Poznáte to? Keď ste na niekoho alergický a nemôžete toho človeka ani vystáť? Keď čokoľvek povie, vy to v duchu negujete, s ničím čo urobí nesúhlasíte? Tak takto sa ja cítim voči svokrovcom a manželovým súrodencom (bratom a sestrou). Dlho som si to nechcela pripustiť, roky som s tým bojovala, ale už si nevládzem klamať... doslova ich neznášam... Neviem či je to vzájomné, pretože to nedávam najavo ani ja ani oni, tvárime sa pred sebou milo, skrátka pokrytecký chorý vzťah. Mňa však vyčerpáva. Myslím, že ani oni neskáču radosťou nad synovou voľbou životnej partnerky, vidia však, že máme pekný vzťah, rozumieme si a máme sa radi. (paradoxne, resp. díkybohu, on je úplne v pohode) Ja však nechcem pociťovať tú nenávisť. A už ju nedokážem skrývať ani pred mužom. On o tom nevie a ja mu nechcem ublížiť, je to predsa jeho rodina. Uberá mi to však z energie a nedá normálne žiť. Neviem si však pomôcť, oni sú súčasťou nášho života, ja však neznesiem nič čo urobia, či povedia. Dokonca neznášam aj to čo nám pošlú, koláče, kompóty a pod. Odmietam ich pomoc. Snažím sa minimalizovať naše stretnutia, vymýšlam manželovi aj synovi program, a tak nám nenápadne znemožňujem návštevy u nich (nebývame spolu, ale blízko, cca 3 paneláky od seba). Ja viem, je to strašné a choré, ale keďže nepíšem nič konkrétne..., ťažko to vysvetliť. Skrátka ako sa naučiť pretrpieť stretnutia s nimi a nesužovať sa nenávisťou. Bijú sa vo mne dve pre a proti, milujem manžela a svojou nenávisťou k jeho rodine mu nechcem ublížiť. Nedokážem však s nimi normálne fungovať. Ďakujem za názor, nemám sa komu vyspovedať, hanbím sa za to.
nenávidím svokrovcov
Precitala som si namatkovo zopar prispevkov ...nechcite ani vediet ake obrovske problemy moze mat clovek so svokrou ktora ma drobne psychicke problemy neriesené 20 rokov..nechce sa mi to ani pisat ... ja uz som pre nas vstah spravila asi vsetko co po mne chcela ona manzel aj svokor..nepomohlo nic len to vyustilo do toho ze moj manzel sa definitivne odmietol stykat so svojou rodinou, a mna to velmi mrzi..
evcca, my sme len 2 a pol roka manzelia, predtym sme spolu chodili 8 rokov a nenavrhla mi tykanie, bola som naucena jej vykat a zrazu po svadbe, to ako sa da po tolkych rokoch niekomu tykat, som jej to vysvetlila, aj ze mama je len jedna, ona nie je moja mama. Nevie to pochopit a permanentne tie scenare ako z telky "tykaj mi a kludne ma volaj mama", a potom mi da pusu a objime ma a toto sa opakuje, obcas pomeni scenar, prida nieco..
chronicka zvedavost :-D
nemyslim si, ze je psychicky narusena, urcite nie je, to by sme o tom vedeli, len je neuvedomela, to ma taku povahu, ona si mysli, ze je to cool, napr. to co bezi v ruzovej zahrade :) Problem je ale, ze po kazdej navsteve sa s manzelom hadame, az tak strasne mi tie jej reci zacinaju vadit, ze sa nedokazem nad to povzniest, uz nestojim o jej premudre rady a teorie.
evcca, tiez mam pocit ze ked je ta moja na navsteve u nas, tak chce vsetko vidiet, kde co mam. Ked si vypyta napr. tricko, ze jej je teplo, uteka za mnou, nie ze by pockala v obyvacke, takisto minule si pytala ihlu a nit a pozorovala, odkial to vyberiem..
