvolavanie pocitu viny,ze nie je dokonala.Tak som chcela,aby si to precitala a odpustila mi,ak som jej niecim ublizila.Dodnes je zabalena a ulozena niekde v jej nepotrebnych veciach zo skoly.
Zijeme v 3izbovom byte 3generacie,ja sa 10r snazim,aby to nejako fungovalo,ano obetovala som svojej mame vsetko,ale obetovali toho vela aj moje deti a manzel, no a ja sa cely cas snazim,aby mi to niekedy nevicital,tak davam do toho vsetko,dnes vidim,ze som urobila chybu v tom,ze nechodim a nerobim vsetko len okolo mojej bezvladnej matky,ale ja mam "bezvladnych"doma este 3.Robila som to vlastne, aj stale robim s uprimnej lasky,len aby bol doma pokoj klud,harmonia,ale ona nie je,a ja cakam uznanie a ono nechodi,len od mojej maminky.Nie nelutujem sa,aby ste si mysleli,pisem to tak,ako som uvazovala a viem ,ze to nie je spravne.Nemam nikoho,komu to povedat,nikam nechodim a kto nema podobne starosti ako ja, sa zdoverovat nema cenu,kazdy dnes ma sam svojich starosti dost,no a tomto sa neda len tak lahko rozpravat.Mamca si zlata,ze si si nasla ten cas.dik!pokusim sa to riesit a nezlyhat,len sa bojim tej hnusnej depresie,je to hrozne,mozog uvazuje uplne inak.Vlastne by som nemala pisat o depresii,lebo ju nemam diagnostikovanu,ani ziadne lieky neuzivam,ale som vzdy,ked ma niekto z mojich blizkych rani,nestastna az mam s toho hroznu bolest a v tajnosti preplacem nejednu noc.

Milá Chomenistasi,nebudem ti tu písať o tom,ako si možno spravila chyby v minulosti...to je síce v určitých prípadoch nevyhnutné poznať,ale pre teba je asi dôležitejšie riešiť prítomnosť.A,pravdupovediac,vyzerá naozaj neradostne.Prirodzene,na základe pár príspevkov nie je možné vnímať celú tvoju situáciu,tak sa budem venovať len tomu,čo som si zo svojho pohľadu všimla.
Zdá sa mi,akoby si sa veľmi snažila nemať "zlé" pocity.Proste,modelová situácia človeka,ktorý sa obetuje pre rodinu,pre rodičov,vyčerpáva ho to,ale ďalej a ďalej prináša obete,ktoré ovšem nemajú ten správny efekt-niet tu odmeny,vďaky,pochopenia,pomoci..z druhej strany.Ak chceme riešiť vzťah s niekým,dokážeme priznať,že začať treba od seba,ale v skutočnosti sa stále zaoberáme tým,čo očakávame od toho duhého... Vôbec ti nemienim takýmto spôsobom vstupovať do svedomia,naopak,rada by som ťa upozornila na to,že úloha obete,do ktorej si sa podvedome v svojom živote postavila,ti môže prinášať naozaj hlavne nevďak a nepochopenie.Veď ty to vlastne nechtiac navodzuješ.
Zdá sa mi,že tvoja dcéra jednoducho odmietla prebrať podobný postoj...byť obetavá... tak ako ty...ako je to "správne"... Ak by sa totiž neobrnila,i keď zrejme prehnaným spôsobom,musela by sa rozdať... Tlak od tých,ktorí sú dokonalí a očakávajú rovnaké správanie od nás,vyčítajú,že necítime ako oni a nedávame toľko ako oni,to je dosť náročné zvládnuť.Ja viem,že slovne možno nie,ale to očakávanie z tvojej strany sa mne osobne zdá veľmi silné..
Skús chvíľu neriešiť váš vzťah a obráť svoju pozornosť na seba.Chceš od detí niečo,čo si nemala od manžela? Trápiš sa tým,čo tvoja dcéra vôbec nerieši? Snažíš sa ty sama pre seba robiť veci,ktoré prinášajú radosť?
Mám pocit,že chceš byť veľmi dobrá,aby ťa ľudia mali radi a stala si sa závislá na získavaní ich lásky....pritom keď si pripustíš,že lásku nemusíš získavať,že si človek hodný lásky,tvoje očakávania prestanú mať zmysel...a uvoľníš cestu tomu,aby si mohla dostávať...
Nuž,toto je naozaj na dlhšiu debatu,tak začni tým,že sa staneš na čas pozorovateľom.Sústreď sa na to,čo sa deje,nehodnoť pocity,nehodnoť koho ti dcéra pripomína ani ako by sa mal ktokoľvek z vás správať... Pozoruj. Pripomínaj si,že si len pozorovateľ...a tak sa ti môže ukázať veľmi veľa vecí,ktoré prehliadaš preto,že ti pocity zastierajú dôležité okamihy.Snáď potom zistíš,že tvoja ťažoba vôbec nemá také pevné korene,ako si teraz myslíš.
Veľa odvahy a šťastia na tvojej ceste k sebaprijatiu...:)

