Poznáte to? Keď ste na niekoho alergický a nemôžete toho človeka ani vystáť? Keď čokoľvek povie, vy to v duchu negujete, s ničím čo urobí nesúhlasíte? Tak takto sa ja cítim voči svokrovcom a manželovým súrodencom (bratom a sestrou). Dlho som si to nechcela pripustiť, roky som s tým bojovala, ale už si nevládzem klamať... doslova ich neznášam... Neviem či je to vzájomné, pretože to nedávam najavo ani ja ani oni, tvárime sa pred sebou milo, skrátka pokrytecký chorý vzťah. Mňa však vyčerpáva. Myslím, že ani oni neskáču radosťou nad synovou voľbou životnej partnerky, vidia však, že máme pekný vzťah, rozumieme si a máme sa radi. (paradoxne, resp. díkybohu, on je úplne v pohode) Ja však nechcem pociťovať tú nenávisť. A už ju nedokážem skrývať ani pred mužom. On o tom nevie a ja mu nechcem ublížiť, je to predsa jeho rodina. Uberá mi to však z energie a nedá normálne žiť. Neviem si však pomôcť, oni sú súčasťou nášho života, ja však neznesiem nič čo urobia, či povedia. Dokonca neznášam aj to čo nám pošlú, koláče, kompóty a pod. Odmietam ich pomoc. Snažím sa minimalizovať naše stretnutia, vymýšlam manželovi aj synovi program, a tak nám nenápadne znemožňujem návštevy u nich (nebývame spolu, ale blízko, cca 3 paneláky od seba). Ja viem, je to strašné a choré, ale keďže nepíšem nič konkrétne..., ťažko to vysvetliť. Skrátka ako sa naučiť pretrpieť stretnutia s nimi a nesužovať sa nenávisťou. Bijú sa vo mne dve pre a proti, milujem manžela a svojou nenávisťou k jeho rodine mu nechcem ublížiť. Nedokážem však s nimi normálne fungovať. Ďakujem za názor, nemám sa komu vyspovedať, hanbím sa za to.
nenávidím svokrovcov
Takej svokre ukázať vztýčený prostredník a prerušiť s ňou všetky styky. Ohovárať ťa síce neprestane, ale zrejme to robí aj teraz, tak je to jedno.
Sebecká-vieš ja som svokre nikdy ničím neublížila a skoro 2 roky som sa jej snažila pomáhať robiť všetko čo sa dalo,aj napriek tomu,ako mi ubližovala,ale keď ona nemá záujem...nikki.7-ja som sa radila aj s kámoškou policajtkou,ktorá mi poradila udať ju za týranie a nátlak,ale povedala mi,že dostane finančný trest a bude robiť ešte horšie...
mala by si byt vdacna,ze Ti dobreho manzela vychovali-nemyslis?Tebe sa to raz v zivote vrati.....si sebecka -az strach!!!!
Sebecká> hmm.. zaujimave.. napises nam prosim ako vychadzat s clovekom ako je svokra ktoru opisala evinkala? a za co si vazit cloveka ktory zela tvojim detom smrt..?
Zaujímavé je že muži so svokrovcami nemajú také problémy ako ženy!!!!
Ženy rozmýšľali ste niekedy o tejto skutočnosti?????
Nie je to o tom, že chcete všetko mať pod palcom a všetko dirigovať???
Muži na vojne musia rešpektovať veliteľa aj kolegu vojaka ! Preto majú prirodzený rešpekt a úctu k tomu druhému a tak dokážu žiť aj s nepriateľom a vychádzať snim.A vôbec si to neberú k srdcu. Trochu si pohundru a robia si svoju robotu.
Ale Vy ženy sa s tým neviete zmieriť. Preto trestáte mužov za Vašu neschopnosť prijať realitu ako súčasť svojho života.
V každom spoločenstve je treba rešpektovať toho druhého a s jeho chybami sa naučiť vychádzať po dobrom, lebo ani Vy nie ste dokonalá!!, a musia Vás trpieť aj Vaše chyby.
evinkala:Tak ty si to teda mala riadne husté.To by som určite nevydržala,čiže skláňam klobúk pred tebou.
Za toto jej správanie by som už určite sedela,lebo takto ponižovať a urážať by som sa teda nedala.
