Viem že to sem veľmi nepatrí ale potrebujem pomoc. S priateľom sme spolu 4 mesiace bude to už pomaly aj 5. Je medzi nami 11 ročný vekový rozdiel.Ja mám 18 a on 29. Veľmi sa ľúbime. Moji rodičia o tom nevedia. Asi pred mesiacom začali niečo tušiť stále do mňa vyrývali či niekoho mám ja som sa to stále snažila kryť, no oni už vedia že niekoho mám. Problémom je že nemôžme byť spolu častejšie pretože on má pracovné povinnosti, a mňa brzdia rodičia, ak sa stretneme oni o tom nevedia a problém je tiež že len nedávno som mala 18 a oni majú zrejme stále pocit že som dieťa. Ke´d neprídem domov do 9 vyvolávajú mi kde som a s kým som. Vždy sa to dalo ešte nejako uhrať no teraz sa stalo niečo čo to všetko skazilo. Priateľ odchádza na 2 týždne preč a tak som sa s ním chcela poriadne rozlúčiť boli sme posedieť v bare aj s jeho kamarátmi a všetko sa nejak skomplikovalo a tak som nemohla prísť domov na čas prišla som o hodinu neskôr lebo sa inak nedalo. Snažila som sa to mame vysvetliť do telefónu no rozobrala som to asi tak že kamarát ten a ten(oni totiž vedia že poznám niekoho s takým menom dokonca tušia že je mojím priateľom) došiel za mnou aj s kamarátmi a zopbrali ma posedieť na kofolu lebo 2 dni pred sme boli dohodnutí ale nejak to nevyšlo a že on odchádza na 2 týždne tak sa chcel rozlúčiť ale že mám problém dostať sa domov lebo ma mal zaviesť jeho kamarát a stále nechodí a že ma to mrzí že som nechcela aby to takto dopadlo. Prišla som domov a otec mi vykričal že keď som sa chcela s frajerom rozlúčiť mala som povedať že by to bolo niečo iné ale ja ho klamem a pár vyhrážok. Odvtedy sa so mnou nerozpráva. Priateľ je na mňa evidentne tiež nahnevaný vôbec sa mi neozýva. Poraďte mi čo mám robiť? Ja už naozaj neviem. Je mi strašne. Ako mám našim vysvetliť že mám o 11 rokov staršieho priateľa a že sme spolu šťastní a nie je to žiaden z tých typov ktorému ide len o sex? Bojím sa že keď im to poviem budú ma sledovať ešte viac. Zatrhnú mi net aby som s ním nepísala zoberú mobil aby som s ním nevolala a budú ma sledovať s kým a kde idem budú vyvolávať kamoškám a tak oni sú v tomto strašní. Ja chcem byť len šťastná veď v´daka nim stratím aj kamarátov keď musím chodiť domov o čase ako malé 15 ročné deti. aj tie môžu viac ako ja. Ja chcem len aby som mohla normálne ísť von byť s ľuďmi s ktorými je mi fayn len tak sa večer zobrať a ísť si posedieť niekam do baru pokecať a hlavne byť s mojou láskou bez toho aby som sa musela skrývať a stále klamať a tým ubližovať aj jemu.
Problém s rodičmi
Tak teraz sa so mnou už otec baví len ja neviem je to také divné doma. ale tak ako ja sa už ani nemusím priznávať oni to už vedia že s ním chodím ale nevedia koľko má rokov a ani že je profák. Ten vek by snáď strávili ale ak prídu an to čo robí. Som skončila. Vyhodiť by ma nevyhodil ale jemu by vyrobil pekný problém, ja by som sa zrejme nepohla z domu, nedostala sa na net len škola domov a tak dookola...bieda. Poviem ti že vzrúšo možno ale je to skôr o výčitkách a strachu a hlavne o trápení. Spočiatku mi strašne dlho trvalo kým som sa naučila zžiť s pocitom..že bože profák. Väčšina ľudí to odsudzuje a pokladá za nemorálne a ten chlap je v tom vždy za nadržanca úchyla alebo dokonca pedofila... Takže žiť s takýmito pocitmi je naozaj hrozné.
och tak to s otcom je neprijemne.ale lepsie bude sa priznat.z domu ta nevyhodi lebo je otec ani ti nic nespravi..mozno sa s tebou nebude dalej bavit... hh ale musi byt vzruso s profakom... :D
a nevola sa nahodou PETER???:DDDD..LEBO MNA TERAZ TAKY 28 ROCNY NAMOTAVAL A TIEZ ODCHADZA NA 2 TYZDNE PREC:DDD
To máš aspoň 1 pozitývum u nás v škole to je strašné. už sa začali jedného času šíriť aj reči našťastie sa nám podarilo zahrať divadielko a je to už ok, ale jedna jeho kolegyňa ma hrozne sleduje, keby nám na to prišli v momente letí. My väčšinou chodíme ku nemu domov, večer keď je tma to poznám...a tiež príroda tam je málo ľudí, alebo tak isto vozíme sa v aute... Už sa strašne teším ke´d maturujem ale do vtedy ešte strašne veľa času a teraz je to naozaj veľmi kritické hlavne kvoli našim neviem už ako ďalej... :(
sisi, pises absolutne moju vlastnu skusenost.. resp. skusenosti..
ale u nas v skole je to troska ine.. vie to vela ludi.. aj niektori profesori, pretoze niektori maju tiez pletky so studentkami :)) alebo aj studentmi - profky samozrejme..
a mame na skole aj jednu miestnost, kde ludia typu - videla si tooo???? - nechodia. su tam len normalni ludia, s ktorymi sa pozname a tak.. tak pred nimi je to uplne ok.. aj ho hockedy objimem, hockedy ho len tak pohladim, malu pusinku mu dam.. a tak...
ale von... nemozme chodit sadnut na kavicku, na party... nikde! pretoze si nemozme prejavovat city.. vacsinou sa len tak vozime na aute a rozpravame sa.. alebo prechadzame ked je uplna tma... cakam kym zmaturujem, a potom mam na haku vsetkych... ale za toho pol roka sa este moze stat prilis vela veci.. a tych sa bojim :(
Tí čo niečo také nezažili si nevedia ani len predstaviť aké to je. Keď ho vidím v škole najradšej by som ho objala a pobozkala no nemôžem....nemôžem sa ho ani dotknúť, niekde von je to to isté, musíme si stále dávať pozor kto nás kde vidí. Niekedy je to fakt na nevydržanie a najradšej yb som bola keby všetko skončilo a mohla som si konečne vydýchnuť. No keď som s ním je mi úžasne a je to neopísateľný pocit. Ale potom zas príde deň kedy by som to najradšej skončila, no potom si to vyčítam. Chcela som ho už nechať aby sa nemusel trápiť, no nedokážem to na to ho až príliš milujem. Mnohí takéto niečo nechápu a odsudzujú ja som patrila k tým tipom, no teraz keď to zažívam na vlastnej koži, viem aké to je a tiež čo všetko to obnáša.
Ja som mala 16 moj frajer 26.teraz ja budem mat 19 a on ma 28 a je nam spolu super...ako aka katastrofa to bola s nasimi..taka ako s vasimi.ale vydrzala som to a som stastna.ja si spravim po svojom a idem za tym
