Viem že to sem veľmi nepatrí ale potrebujem pomoc. S priateľom sme spolu 4 mesiace bude to už pomaly aj 5. Je medzi nami 11 ročný vekový rozdiel.Ja mám 18 a on 29. Veľmi sa ľúbime. Moji rodičia o tom nevedia. Asi pred mesiacom začali niečo tušiť stále do mňa vyrývali či niekoho mám ja som sa to stále snažila kryť, no oni už vedia že niekoho mám. Problémom je že nemôžme byť spolu častejšie pretože on má pracovné povinnosti, a mňa brzdia rodičia, ak sa stretneme oni o tom nevedia a problém je tiež že len nedávno som mala 18 a oni majú zrejme stále pocit že som dieťa. Ke´d neprídem domov do 9 vyvolávajú mi kde som a s kým som. Vždy sa to dalo ešte nejako uhrať no teraz sa stalo niečo čo to všetko skazilo. Priateľ odchádza na 2 týždne preč a tak som sa s ním chcela poriadne rozlúčiť boli sme posedieť v bare aj s jeho kamarátmi a všetko sa nejak skomplikovalo a tak som nemohla prísť domov na čas prišla som o hodinu neskôr lebo sa inak nedalo. Snažila som sa to mame vysvetliť do telefónu no rozobrala som to asi tak že kamarát ten a ten(oni totiž vedia že poznám niekoho s takým menom dokonca tušia že je mojím priateľom) došiel za mnou aj s kamarátmi a zopbrali ma posedieť na kofolu lebo 2 dni pred sme boli dohodnutí ale nejak to nevyšlo a že on odchádza na 2 týždne tak sa chcel rozlúčiť ale že mám problém dostať sa domov lebo ma mal zaviesť jeho kamarát a stále nechodí a že ma to mrzí že som nechcela aby to takto dopadlo. Prišla som domov a otec mi vykričal že keď som sa chcela s frajerom rozlúčiť mala som povedať že by to bolo niečo iné ale ja ho klamem a pár vyhrážok. Odvtedy sa so mnou nerozpráva. Priateľ je na mňa evidentne tiež nahnevaný vôbec sa mi neozýva. Poraďte mi čo mám robiť? Ja už naozaj neviem. Je mi strašne. Ako mám našim vysvetliť že mám o 11 rokov staršieho priateľa a že sme spolu šťastní a nie je to žiaden z tých typov ktorému ide len o sex? Bojím sa že keď im to poviem budú ma sledovať ešte viac. Zatrhnú mi net aby som s ním nepísala zoberú mobil aby som s ním nevolala a budú ma sledovať s kým a kde idem budú vyvolávať kamoškám a tak oni sú v tomto strašní. Ja chcem byť len šťastná veď v´daka nim stratím aj kamarátov keď musím chodiť domov o čase ako malé 15 ročné deti. aj tie môžu viac ako ja. Ja chcem len aby som mohla normálne ísť von byť s ľuďmi s ktorými je mi fayn len tak sa večer zobrať a ísť si posedieť niekam do baru pokecať a hlavne byť s mojou láskou bez toho aby som sa musela skrývať a stále klamať a tým ubližovať aj jemu.
Problém s rodičmi
myslim si ze keby si bola na maminom mieste a mala dceru co by robila presne to co ty spravala by si sa rovnako ako tvoja mama lebo jej na tebe zalezi inak by to neorbila.
K tvojmu priatelovi... laska je pekna vtedy ked prinasa viac stastia ako utrpenia lebo ak ma viac utrpenia potom tie veci zacnu vztah zabijat
cozee??
boze.. a to akurat ked si s nim chcela pauzu.. si ich mala presvedcit.. ja toto, ked mi rodicia neveria, riesim asi tak, ze poviem "ved tak ti uz nejdem hovorit nic, lebo aj tak vsetko co poviem je pre vas kravina.. ked mi neverite je mi to jedno.. ja viem, kde je pravda.. "
hm, ale tak drzim ti palce..
a chapes, on proste netusi ze som nebola tam kde som mala byt.. takze je to v pohode.. nabuduce uz volat nebude.. ale pozor si budem davat.. to urcite.. to aj keby sa toto nestalo.. :)
drzim palusky :)
No a som v riti. mama sa začala vypytovať tak som to chcela uhrať že to je len kamarát že to vyzeralo všeliako ale že sme len kamaráti no ona mi to nezožrala. A už vie aj koľko má rokov. Nebola vôbec nadšená a hneď začala s tým že či to nie je veľa že on je už dosť starý že potrebuje ženu, milenku a partnerku.. že si mám dávať pozor a že ona by si to na mojom mieste rozmyslela že taký chlapy sú poriadne prešpekulovaný a že či si chcem skaziť život. Ale neviem čo som čakala len som asi dúfala že to dopadne lepšie :( a to ešte nevie oco som zvedavá ako mu to mama povie a čo spraví keď to bude vedieť...ach bože :( je mi biedne
hh... ja po stvrtku velmi.. nasim som povedala ze idem s kamoskami do baru.. ako obcas chodievame normalne.. no ale sla som k nemu do bytu.. no a chapes, foter mi volal.. proste riadne asi stokrat sa ma spytal, ci som tam v tom bare.. mali sme ale pustenu hudbu tak som sa k repraku a povedala mu ze hej, ze tu hra hudba ze nic nepocujem.. tak potom to celkom zozral, prisla som domov a nic.. ale akoze takto ma nekontroloval uz veelmi dlho.. neviem co tak zrazu.. tak ja neviem co sa mu deje.. ale nastastie na nic neprisiel..
presne to som mu navrhla ja asi tak pred mesiacom.. no ked som ho videla v tej skole, na akcii som ho stretla.. nedalo sa mi spravat k nemu ako ku kamaratovi.. kym ho budes stale stretavat, nepojde to.. ver mi..
tak mi to proste nedalo.. a znova sme spolu.. a je nam dobre :) teda kym nam na to nepridu.. uvidime..
hm, no je to jasne, ze by to bolo lepsie a rozumnejsie..
ale inak taketo pocity maju vsetky moje kamosky, ktorym odisli chalani na vysku.. sice im po 2 dnoch strasne chalani chybaju, potom to uz tak nepocituju.. ale na druhej strane den pred ich prichodimi sa vacsinou velmi tesia :) tak neviem..
my inak spolu pokracujeme.. proste berieme to tak ako to je.. ani to neurychlujeme, ani nespomalujeme.. take zvlastne to je..
Možno to teraz všetkých prekvapí, no už je 5 deň od odchodu môjho priateľa a ja som si už na to že tu nie je začala pomaly zvykať. Začínam rozmýšľať o tom že by možno bolo pre nás oboch lepšie keby sme to skončili. Nemyslím úplne možno by sme si mohli dať pauzu. Ja neviem. Možno si aj on uvedomil že je to len na obtiaž celé a sú za tým samé problémy. Mám ho stále rovnako rada ale možno by to tak bolo pre nás oboch lepšie. Čo si o tom myslíte? Ak to neurobím teraz potom to už nedokážem. Prvé dni po jeho odchode mi bolo strašne smutno no teraz už som si na to celkom zvykla. Možno yb to bolo dobré pre nás oboch ja neviem :(
