Viem že to sem veľmi nepatrí ale potrebujem pomoc. S priateľom sme spolu 4 mesiace bude to už pomaly aj 5. Je medzi nami 11 ročný vekový rozdiel.Ja mám 18 a on 29. Veľmi sa ľúbime. Moji rodičia o tom nevedia. Asi pred mesiacom začali niečo tušiť stále do mňa vyrývali či niekoho mám ja som sa to stále snažila kryť, no oni už vedia že niekoho mám. Problémom je že nemôžme byť spolu častejšie pretože on má pracovné povinnosti, a mňa brzdia rodičia, ak sa stretneme oni o tom nevedia a problém je tiež že len nedávno som mala 18 a oni majú zrejme stále pocit že som dieťa. Ke´d neprídem domov do 9 vyvolávajú mi kde som a s kým som. Vždy sa to dalo ešte nejako uhrať no teraz sa stalo niečo čo to všetko skazilo. Priateľ odchádza na 2 týždne preč a tak som sa s ním chcela poriadne rozlúčiť boli sme posedieť v bare aj s jeho kamarátmi a všetko sa nejak skomplikovalo a tak som nemohla prísť domov na čas prišla som o hodinu neskôr lebo sa inak nedalo. Snažila som sa to mame vysvetliť do telefónu no rozobrala som to asi tak že kamarát ten a ten(oni totiž vedia že poznám niekoho s takým menom dokonca tušia že je mojím priateľom) došiel za mnou aj s kamarátmi a zopbrali ma posedieť na kofolu lebo 2 dni pred sme boli dohodnutí ale nejak to nevyšlo a že on odchádza na 2 týždne tak sa chcel rozlúčiť ale že mám problém dostať sa domov lebo ma mal zaviesť jeho kamarát a stále nechodí a že ma to mrzí že som nechcela aby to takto dopadlo. Prišla som domov a otec mi vykričal že keď som sa chcela s frajerom rozlúčiť mala som povedať že by to bolo niečo iné ale ja ho klamem a pár vyhrážok. Odvtedy sa so mnou nerozpráva. Priateľ je na mňa evidentne tiež nahnevaný vôbec sa mi neozýva. Poraďte mi čo mám robiť? Ja už naozaj neviem. Je mi strašne. Ako mám našim vysvetliť že mám o 11 rokov staršieho priateľa a že sme spolu šťastní a nie je to žiaden z tých typov ktorému ide len o sex? Bojím sa že keď im to poviem budú ma sledovať ešte viac. Zatrhnú mi net aby som s ním nepísala zoberú mobil aby som s ním nevolala a budú ma sledovať s kým a kde idem budú vyvolávať kamoškám a tak oni sú v tomto strašní. Ja chcem byť len šťastná veď v´daka nim stratím aj kamarátov keď musím chodiť domov o čase ako malé 15 ročné deti. aj tie môžu viac ako ja. Ja chcem len aby som mohla normálne ísť von byť s ľuďmi s ktorými je mi fayn len tak sa večer zobrať a ísť si posedieť niekam do baru pokecať a hlavne byť s mojou láskou bez toho aby som sa musela skrývať a stále klamať a tým ubližovať aj jemu.
Problém s rodičmi
tak to ti drzim palce teda s tymi rodicmi, potom napis co si urobila a ako to dopadlo... snad to bude v pohode
for martinka15: Asi pretože som to písala hneď po tom čo sa stalo a bola som zúfalá že som na to zostala sama lebo priateľ odcestoval a nevedela som už čo ďalej. Postupom viacerých dní teraz presne 4. som to začala brať trošku inak, že možno to nie je až také hrozné no stále v tom vidím problém. Nechce aby som o tom hovorila lebo sa bojí že ho vyrazia s práce. Inak normálne vychádzam s jeho priateľmi. ani sa mu v tomto nedivím. Ja som to povedala 2 naj kamoškám v škole lebo si všimli že sa niečo deje s 1 som sa pohádala a tak to skoro v návala zlosti vyrozprávala. Našťastie sa uvedomila a nič také sa nestalo. Preto enchce aby som to niekomu hovorila jeden zážitok mu chúďatku stačil. Viem že mu nejde len o jedno. som s ním skoro 5 mesiacov a sex odomňa nežiadal, nie že by sme podobné aktivity vôbec nerobili ale sex proste nie vie že ešte nechcem a tak am do ničoho netlačí. Nemyslím si že by mu na mne nezáležalo, najskôr som si to myslela aj ja, no nedávno spravil niečo čo ma úplne uistilo...nejdem to tu ďalej rozvádzať. Keby sa chcel pochváliť že má mladú tak o tom asi porozpráva kamarátom nie? Nepovedal by to len 1 ktorému dôveruje. No ja to tu nepotrebujem nikomu dokazovať. Ja ho poznám dosť dobre a tak asi sama najlepšie viem aký je.
