Poznáte to? Keď ste na niekoho alergický a nemôžete toho človeka ani vystáť? Keď čokoľvek povie, vy to v duchu negujete, s ničím čo urobí nesúhlasíte? Tak takto sa ja cítim voči svokrovcom a manželovým súrodencom (bratom a sestrou). Dlho som si to nechcela pripustiť, roky som s tým bojovala, ale už si nevládzem klamať... doslova ich neznášam... Neviem či je to vzájomné, pretože to nedávam najavo ani ja ani oni, tvárime sa pred sebou milo, skrátka pokrytecký chorý vzťah. Mňa však vyčerpáva. Myslím, že ani oni neskáču radosťou nad synovou voľbou životnej partnerky, vidia však, že máme pekný vzťah, rozumieme si a máme sa radi. (paradoxne, resp. díkybohu, on je úplne v pohode) Ja však nechcem pociťovať tú nenávisť. A už ju nedokážem skrývať ani pred mužom. On o tom nevie a ja mu nechcem ublížiť, je to predsa jeho rodina. Uberá mi to však z energie a nedá normálne žiť. Neviem si však pomôcť, oni sú súčasťou nášho života, ja však neznesiem nič čo urobia, či povedia. Dokonca neznášam aj to čo nám pošlú, koláče, kompóty a pod. Odmietam ich pomoc. Snažím sa minimalizovať naše stretnutia, vymýšlam manželovi aj synovi program, a tak nám nenápadne znemožňujem návštevy u nich (nebývame spolu, ale blízko, cca 3 paneláky od seba). Ja viem, je to strašné a choré, ale keďže nepíšem nič konkrétne..., ťažko to vysvetliť. Skrátka ako sa naučiť pretrpieť stretnutia s nimi a nesužovať sa nenávisťou. Bijú sa vo mne dve pre a proti, milujem manžela a svojou nenávisťou k jeho rodine mu nechcem ublížiť. Nedokážem však s nimi normálne fungovať. Ďakujem za názor, nemám sa komu vyspovedať, hanbím sa za to.
nenávidím svokrovcov
SMKA, je dosť ťažko reagovať na tvoj príspevok, lebo nepíšeš, prečo taká neznášanlivosť vznikla. To že si matky myslia, že všetko spravia pre svoje deti najlepšie, sa asi stáva častejšie ako si myslíš. Myslím, že aj ty časom na sebe zistíš, že máš podobný pohľad na svoje deti, lebo už tie skúsenosti, čo nám rokmi prichádzajú, nás utvrdzujú, že konáme lepšie, ako tie ešte neskúsené. V tom ale nemusí byť nič zlomyselné, ani úmyselné, proste zaužívané veci sa nám zdajú samozrejmé. Predstav si seba o pár rokov, keď budeš aj ty svokrou a niečo budeš dovtedy robiť a presvedčením, že je to tak správne úplne inak ako tvoja nevesta/zať, odrazu budeš mať možno potrebu naprávať názor iných. Nehovorím, že je to správne. Vždy ale záleží na oboch stranách. Svokry by sa nemali priveľmi starať do novej rodinky, pokiaľ nejde o vžne veci, ale nevesty by zasa mali byť naklonené sa aj poučiť a pouvažovať, či tá svokra náhodou nemá pravdu.
Tiež som mala svokru, musím povedať, že sme sa nikdy nepohádali, ale určite som tiež nesúhlasila vždy s jej názorom, často ale len v duchu. Tiež ale musím povedať, že som sa aj od nej veľa naučila. Teraz som vo veku, že už čoskoro budem aj ja svokra a viem, že to, čo som pre svojich synov robila viac ako 20 rokov, nebudú moje nevesty brať, že je to na 100% dobré. Treba si zachovať chladnú hlavu a neurážať sa na to, že sa ten druhý na nás krivo pozrie.
Z toho, čo si napísala, sa nedá určiť, čo asi cíti tvoja svokra, ale pokiaľ sa s ňou v súkromí nebavíš, možno cíti tvoj negatívny postoj, a to určite neprispeje k zlepšeniu vzťahu medzi vami.
Ja som sa v živote držala teórie, že sú to rodičia mojho manžela a keď sa mi aj niečo nepáčilo / tiež by bolo o čom písať/, snažila som sa riešiť s rešpektom dieťaťa voči rodičovi. Chce to samozrejme aj veľa sebazaprenia aj obety, ale v konečnom dosledku, ak ti záleži na peknom vzťahu v rodine, stojí to za to.
Je to len taká všeobecná rada, keď je informácií málo.
ja tiež nemám úplne ideálny vzťah s mojou svokrou, tiež som mala obdobia, že som ju úplne nenávidela za jej názory, postoje, ale časom som sa naučila brať ju s rezervou, k nejakej ohromnej láske to síce medzi nami nikdy nedôjde, ale rešpektujem ju, je to manželova matka,
vychovala môjho manžela, má ho rada, aj nášho syna, tak to beriem z tejto stránky.
moje milé,v prvom rade by ste si mali uvedomiť, že tie mrchy, ktoré sú vašimi svokrami vychovali synov, ktorí sú teraz vašimi manželmi či partnermi a o ktorých tvrdíte, že ich milujete a že sú úžasní. Takže až taky zlý človek nemôže byť ked vychovala podľa vás dobrého človeka.
Ono absolútny súlad medzi svokrou a nevestou je vzácnosťou a tu ide skôr o rešpektovanie jedna druhej.