lunka, poznam takuto zenu, ale tu ide uz o miernu osobnostnu poruchu
skus ju brat maximalne s rezervou a hlavne jej dajte pocitit, ze si ju vazite, ze ju mate radi a ze je superdolezita a cenna, ona sa potom zmierni trocha :-)
Maoam, ja viem, ona je dobra dusa a vsetko mysli dobre, ale uz 10 rokov ju pozorujem a je pravda, ze zo zaciatku sme sa na tom s manzelom smiali, no uz sa nesmejeme, lebo mi to nepride smiesne, lezie mi to riadne na nervy :)
Ano, chce byt dolezita, a keby sme zili s nimi, aj by nam nevedomky zasahovala do zivota, to ma prirodzene v povahe, vidim to, ako sa ma snazi zapajat do varenia, ako mi vysvetluje, take primitivnosti, ako mam umyt salat, nakrajat :)) Minule ma islo porazit, ked nam nakupila rustikalne taniere a salky do nasej modernej kuchyne, lebo zevraj tie nase moderne taniere "skriabu", pche...
lunka, moja svokra tiez ocakava, ze ju budem volat mama, ale mne sa to z krku ani nevyderie, tak som pred nou vyhlasila, ze kazdy mame len svoju jednu mamu a viac neriesim. mne robi naschval, ked niekam odideme, tak nam lozi po dome- schvalne som niektore veci nechala polozene a boli inde ako pred nasim odchodom. ked som bola tehotna, tak mi rozpravala o mrtvych detoch, takze som si vtedy slubila, ze mojho syna budem drzat od nej a ona stale nechape, preco to robim. je to smutne, ale mne sa tak protivi, ze by som najradsej niekam daleko aj s malym odisla, pretoze moj muz je ako slepy.
to nie je najhorsi pripad svokry, skor chce byt brana ako dolezita, potrebuje pozornost, potrebuje citit, ze ju potrebujete, ze ma svoju cenu, svoju hodnotu
myslim, ze vas ma velmi rada, len to prejavuje divnym sposobom, mozno ma aj hystericky typ osobnosti, takych zien je vela, ale nemyslim, ze by bola nejaka zakerna
no a tie telenovely :-DDDD to je pecka, ze odkukava spravanie a dava vam kriziky na celo, skus ju brat s humorom a s rezervou, lebo ona sa uz vo svojom veku bohuzial nezmeni
Ja mam dobru svokru srdcom, nikomu by vedome neublizila, no napriek tomu ju nemozem vystat a to preto, ze je theatralna, odsleduje nejake repliky a gesta z telenovely, napr. rozhovor svokry s nevestou a potom to aplikuje na mna, proste hotovy trapas. Dava nam kriziky na celo, ako pozehnanie, ale to len od urcitej doby, ako zacala pozeravat telenovely. Nebudem klamat, je dost tlsta, ma aj podbradok, z nezdraveho stravovania ma zdravotne problemy, no furt sa ukazuje ako ona zdravo sa stravuje, ze zje "az" dve jablka denne, ze ona aj surovu mrkvu zje a to stale dokola len o jedle, kolko malo cukru a masla dala do torty, ze vsetko je ake superzdrave a pritom potichucky si odkrajuje z maska a zo zakuskov, ked ju nikto nevidi. Chapete? A toto stale do kola taketo blbosti, to, ako nas pocuje, ma nizky prach pocutelnosti, kychnem si v druhej izbe a hned riesi moju nadchu, vytahuje medicinu.. ked som v kuchyni, vystreli z kresla a je pri mne aby mi pomohla... ja tam nemozem volne dychat a tie jej hluche reci, ako samu seba ospevuje, nema ziadnu sebakritiku. Pri rozhovore ona rozprava, ja pocuvam, ked chcem nieco povedat, pozrie sa do kuchyne a uteka prec, vobec ju netrapi... No povedzte mi ci som ja zakeracka, vy by ste zniesli takuto zensku, lebo ja tam uz ani chodit nechcem. Minule mojmu malemu- vnukovi utrela usta spinavymi dlanami, mal tam ekzem, tak to bola posledna kvapka, ano okrem toho je neuvedomela, som zabudla dodat. Tiez milujem manzela, ale ja sa uz s nou nechcem stretavat. Myslite si, ze to bude ok? Este som zabudla tie jej telefonaty, v sobotu sme u nich a v nedelu rano vyvolava, ze ako sa mame a tiez chce, aby som ju volala mama a to stale dokola, aj ked jej vysvetlujem ze nie, nedokazem to a nedokazem jej ani tykat, ona stale nalieha..
Uf tolko informacii, tiez som sa chcela iba vyrozpravat.. vdaka :)