sisi ten tvoj hlavny prispevok znel strasne zufalo. to co pises dalej sa mi az take zufale nezda. dalsia vec je ze tvoj priatel nechce aby to niekto vedel...preco? mozno ze pre neho to neni az take dolezite...neviem to ale posudit. ako vies ze ta nechce len pre pocit ze ma mlade dievcatko s ktorym si moze uzivat?
ešte om zabudla že určite ti to nemôžu zakázať...ale neklam lebo potom to bude horšie boja sa o tebe že kde si a ským a nevezmu ti net ani mobil nebojaj...:D
milá sisi ja ťa úplne chápem, tiež som mala len nedávno 18 ale to neznamená, že už nie sme deti lebo po prvé pre rodičov budeme ich deťmi aj keď budeme mať 6O a po druhe sme len papierovo dospelý za posledný rok zisťujem, že rodičiam nám nechú zle a, že si už niečo prežili a majú pravdu v mnohých veciach nechcem ti tu dávať kázeň ale je to tak skús sa zamyslieť len my vždy musíme odporovať poznám to podľa seba keď som mala bývalého priateľa tiež som mohla byť vonku len do 21 sem tam do 22 a keď som si našla nového priateľa ktorý je odomňa starší o 7 rokov a má auto tak sa veľa zmenilo doma...tiež som nevedela najpr doma povedať že mám priateľa ktorý je odomňa o 7 rokov starší a pracuje a pritom som stále mala bývaleho stalo sa to minulý rok na vianoce keď som povedala mame, že nech mi skryje darček od nového lebo bývalý príde a aby nevidel a vtedy som jej to povedala čo sa stalo a začali ma pušťať vonku dlhšie dokonca aj na diskotéky a boja sa o mňa menej lebo vedia, že v noci nejdem sama domov busom...dokonca som jedináčik a vytužené decko takže som to asi mala tažšie neviem posúdiť tak skôs sa s ními porozprávať toto je jediné riešenie...potom napíš ako to dopadlo inak videla si čo ti povedal ocko, že si to mala povedať vieš otcovia lipnú na svojích dcérach a ranilo ho, že si mu to nepovedala preto to pokladal za klamstvo
držím palce
Ja som hovorila najskôr ale to sa mi raz nejak nevydarilo keďže naši stredli celú našupartičku a ja som s nimi bola akože von...len ma nejak nikde nebolo mama sa pýtala kamošky kde som a nevedeli čo majú povedať... tak som musela s pravdou von povedala som že som bola u kamaráta...nezožrala mi to začala narážať či u frajera a začala inak narážať na to čo sme robili a tak..chápeš..myslela si že som bola uňho a yvspali sme sa spolu. Už vtedy si mysleli že mám niekoho a že im to enchcem povedať potom som to nejak zahladila no stále ma podozrievali a stále sa snažili zistiť kto je ten tajomný..potom sa raz ocovi podarila prečítať správa od neho na mojom icq ale len nechtiac lebo som sa zabudla vypnúť...odvtedy vedia aj meno potom som stále rozprávala že je to len kamarát a tak. Stále ďalej klamala keď som bola s ním že som v meste alebo u kamošky a tak oblbováky no teraz už to prasklo. Rozumiete mi čo sa tu snažím celý čas povedať?? Ono to prasklo a naši vedia že s ním chodím. Len nevedia prečo o ňom zarito mlčím a je len otázka času kedy sa budú vypytovať ďalšie veci, už sa to nedá uhrať na kamaráta. Oni už vedia že je to môj frajer ale nevedia ako vyzerá koľko má rokov ani nič. Vedia len to že celý čas mali pravdu a že ich podozrenie sa potvrdilo a stále nechápu prečo im to nemôžem povedať. Stále tie reči že som ako malá že oni mi nezakazujú mať priateľa...veď hej ale keď zistia vek som asi dead.
ono.. viem, ze je to strasne dlho a tak.. ale je to brutalne.. preco rodicom radsej nehovoris ze ides von s kamoskou alebo tak?
ja neviem, ci by som riskovala na tvojom mieste.. ono je to take, ze prilis velke riziko.. nechces pockat aspon kym zmaturujes?
Priateľ nechcel aby to niekto vedel. Bál sa že to zle skončí, nechcel aby som to niekomu hovorila. Je za názor čím menej tým lepšie. On to povedal svojmu naj kamošovi ktorý s tým má vlastnú skúsenoť, ani jeho rodičia o tom nevedia. Teraz je bohužiaľ už preč a po tom čo to prasklo sme nemali čas sa o tom porozprávať, lebo hneď an druhý deň cestoval. Teraz je v zahraničí a ja som tu an celý problém zostala sama. Je už len otázka času kedy sa naňho naši začnú pýtať. Dosť zle to znášam. Bojím sa čo bude ďalej. ale na druhej strane už by som to mala rada za sebou. Ale sama o tom nedokážem začať hovoriť. tak stále len čakám kedy sa ma naňho mama znovu opýta a ja poviem že má 29 a potom budem čakať reakciu. Mám z toho strach mám strach že sa to celé skončí. To by som asi nezvládla.
