Mojim problemom je to, ze nedokazem brat ludi takych, aki su. To znamena, ze ak vidim niekoho na invalidnom voziku a mam mu pomoct alebo sa s nim porozpravat, tak si to \"odtrpim\" (ten rozhovor) a potom sa takym ludom vyhybam. Ale nejde len o ludi na voziku. Napr. moja sestra si nasla priatela, ktory vyzorovo k nej velmi nejde. Ona je celkom pekna a chlapec, ktoreho si nasla, ma v predu drobnu plesinku... a tak. Ale sestra s nim vychadza dobre, maju sa vzdy o com rozpravat, takze je to uplne v poriadku. Tym problemom, ako hovorim som ja. Mozno vam to bude pripadat jak ceresnicka na torte, ale studujem socialnu pracu a v buducnosti by som chcela pracovat so znevyhodnymi ludmi alebo detmi (skor detmi). Uvedomujem si, ze ako socialna pracovnicka v buducnosti by som mala byt prijemna a bez ostychov k inym ludom, ale potrebujem sa toho \"bloku\" vo mne zbavit. Neviem, preco som taka. Mozno preto, ze ja som nebola nikdy najkrajsia (teda vyzorovo) a preto som znasala castokrat urazky zo strany inych deti (ked som bola mensia) alebo ja neviem preco. K vozickarom som mozno taka preto, lebo kedysi aj mne hrozil invalidny vozik kvoli zdravotnym problemom (teraz je to zatial zazehnane...) a nevedela som si samu seba predstavit, co budem robit, ked budem na voziku alebo co (mam v sebe trosku viac energie, plany do buducna... a vozik by mi vacsinu tych planov prekazil). Ale nech je ako je, tento \"blok\" musi ist zo mna prec. Ked som pracovala na brigade, dostala som od jedneho chlapca, ktory prisiel k nam menit peniaze pozvanie na rande. Bolo to prvykrat v zivote, snazila som sa byt mila ku vsetkym ludom, tak som bola mila aj k nemu. Problem bol ale ten, ze ten chlapec nebol extra krasny (zasa nechcem si vyjst s nejakou nadherou, ale...), proste vyzeral odo mna starsi trochu a proste vyzor nemal nejak extra krasny. A tak som mu proste s usmevom povedala, ze uvidime, ze mam pracu teraz a ze ak, tak sa dohodneme. Proste som to nebrala ako nejake odpinknutie alebo co, ale... som si pomyslela, ze co by si asi moja mama (ktora cloveka, ktory sa jej nepaci vola Hurvinko alebo tak... podla vyzoru), keby ma s nim videla. Ona si pri nas dievcatach doma predstavuje nejakeho pekneho, inteligentneho, vysokoskolsky vzdelaneho chlapa. Proste ja viem, ze to nie je spravne a niekedy by som si fakt chcela vyjst vonku hoc aj s \"nie velmi peknym\" clovekom. Ale potom sa ozve ten moj hnusny \"blok\" a nejdem nikam. Neviem, ci ste ma pochopili, ak nie, tak sa pytajte a ja vam to skusim vysvetlit lepsie. Ako by ste to vyriesili? Prosim...
Ako brat ludi takych, aki su?
Problemik,ked nemas ten cit vypestovany v sebe,neviem,neviem,budes to mat velmi tazke zmenit cele svoje myslenie,svoje postoje..Ako by si sa zachovala,keby sa ti narodilo dietatko,podotykam,ze velmi,velmi chcene a ocakavane,zial bohu sa narodil chlapcek ,ktory nemal vobec vyvinute oci,mentalne retardovany,plienkovany,leziaci,plne krmeny sondou...Aj to je realita.Stretla som sa s takou mamickou,od ktorej manzel odisiel hned po narodeni synceka a ostala na neho sama..Uz ta vidim,ako by si pri terajsom postoji k postihnutemu cloveku jasala a hned sa s tym zmierila...
MARIAA: vies, aky je moj nazor na znevyhodnenych ludi? ze aj napriek tomu, co som napisala, su to skveli a sikovni ludia, ktori mali z nasho pohladu kusok nestastia a nemaju napr. jednu ruku, nohu, su na voziku... ale ved je vela umeleckych prac, ktore vytvorili prave postihnuti ludia a su to prace nadherne, ktore sa aj mne osobne pacia.