prave som som zistila aka vekova kategoria je najcastejsie v tejto kategorii OSTATNE najcastejsie,asi sa mi uz nikto z vas neozve,ale prosim,viete kde by som nasla niekoho s kym sa mozem rozpravat o svojom trapeni?Myslim,nejaku adresu kde sa hovorilo o tejto teme.DAKUJEM.

MAJJJA,veru je to tak,ako pises a tvoje varovanie ,aby som nedopadla ako stary rodicia tvojho priatela tak ja som uz tak dopadla,Mam sa tu dopodrobna zdoverit ako to je u nas?Neviem ci to ma vyznam,kazdy by povedal,ze si za to mozem sama,ze nemam jej robit vsetko povoli,aj ked nevladzem,alebo ma to stoji vela namahy,vsetko ide hned bokom,ked ona nieco potrebuje,ale ona to neoceni ,vsetko berie ako samozrejmost,manipuluje s nami,vsetci skaceme,ked nieco potrebuje,a na to aby napr.mne s niecim pomohla alebo podakovala ju upozorni manzel,tak je doslova nevrla namrzena -dobre dobre...a neurobi to asi natruc-no je to niekedy hrozne.My ostatny aj bez slov urobime pre toho druheho nieco,lebo to tak citime,ona nie.Mas pravdu,tazko sa mi toto vsetko o nej pise,je to moje dieta a aj napriek tomu aka je ju nesmierne lubim a to ako sa ku mne chovala alebo aj chova jej vzdy odpustim,ale ked ma rani ako vcera a vidi aj moje slzy,nepride za mnou,keby aj hned nic nepovedala ani slovicko,len tak za mnou prisla a stacilo by len trebars dotyk ruky,uz by bolo vsetko zabudnute.Chapem to,ked clovek nieco nechtiac vypusti z ust,uz to nejde naspat,ale da sa vsetko odpustit,ked clovek --rodic lubi.Ano moja dcera nie je vobec empaticka,keby som tu mala napisat,co vsetko ju nechava chladnou alebo jej to je nasmiech,tak by ste si mysleli neviem co.Od babatka som sa venovala obom detom rovnako a hladkanie a city z mojej strany boli nesmierne dolezite a su este aj dnes.Raz mi len tak povedala,ze sa bude bat mat deti,lebo nevie ako a co k nim bude citit.To mala asi 16,ja som jej povedala ,ze v pravy cas to bude vediet,ale teraz neviem.Bolo obdobie,ked so mala z nej tazke depresie,to aka je som davala vinu len mne,ale ako som spominala mam este doma jeden zavazok ktory je na mna odkazany,a nemohla som to svojej maminke urobit,aby som skolabovala,nemal by sa kto o nu postarat.A to nie je vsetko aj ja mam svoju 13.komnatu ,ktoru nemozem zverejnit ani v tejto anonymite.Vsetky co ste mi sem napisali alebo mi sem este napisete,mi velmi pomahate sa na svoj problem pozerat ocami inych matiek alebo vas-dcer.Budem sa este raz opakovat,ale dakujem vam ,kedze dcera so mnou nechce o nicom co by nas vzah upevnilo,zmenilo k lepsiemu,rozpravat prave cez vase rady a vase zivotne skusenosti,ju aj seba mozem lepsie pochopit.Ja skutocne po nicom inom, ako po pokojnom vztahu s nou netuzim.Ale som si vedoma,ze nemozeme mat v zivote vsetko.prosim ozvite sa mi este.

