Je mi jasne ze takychto tem tu uz muselo byt milion,ale potrebujem sa skratka vykecat,niekomu inemu nez ludom ktorych stale ,,otravujem"...citim sa nenormalne sama.mam 22, zname okolo mna zacinaju byt tehotne, kamosky sa stahuju k frajerom, zasnubuju a podobne veci...a ja,nemam ani frajera ani ziadnu inu spriaznenu dusu...kamosky maju uz svoje starosti,alebo som ich nejako uspesne odplasila...skratka ked ma nieco sere, nemam sa uz ani komu zdoverit,mozno tak raz za tyzden psychologicke...ale ako snad chapete to nie je ziadny priatelsky vztah...ja uz nemam ani s kym chodit do kina...cely tyzden cakam kym bude vikend aby som sa mohla poriadne ozrat a zabudnut na problemy...(nie som ziadna zakomplexovana chudera a ani hlupa som neni ani skareda-len pre istotu...netrpim ani prebytkom volneho casu:chodim do skoly,roboty a este aj nacvicujem divadlo...)...o sest tyzdenov idem na pol roka do zahranicia..kdesi v hlbke duse si zelam by sa mi cestou nieco stalo a uz som mala svaty pokoj...
som strasne sama
hmmmm.dufam...akoze ja asi viem co by som teraz najviac chcela-relax,oddych....teda spon od starych veci a ludi a ten myslim ze budem mat,skratka vypadnut tam daleko,cim skor a ziskta na veci novy pohlad,vcera a predvcerom som cely den len preplakala....
sewie vobec si nepraj aby sa ti cestou cosi stalo!praveze tvoj zivot naberie novy smer,urcite si v zahranici aj najdes novych priatelov.
iwka174,neries a uzivaj si:) skratka to skus...a taka KVAPKA alkoholu pomoze zburat zabrany ale neprezen to lebo budes na posmech...
for_4,ako sa to vezme,zvycajne mam potom pocit akejsi lahkosti a ze viac veciam rozumiem...ale za par dni som tam de som bola...neda sa cakat nejaky univerzalny navod ako si pomoct,ale len nakopnutie...
ahojte holky ja mám zase taký problém, že som hrozne tichá taká uzavretá...neviem sa odviazať v škole a srandovať...viete mi poradiť??teraz sa blížia dozvuky chcela by som sa aspon tam neako zabaviť...poradte som zúfala
takze sa chodis vykecavat:-) no a pomaha??
for4, mala som v detstve velmi dobre kamosky-tie co teraz maju frajerov a vlastny zivot-stale sa stretavame ale uz je to take....a este jednu babu co som spoznala ale v sedemnastich a stali sme sa takymi super kamoskami po prichode na vysku...a teraz sa to medzi nami nejak dohukalo...ale strasne-asi tak ze neviem ako sa mam k nej chovat a pride mi ze jej uz len leziem na nervy.,..ze ked uz ma frajera tak ja som jej volna a uz ma nepotrebuje...
k psycho som isla z vlastnej vole-hlavne preto aby som sa mohla vykecat nezavislej osobe,aby som stale tym istym donekonecna neotravovala kamosov a chcela som nestranny nadhlad a odnornu radu...
sewie, a koho by si povazovala za najlepsiu kamosku? Lebo ja taku mam, viem, ze existuje, ale bohuzial, ma svoj zivot a nemozem byt stale s nou. Teda mam viac kamaratiek, ale tato je taka naj.
A ked sa mozem spytat, k psychologicke si sla sama, dobrovolne? Ci ti niekto poradil, ze by bolo vhodne navstevovat ju?
alie, fakt vitaj v klube...zrejme je nas vela,ale co s tym?...ja chodim psychologicke,ale co z toho mam...ta mi nenajdu dobru kamosku ci priatela...
for4...ja ostanem moderna asi do konca zivota...ani by ma to byt single tak nebolelo keby som mala aspon jednu lepsiu kamosku
