ahooojte...chcela by som niekoho poprostiť o radu.moj problém suvisí so strachom, ked sa postavím pred väčšiu skupinu ľudí.Chodím na výšku a mala som prednášat seminárku, pokial som sedela to bolo v pohode,ale ked somsa postavila pred celú triedu,tak som sa nedokázala na nikoho kuknuť, dívala som sa do okna...zhoršilo sa mi dýchanie..no proste brutal...tak som sa to snažila čo najrýchlejšie skončiť..neskor som zistila, že už len ked mám niečo povedat alebo prečitat a sedím...tak sa mi trasie hlas..stále si hovorím, či som normálna..že ved sa nemám čoho báť..ale srdiečko sa bojí a začne prudko biť...tak preto Vás prosím o radu..ako mámbojovať proti tomuto strachu..bo seminárok bude ešte viac...a tým pádom aj viac výstupov pred spolužiakmi...a nechcem vyzerať ako bojko...čo sa mi zatial dost dobre darí...prosim napíšte..dakujem pa
strach
no myslim ze je to aj o tom sebavedomi....to urcite...cimje ho viac tym prezproblemovejsie vystupenie...hlavne si musis povedat ze ty si tu panom ze nik otom nevie povedat viac nez ty takze to zvladnes najlepsie z nich a keby mal niekto pripomienky k tvojej praci tak nato nema opravnenie kedze by to nepovedal lepsie....skus sa uvolnit a skus tak volnejsie rozpravat...fakt to neber vazne...to je to najhorsie co mozes robit...
vieš, že ja ani neviem čoho sa tak bojím....?možno asi toho, že poviem nejaku volovinu....a ked vidim tie všetky oči na mne ako ma počuvaju...tak to chcem čo najlepšie..a práve asi to, že to chcem až moc dobre..sa z toho vykluje trapas:-(
myslim, že asi aj to je to, že to beriem vážne...ja som mala zaujimavu tému a bavila ma, ked som ju písala..tešila som sa ked budem o nej hovoriť, ale stále tam bol strach z vystupenia..to čom som chcela povedat mi vyprchlo z hlavy...a povedala som všetko tak okrajovo...:-(...ale dufam, že pri dalšom vystupeni budem panom Ja.len treba zvyšiť sebavedomie otrošku..
fuuh to chapem to sa neda otom len tak nepremyslat...ale vask niesi jedina ktora tieto seminare prednasa...a myslim ze aj spoluziaci videli ze mas tremu...a nevycitali ti to...urcite ta pochopia...kazdy z nich ma urcite aspon stipku tremi v sebe...a ty sa bojis ich reakcii alebo ze jieco pokazis ??? stalo sa ti ze si pri prednaske nieco pokazila ?
spolužiaci?nepatrím zrovna k tým najoblubenejším...ale v pohode s nimi vychádzam...vždy ked sa tam postavim, tak mám ten problém, že rozmýšlam, čo si asi tak myslia, čo tam ta trapka zasa chce...ja nechcem tak myslieť, ale ono sa mi to vždy vynorí...a už sa nesustredim na temu, ktoru mam prezentovať...mna ide z toho utrhnuť...ked sa zasatakto prezentujem
a hlavne si mysli ze panom si tu teraz ty ked ides vystupovat a neber o az tak vazne...lebo trema sa stupnuje aj tym...
je to typicka trema....tej sa zbavis castejsim vystupovanim pred vacsimi skupinami ludi...skus si nemysliet ze tam niekto je a plne sa sustred na to co prednasas a nie na ludi okolo...iked sa to tazko hovori....ja chodim na spev a taktiez trpim tremou....ale citim ze po absolvovani kazdeho vystupenia naviac sa trema znizuje....a hlavne si si len urob dobru domienku o publiku...ja som si napriklad povedala ze publikum je chapave a urcite im len urobim radost a vedia pochopit chyby ked urobim...raz som si to dokonca aj utvrdila...bala som sa a zabudla som text ale potom to slo ako po masle a publikum tlieskalo este viac...pocitujes u svojich spoluziakoch zeby sa ti nejak posmievali pri tvojich prednaskach....ustipacne sa smiali...a pod ? a este zalezi aky mas vztah so svojimi spoluziakmi
no ja som na tom podobne, akurat teraz mam nejaku pred sebou..ach jaj to zase bude