majja a monika ani si neviete predstavit ako ste mi napisali v spravny cas,opat mam sdce v krku a citim sa vselijak,neviem ako to riesit vlastne viem ze to riesit nejde ,len to nejako vydrzat a slova ktore mi dnes povedala dcera vymazat z pamati,no neviem ci to v noci dokazem,ale musim snad rano bde lepsie ale nas vztah asi nikdy nebude tak ako by som chcela.Ale je to tak ako pisete,moc mi pomahate vsetky,aj ja sa stale ucim,nemam sa s kym o tom porozpravat,bojim ,sa ze to opat nedopadne dobre. PROSIM PISTE.

ja sem tiez nieco napisem, necitala som vsetko, ale zareagujem na temu...
ja som kedysi so svojou mamou vychadzala skvele, fakt sme boli kamosky a ked sme zacali v tom obdobi pozeravat uz spominany serial Gilmore girls mnohokrat sme mali pocit ako by to bolo vystrihnute z nasho zivota (doslova)...
vtedy to bolo naozaj skvele ale poslednu dobu je nas vztah na bode mrazu (mozno je to dva roky, tak nejak)... niekde sme asi obe zacali robit chybu, nebudem sa tu predsa tvarit, ze ja som svata a chybu robi len mama, ale je to tak a myslim, ze sa to nezlepsi kym sa z domu neodstahujem, no aj tak to uz nikdy nebude ako predtym a to je mi luto...
nie vzdy zivot bezi tak ako by sme chceli, bohuzial...

mnoho ludi nema rado dotyk.Teda tak to len vypada ze nema rado dotyk.Len navonok. .Lebo si myslim ze kazdy ma rad dotyk. ale vela ludi sa odtahuje.Ja som sa rodicov nerada dotykala, ale tych par objati v dolezitich situaciiach si pamatam na cely zivot.keby to bolo mozno denndenne tak si to nezapamatam. Takto si aj po mnohych rokoch pamatam presne to objatie. Myslim ze je to prilsinov citlivostou. jas masm uplnu fobiu ked sa mam bozkavat s nejkymi vraj pribuznymi ,alebo na narodeniny alebo gratulovat a dat koleginy pusu ci kamaratke,,to aj noc nespim :}}Je mi to neprijemne narusenie integrity toho ocloveka .Niktory psycho ,hovoria ze je to tym ako sa matka chova k babtku ...ci sa ho vela dotyka ci nie.NO a ked je tvoja dcera trochu rozmaznana kusila si na nu inu strategiu?? ze si ju budes naschval menej vsimat? tvarit sa odmerane? naschval,,mozno ona pride potom prva..spytat sa co ti je ci o nicom sa nechces rozpravat.Na druhej strane sa mozno treba mierit s tym ,,ze je menej citliva,,a brat ju taka ako je,,{myslim to ako nepodala tej slepej bakbe veci,alebo jednoducho nema empatiu,}Byvaly priatel ma taku dceru co sa necha starymi ludmi obskakovat ,,ked tovydim tak mam chut jej jednu zavalit s prepacenim,tvari sa ako knedla a ani riady neumyje nepoda ked nieco spadne ,{ nasla si obet koho moze takto vyuzivat ,no tych ktory su viac citlivejsi a nechaju sa.} len tak nedopadni.Je to tazke ale na tvojom miete by sopm viac zila svoj zivot a zdoverovala sa blizkym a manzelovy hladala oporu, mozno ma racionalnejsi pohlad a dcera musi este narazit a popalit sa aby pochopila co vsetko jej davas ...