Ja mám priateľa rok,tak tých návštev s nádejnou svokrou ešte nebolo veľa,ale tiež sa priveľmi neangažujem.
Je to možno naozaj tak lepšie.A k tomu všetkému,môj priateľ je jedináčik a dokonca ho mamina sama aj vychovávala,tak si to viete predstaviť.Tá láska je nekonečná:D:D
Avinkala:
strašné čím si prechádzala a prechádzaš, dúfam len, že tvoj manžel ti pomáha s deťmi. Čo sa týka svokry, tak musí byť strašne primitívna žena a stará žena zatrpknutá, ktorej možno nevyšiel život vie byť krutá a zlá a vie aj ublížiť slovom a skutkom. Deti ak sa to dá odstrihnúť od svokry, ak vás obchádza, tak to nie je rodina, to je nič..horšie ako cudzí človek..robí zle a preto ani ty sa s nou nekontaktuj..je to zlá žena.Ak bude stará a chorá, tak vtedy možno dôjde na to, že bude potrebovať pomoc,ale nebude nikto,takže umrie niekde v kúte sama. Kto chce kam, pomôžme mu tam...veľa síl a lásky k deťom ti prajem, deti si to zaslúžia a uvidíš, čo do nich vložíš, všetko sa ti raz vráti..ver mi.
Ahoj.Reagujem na tvoj článok.Vieš,ja som 5 rokov bývala u svokrovcov a za ten čas som so svokrou prehovorila asi 5 krát.Od začiatku nášho vzťahu s manželom,bola proti tomu aby sme boli spolu.Ona si totiž predstavovala pre svoje deti bohatých a vysoko vzdelaných partnerov,pritom má 2 dcéry(jedna má soš s maturitou,druhá školu nechala) a 1 syna (ten má soš bez maturity).Ja som mala neukončené soš(zo zdrav.dôvodov)a som s rozvedenej rodiny,kde ostala naša mamina so 4 deťmi sama.Moja svokra mi už od začiatku robila problémy.Deň pred svadbou,dokonca vyhnala moju maminu-keďže niesom z mesta v ktorom žijeme s manželom,mamina došla 3 dni pred svadbou,aby pomohla.Takže na svojej svadbe som nemala s rodiny nikoho a s mužovej strany bola celá família.Potom keď som čakala dieťatko,robila všetko preto,aby som potratila,čo sa jej chvalabohu nepodarilo.Keď som bola v pôrodnici,pozrieť nebola a keď som došla domov,povedala:ukáž toho pangharta,či je ako jeho mater.Kúpať som sa mohla,keď nebola doma a variť som v "jej kuchyni" nesmela vôbec.stále som bola zavretá len v jednej izbe,alebo s malým vonku.Vianoce,to boli samé hádky avšade kde šla ma osočovala,ohovárala a nadávala mi aj na verejnosti.1.11.2008 nám povedala,že u nej budeme len do 31.12.a potom kam pôjdeme ju nezaujíma-vyhodila nás v zime na ulicu.Mali sme šťastie,že sme našli lacnejší domček,tak sme vzali úver.Teraz sme už 2.rok sami,k nim nechodím ani na sviatky.Máme 9 mesačnú dcérku a keď som ju čakala,tak mi na detskom ihrisku pred inými mamičkami zahlásila:zasa budeš kotiť?ty nič iné nevieš,tu šľapka.a vieš si predstaviť,ako po mne tie ženy pozarali.Syn síce občas ide k nej,ale nepúšťam ho tam rada aj kvôli tomu,že mu želala smrť keď bol ešte bábatko.Ja tam nemám načo chodiť.Raz som bola a len čo som vošla začala ,že načo tá štetka sem došla,krásavica nádherná....a nedávno som mala dcérku chorú-zápal pľúc a stará že,bodaj by sa z toho nedostala-toto malej popriala a za 9 mesiacov jej života ju ani raz nevidela a to býva kúsok od nás.Takže si vieš predstaviť,čo je to za ženská.A chlapec keď má sviatok,pošle mu vždy 3 gumené cukríky,ktoré sa bohvie kde povalovali-celé zachlpené.Proste ja ju neuznávam za rodinu a len to jej prajem,aby raz zistila,aká bola sviňa nielen ku mne a mojim deťom,ale aj k svojej vlastnej najstaršej dcére,ktorú vyhodila z domu v 15 rokoch(teraz je to už skoro 40roč.žena).Občas ju aj stretnem,ale snažím sa jej vyhýbať a ignorujem ju.Keď sme raz išli s chlapcom zo školy,on ju zbadal a začal kričať starká a ona sa otočila a obišla nás poza činžiaky.Keď starký chce malého k sebe,vykrúcam sa,len aby som ho nemusela hore dať.Viem čoho je ona schopná,pretože už jednemu dieťatku ublížila,začo aj sedela,ale vidím,že ju to vôbec nezmenilo.Tak asi toľko odomňa.Je tých vecí,šete viac,ale to by bolo na knihu
oblubena tema :) ja sa rodinnym navstevam vyhybam ako cert krizu, berem to ako dostacujuci dovod za bezdovodne ohovaranie mojej osoby. radsej ako trpiet pokrytecke usmevy si zapnem telku a budem sediet doma. svaty klud a pokoj je na nezaplatenie.