No tak ja mam velmi podobny problem. Ale iba so svokrou. Lenze po dlhom premyslani som zistila ze problem nie je vomne ale v nej. Ono presne take iste pocity ake mam ja preziva aj manzelovho brata priatelka. Ta tiez citi povysenost v svokrinom hlase, ona vie vsetko najlepsie, ona vie co jej chlapci potrebuju anik iny. Ked zistila ze mu nezehlim tricka ani spodky tak mi dala taky pohlad na aky dosmrti nezabudnem. A mozno by sme sa aj pochytili nebyt toho ze som si prisahala ze sa budem pri nej ovladat. Manzela milujem ale viem ze keby vedel ze neznasam jeho mater tak by to mohlo narusit nas vztah. Oni su dost rodinne zalozeni, stale sa stretavaju cela rodina a skoro kazdy mesiac. Nemozem mu proste povedat ze jeho matka je odporna bestia a tak sa v manzelovej pritomnosti snazim maximalne ovladat a na vacsinu jej hovadin nereagovat, a sama a bez svedkov sa s nou nerozpravam ... len pre istotu aby sa to nezvrtlo.
Dakujem volume, vystihla si to presne. Naši sú úplne iní, máme sa radi, ale inak ako manželova rodina. Možno práve tu je ten problém. Možno ich porovnávam s našimi. Tak to je sto a jedno. Netvrdím, že naší sú tí správni. Máme svoje chyby, ale neriešime banality a nezapodievame sa nimi. Ja som sa však zo svojej rodiny snažila doniesť len polovicu, aby tú druhú doniesol manžel - to je tak obrazne povedané. Snažíme sa vybrať to najlepšie, alebo to čo nám vyhovuje. Aj so svokrinou rodinou si to vystihla, jej matka bola vraj dosť čudná osôbka (zomrela skôr ako som ju stihla spoznať) a pravdepodobne to zanechalo na nej nejaké dôsledky, čo ale celá ich rodina rešpektuje. Ja to ale akosi neviem, ale teraz po vašich príspevkoch sa budem snažiť. Budem sa snažiť povzniesť nad ich zvykmi a ďakovať bohu za to, že ich môj manžel nevyžaduje odo mňa :)
Ešte raz dik a tá kniha ma zaujima, rada si na tu temu niečo prečitam.
RENATKA rozumiem ti,asi kde je problem,zrejme to co robi manzelova rodina a oni to pokladaju za samozrejme-tak vsetko dopodrobna popisovat,nebolo samozrejme v tvojej rodine,tym nechcem povedat,ze kto hra v tomto tvojom probleme prim.Niekto je skutocne dost zvedavi,ukecani,potrebuje vsetko a vsetkym vsetko popisat,co robi,aby asi tomu druhemu dokazali,aki su strasne sikovny a pod.Toto ja tiez nemam rada a vadi mi to -dost-ja nepotrebujem vediet ani hovorit o sebe kazdu malickost a podrobnosti.Mala som taku kolegynu,vsetko chcela o kazdom vediet,bola az chora,keby jej nieco uniklo,robili sme jej natruc.Tvoja svokra ma bud take korene z minulosti zo svojej rodiny a zaviedla to aj u svojich deti,alebo jednoducho ma s nimi otvoreny vztah.Ja neviem ako ti poradit,osobne by mi to velmi vadilo,to co opisujes,ale urcite by som jej vzdy a pokojne povedala,ze co ti vadi a ze ty si prisla z inej rodiny,kde boli ine zvyklosti a ze nemas nic proti tomu ako to ma svokra zauzivane,ale ty si chces nechat svoj priestor a ze sa mozete aj tak respektovat,ked sa navzajom pochopite,nutit ta predsa nemozu,Renatka drzim ti palce,chce to nenavist ak sa da niekam odlozit,ozaj to to skodi a v klude si presadzovat svoje,samozrejme s usmevom na tvari,nikto nemoze predsa donekonecna ta do niecoho nutit,co ty nechces.Idem ti pohladat nazov jednej zaujimavej knihy,neviem si spomenut autora,je prave o tom co ta trapi a ako z toho von.
a co snou mam urobit myslis?ved ja niesom jej dcera nemam pravo snou nic robit.navrhla som manzelovi nech ju da vystetrit alebo co.povedal ze to bude asi to najlepsie.a co viac mozem urobit.prestahovat sa niekam na druhy koniec sveta?ved to nema vyznam.nemozem prednou utekat.
Nehnevaj sa, ja som myslela, ze pochopis, ze ja na teba neutocim, ale pisem ti tak, ako to je. Ja som zila dva roky v takomto strese kvoli takej zene, tak viem, ake to je. Len by si to mala nejak zacat riesit, lebo vidis, ze ti to ocividne nerobi dobre a tvoja svokra pises, ze ma 50 rokov...Ked sa dozije aspon tej 80tky, vies si predstavit takto zit 30 a viac rokov?
nepisem otom v kazdej teme.tu som to spomenula pretoze pre toto ju renata zalozila,v teme ako boli porod som to spomenula pretoze chcem odist pred porodom na par dni oddychnut si od nej a este otom vieme v teme tuuzba po dietatku lebo tam si piseme uz polovicku mojho tehotenstva o vsetkom moznom a rozoberali sme uz hocico aj ako odtsranit flaky od vina.takze mi nehovor ze mi sibe ked to tak nie je!ja sa tu snazim len povedat aka je ta moja svokra.je natom nieco zel ozvat s ak teme?snad nato mam pravo!
