ajojte viem ze tato tema je maximalne otrepana..ale vazne neviem co mam robit..ide tu o chalana s ktorym som chodila vyse roka....bol to moj najvaznejsi vztah ...bol aj zaroven mojim prvym chalanom....mno ide tu o to ze som to pred tyzdnom ukoncila maximalne ako sa dalo...uz sa ani nevidime...ale strasne mi to chyba.....je pravda aj to ze sa otrasne zmenil...ked pocuvamn reci o nom..pripada mi ako keby ludia hovorili o nejakom posratoim decku....ale ja stale niekde v hlbke citim ze ho moc lubikm a ze nedokazem bez neho byt...vobec to nechapem....ked som s nim ide mi na nervy vsetko co robi ..proste cely on...ale ked som bez neho...ide ma roztrhat od smutku..zazili ste niekto nieco podobne,??popripade viete mi dat niekto radu na tu moju debilitu???diky moc....
laska??...
mozno si myslis, ze asi budem, ked tak lahko pisem...ale nie nie som.... proste taka pauza...niekedy si aj od toho treba oddychnut....:-)a sama uznas,ze rok je uz cas o niecom, ze si sa tiez zaviazala...a vztahy toho vela davaju ale aj vela beru....teraz davam vsetkemu cas a hlavne chladnu hlavu...venujem sa skole...
aj ja to pocuvaam ...:(:(.....a ako si teraz na tom sashka??....si s niekym?..
milos....velmi pekne....
shaula...a ukoncila si to nakoniec,??
Ja som to takisto zažila. Keď sme boli spolu, liezli mi jeho reči na nervy, niekedy som mala pocit, že zaspím pri ňom od toľkého pokoja, ktorý všade okolo seba roznáša... tou uzavretosťou.
Ale akonáhle prídem domov, a som bez neho, cítim len jeho vôňu... tak mi chýba
vies niekedy je lepsie ze to co bol osa uz spät nevrati...naucis sa s tym zit, a ver mi,ze vzdy nieco odide a nove ta caka....vzdy to taq bolo a vzdy bude...obklop sa skutocnymi priatelmi, ludmi ktori ti nedovolia mysliet na to,co bolo....a postupne uz nebudes riesit spomienky,ale zacnes si konecne tvorit nove plany a ciele....zivot kazdeho nauci ako sa k veciam postavit....a sami musime vediet,ze to co robime je spravne, taq to citime,taq to urobime...lutovat nesmieme...nevazili by sme si samych seba...
sashka tak toto si velmi pekne napisala...a tiez s tim suhlasim...tiez som bola na tom..teda som natom asi tak isto...tiez som lubila...ale citim ze to nejde dalej..hm...neviem co chcem,ale asi viem ze to co bolo uz nebude a nikdy sa nevrati...dufam ze cas to vsetko vyriesi.....
urcite ti netreba pomoct s debilitou:-)bola si schopna lubit. ja som zazila nieco podobne,vlastne rovnake...je ti strasne s nim,no este horsie bez neho, na zaciatku ci ho videla ako princa an bielom koni, postupne si si zacala uvedomovat vsetky jeho nedostatky...aj ja som to skoncila po roku...poviem ti len jedno...vsetko to nadsenie casom opadne a ak si si nedokazala najst cestu spat a prekonat to, urobila si spravnu vec, netrapis uz jeho zbytocnym slubovanim,ani seba nahovaranim,ze ho opat zacnes mat rada...ja viem,ze ti chyba,lenze v tomto pripade uz ide iba o zvyk, o to,ze pri tebe niekto stal, ze ti bol oporou. lenze ver mi,ze to prejde, bran sa akemukolvek styku s nim, nepocuvaj o nom a rob nieco ine,co ta naplna....ani sa nenazdas a pride neico nove, lepsie...urcite....zivot je kazdy den iny...a laska k nemu patri a naplna ho. bude to fajn:-)