MONIQA: ja nevravim, ze su vozickari nuly. kdesi som citala, ze su ludia, ktori sa k vozickarom akoby bali priblizit, lebo ich nakazia svojou chorobou, co je samozrejme podla mna velka hovadina. ako by som ti to napisala... ja chcem byt stastna aj medzi takto znevyhodnenymi ludmi, chcem ich brat normalne ako brata, sestru, kamarata, kamaratku... proste uplne normalne. ja si uvedomujem, ze je to velky problem a este nieco horsie nez problem a JA TO CHCEM VYRIESIT, ABY SOM BOLA STASTNA A MALA TYCH LUDI RADA AKO OSTATNYCH, CHAPES???
PROBLEMIK...prave,ze ja si myslim,ze si dobry clovek,nic zle si o tebe nemyslim,priznavas si ten problem,tak je to len dobre a teraz na tom musis pracovat,aby ta neprevalcoval,viem ze je to tazke...lebo sme len ludia nie stroje,ktore sa daju naprogramovat a aby sme slapali ako hodinky...
No neviem,ci vies co obnasa bezstarostnost,ked postihnute deti chodia omnoho viac po lekaroch,po nemocniciach,prekonavaju nespocetne mnozstvo vysetreni,operacii,maju omnoho mensie moznosti co sa tyka zdravych rovesnikov..
problemik....mas velku vyhodu,lebo ty si to uvedomujes,takze na to treba cas...a to vsetko ti pomoze pochopit...vsetko...
ZIVOT CLOVEKA ZMENI VELA KRAT,ABY INAK ROZMYSLAL,A NIE SI AZ TAK STARA,ABY UZ SI MALA VSETKO STRATENE...TAKZE ESTE RAZ VELA STASTIA A HLAVNE PEVNE ZDRAVIE.../A RECI KTORE HOVORI MAMA,JEDNYM UCHOM DNU A DRUHYM VONKU...O TYCH LUDOCH ATD.TY SI UROB SAMA NAZOR NA VSETKO.../
MARIAA: ano, mas pravdu. mama nas nemala nutit alebo v kutiku mozno ociernovat inych ludi. ale co sa raz stalo, stalo sa. mama akoby sa ani nechcela zmenit (uz sa asi nezmeni, ma 59 rokov), ale ja si chcem zariadit zivot podla seba a nie podla mamy. ja chcem byt stastna a stastna sa citim jedine medzi ludmi a medzi VSETKYMI LUDMI. ale ten blok vo mne zabera kusok mojeho ja, a bojim sa, aby ten kusok nezospatnil povolanie socialnej pracovnicky vo mne. ja som sa v tom povolani nasla, aj ked si to mozno ty alebo niekto iny nemyslis.
Ako mozes vediet,co preziva postihnuty clovek,ci uz dospely alebo dieta,ked s nim nechces prichadzat do styku a stranis sa ho?
RADANA: ja beriem vsetky deti ako bezstarostne a vesele. su vo vnutri krasne a ciste a navonok tiez a to si myslim, ze robi ich zivot bezstarostnym. ano, nemaju rodicov, postihnute deti sa trapia, ale pocula si niekedy slova (ktore sa mna osobne dotkli vo vnutri, ale mam namysli ten prijemny a krasny dotyk), ze postihnute dieta, aj ked ma mozno bolesti (neviem, ake bolesti alebo co vlastne preziva postihnuty clovek a myslim, ze to asi nevies ani ty, pokial nie si na vozicku a nie si napr. mentalne retardovana alebo viacnasobne postihnuta - a to nemyslim zle alebo co), tak dokaze lasku k rodicom a ludom prejavit omnoho cistejsie a krajsie nez zdravi rovesnici? tak takto to myslim.
ale clovek, pre ktoreho su vozickari nuly co nikdy nic nedokazu je pre mna uplna spodina spolocnosti...
ako sa mozes venovat takej praci naplno a pritom mat v sebe take duchovne prazdno, ja studujem pedagogiku, ale pritom nejdem trepat, ze je pre mna menejcenny ten komu to v skole nejde, aj to su ludia...
btw, tam, ze si zahladena do seba som nemyslela vysedavanie pred zrkadlom, nikto pre teba nie je dost dokonaly, ale uvedom si sama, ze ty si prave tymto najmenej dokonala...
a na to aby si mohla skutocne spravne vykonavat socialnu pracu, musis mat take citenie a prepac, ze ti to poviem., take citenie vobec nemas, je to uplne vidno v tvojich postojoch