Hm, svokry a nevesty, to bol, je a asi aj vzdy bude do istej miery problem, ja som tiez svokru velmi v laske nemala, ale ocividny nesuhlas som prejavila iba malokedy, ked uz toho naozaj bolo dost, u nas bol ten problem, ze manzel velakrat dbal o svoju mamu, viac ako o mna (mal dve sestry, ale on bol mamickin milacik) a u nas bol este aj ten problem, ze s manzelom sme nezili dobre hned od zaciatku, posledne roky pred rozvodom, o ktory som poziadala ja, som riesila tak, ze som sa navstev u svokrovcom nezucastnovala, ale manzelovi a detom som navstevy nezakazovala a ani som neziarlila, ze tam casto zachadzaju, brala som to ako vyhodu pre seba, mala som za ten cas bozsky pokoj a cas pre seba, domacnost, priatelov a konicky. No myslim si, ze keby ma manzel bol miloval, tak ako ja jeho zo zaciatku, keby si ma bol vazil, zeby som sa koli nemu a nasmu vztahu vedela ovladat a snazila by som sa so svokrou dobre vychadzat, lebo palica ma dva konce, Ty Reenata, aj ked sa snazis svoju nelasku skryvat, ale urcite ju vsetci citia, manzela to urcite zranuje a Teba ta pretvarka a neustala snaha drzat svoju nelasku na uzde obera o energiu, vycerpava a vlastne kazi Tvoju osobnu pohodu a urcite do istej miery aj pohodu celej Tvojej rodiny. Takze co by som Ti poradila? Vo vztahu Ty a svokrovci mala by si to byt Ty ta velkorysejsia, ktora sa snazi prehliadnut, odpustit pretoze si o generaciu mladsia, ide o prejav ucty k starsiemu cloveku a najma, ked su to rodicia Tvojho manzela, ktoreho vychovali prave pre Teba a nie najhorsie, a aj preto, ze mate s manzelom pekny vztah a mate sa radi, nemal by to byt az taky problem. A ako sa ku tomu dotlacit? Motivaciou by mala byt predstava vseobecnej spokojnosti, vlastne vsetci by ste tym ziskali, Ty, Tvoj manzel, svokrovci, Tvoje manzelstvo a tiez Tvoje deti, takze ak si dobra manzelka a matka a urcite budes chciet byt aj dobrou svokrou, malo by sa Ti to podarit, urcite u svokrovcov a aj v celej jeho rodine nie je vsetko iba spatne, urcite su tam aj kladne veci a na tie by si sa mala viac zamerat, ako na to co Vas rozdeluje. Panabeka, dobre sa mi radi, ze? Co hovorim, nie su ziadne novinky, urcite to vies aj sama, len realizovat to aj v praxi je uz tazsie, ja viem, ale ked budes na sebe pracovat, podari sa Ti to, zastavam nazor, ze ak sa nam vo vztahu nieco nepaci a chceme to zmenit, najprv musime zacat so zmenami u seba, ak sa nielen budes tvarit, ze Ti svokrovci az tak velmi neprekazaju, ale naozaj to budes tak aj citit, potom to oni urcite budu citit tiez a s velkou pravdepodobnostou sa aj ich postoj voci Tebe zmeni, to je moj nazor a zelam Ti, aby si svoj problem vyriesila pre dobre Vas vsetkych
