Spoznali sme sa v septembri. A o nejaký čas na to sme sa dali dohromady. Je inteligentný, múdry a ešte k tomu sa mi aj veľmi páči. Vzhľadom na to, čo mi o sebe povedal a aj že je introvertný, viac-menej uzavretý som sa snažila mu odzačiatku dávať najavo moju náklonnosť. Snažila som sa ho povzbudiť v tom, v čom si neveril, ako mi hovoril...
Neviem, či je to problém, ale isté veci mi na ňom začínajú strašne vadiť. Možno aj preto, že som na ne bola zvyknutá z predchádzajúceho vzťahu a pod.
Skoro nikdy mi nepovie nič pekné a keď mu poviem, že ten a ten mi niečo pekné povedal, tak sa ma na to začne vypytovať a ja sa cítim akoby sa tomu čudoval. Neviem vôbec čo ku mne cíti a neviem ani čo chce.
Má všetko, čo potrebujem. Zmierila som sa stým, že nie je športový typ a presný obraz chlapa, ktorému všetko dôjde až po dvoch týždňoch...
Mám bulímiu, mám zdravotné problémy a nemám sa komu vyrozprávať ani nič. Keď niečo poviem jemu, zachvíľu mi sype ponaučenia, a všetko ostatné. Mám pri ňom pocit, že ma má rád len keď som v pohode a začínam byť ľahostajná, úplne bez citu, záujmu bez všetkého.
Som si istá, že ho ľúbim. Záleží mi na ňom. Ale ten pohár sa napĺňa a keď sa naplní tak poviem dosť a odídem.
On mi radšej bude hovoriť o iných, akoby sa mal zamyslieť ako to vnímam ja. Je mi z toho smutno.
Vzťah
Neukončili. Sedeli sme v aute a rozprávali sme sa... A bol úplne mimo.
Potom som ja išla domov. Som mu dala pusu a povedala, že ho ľúbim a odišla som. Neviem, čo bude teraz ale nemám chuť na nič. Keď ho stratím tak už vživote nechcem nikoho vidieť. lebo vžy všetko pokazím, len tým že potrebujem mať vo všetkom 100percentnú istotu.
no a ste to ukoncili ci ako ?
Ani neviem. Len som sa snažila byť úprimná a povedať mu čo ma trápi. Ale nakoniec z toho vyšlo asi že je so mnou len z ľútosti. A doteraz v hĺbke duše dúfam, že to tak nie je.
Mala som pocit, že som stretla niekoho, kto mi úplne vyhovuje a koho strašne ľúbim a urobila by som pre neho čokoľvek, ale zasa dom dopadla tak ako vždy. Naivne. cítim sa mizerne. za všetko môžem len ja.
a co sa vlastne medzi vami stalo???
inak, toto som písala s iného nicku. Ak by ste boli zmätený.
Ano, veď práve preto aký je ho ľúbim. Ale asi som ho už stratila... :o( neviem či viac preto, že som mu povedala o tom, ako mi občas prekáža jeho uzavretosť alebo preto, lebo som mu povedala, že si myslím, že je so mnou len z ľútosti... Cítim sa bezmocne a podvedená.
Ahoj, no vies, hlavne je sa vo vztahu rozpravat aby ste obaja vedeli, co jeden od druheho ocakavate a potrebujete. Vies, mozno to, aky je, ta prave pritahuje.... A niekedy ti to zasa lezie na nervy. Vo vztahu musia byvat kompromisy a hlavne musia sa obaja partneri prisposobit jeden druhemu a nielen jeden. Porozpravajte sa o tom, to je zaklad vztahu.
nesnaz sa ho prerobit, je taky aky je. bud sa s tym zmier alebo si najdi ineho.
tomu sa hovori totalny introvert. bude ta to stat este kopu nervov. moj kamos je taky. frajerka pri nom skoro zblba. ale prekusli to a teraz maju dve male deti a su v pohode rodinka
Každý z nás robí v podstate veľa chýb, ale o tom nechcem hovoriť.
Neviem, čo mám robiť. Včera, keď som ležala v posteli som premýšľala a povedala som si, že to asi zabalím.
Ale dnes ráno som sa zobudila a myslela som na neho, že mi chýba a pod.
Ja ho ľúbim. Ale ako ho mám "naučiť" sa nebáť hovoriť o takých veciach?
