Dnes som sklamala veľa ľudí,a hrozne veľmi. Rodinu, kamarátov, spolužiakov, tirdnu, učiteľov......všetkých ktorých mám rada a predsa im ubližujem! Dnes som porušila sľub ktorý som dala svojim blízkym: že už nikdy sa nepokúsim o samovraždu. Včera som sa porezala a dnes, ked som to pre výčitky svedomia povedala najlepšiemu kamarátovi, mala som pocit najhoršieho človeka. Nevyčítal mi to, bol zúfalý....chudák....a to je to najhoršie...ked vidím trpieť iných....rozprávala som sa o tom s tirednou s farárkou a výchovnou poradkyňou a nehlo to so mnou. Môj kamarát mi povedal že mu môžem kedy koľvek zavolať ked mi bude zle na duši a ked prídu zlé myslienky - aj o tretej ráno....a to všetko som si nevedela uvedomiť ako ma majú všetci radi....utiekla som so školy a išla som sa obesiť.......bola by som to spravila nebyť výčitiek a okamihu svetla, ked som pochopila čo robím. Potom som sa vrátila do školy a všetci boli hore nohami. Najprv si myslela triedna že som v tirede, kamaráti že som pri triendej....a ked na to prišli, hľadali ma po celej škole....ked som prišla, každý chcel vedieť prečo...... prišla som a hned som objala kamoška, dokonca kamoš ktorý to nemá rád ma objal tiež....triedna povedala že dievčatá plakali, všetci ma hladali.....ked si spomeniem aké utrpenie som im spôsobila už po 3 krát! Bojím sa že stratím všetkých.....že stratím najlepšieho kamaráta ktorého mám veľmo rada, kamarátky ktoré sú moje slniečka......bojím sa že sa nakoniec ozaj dopracujem k tomu že už ozaj nebude mať prečo žiť. Bojím sa.....nechcem ich stratiť!!!!!!!!!!a nechcem ich trápiť! xo mám robiť? ano, viem že to už nemám urobiť, ale ako ich nemám stratiť? bojím sa toho hrozne!!!! to sú tie zmysli môjho života ktoré ma posúvajú dalej a ktoré mi aj spolu so spomienkami na rodinu pomohli prestať v tom strašnom čine, ale prečo si ja to neviem uvedomiť že ako len ubližujem predtým? Ale až potom? Ved čo ak to raz spravím a už nebude cesty späť? Co ak raz už konečne prídem na to aký je život pekný ale žiť už nebudem môcť? Nechcem už nokoho raniť, nechcem už dávať prázdne sľuby a nechcem nikoho stratiť! Najmä nie mojho kamaráta......on mi vždy vie pomôcť a potešiť ma....a ani ostatných....čo mám robiť? neviem sa ani sama vymotať s tej nekonečnej pavučiny chýb......
Strácam všetko pre svoju hlúposť...
ahojte všetci viem čo prežíváte ja som tiež rovnako ako vy možno že aj horšie moj naj kamarát ked to môžem o ňom tak povedať ma sklamal tvrdil mi že pôjdeme tam a tak ale sa to nikdy nestalo už mi dva mesiace neozval a ked sme naposledy hovorili tak mal taký zvláštný hlas ako keby ani nechcel som nou hovoriť a to mi teraz mal on sa ozvať lebo naposledy som mu ja volal. a nič dodnes nič ale už som si na to zvykol ja rád chodím do prírody aj do lesa aj na lúku proste kam sa dá žiť a znovu sa zrodiť a nazbierať nové energie a vela síl a samozrejme čerstvý vzduch chcel som aby aj on tu bol ale ked nie tak nie . ja sa na neho sa nehnevám odpustil som mu a prajem mu vela štastia a vela úspechov ktoré pri mne nikdy nenašiel a nech s tými šťastný ktorý sú mu kamaráti lebo ja medzi nimi nepatrím aj to mi vyčítal prečo som na facebooku prečo mám také heslo prečo som nebybra gmail a pod že mu často volám a že teraz nemôže prísť tak mu teraz dám pokoj a nech sa má ako má ja skúsím nájsť toho skutočného pravého i ked to nebude vôbec lahké ale raz sa mi to podarí a stým kamarátom s tým pravím budem šťastný aj on so mnou
Ja mam pocit, ze vela ludi a veci stracam pre svoju prudku povahu. Ked sa nastvem, hned vybuchnem a potom je niekedy tazko to vysvetlit.
tak ako sa ti darí????
V život emnohých príde čas, že si myslia že svoje trápenie neunesú a nie žiadne iné východisko. Sama som mala niekoľko takých období....a ozaj som si myslela, že to ukončím.......ale treba sa vzoprieť svojim pocitom. Uvedom si kolko ludi je na svete, ktorym by sa tvoje trapenie zdolo banálne. Su ludia invalidi, a nepodrezuju si zili alebo ludia s rakovinou sa nevešajú. Bojujú....lebo sa im oplati este žit...pre blizkych, pre priatelov.....a mozno teba onedlho stretne ten pravý.....nechala by si si to ujst????? Ty naozaj chces prist o tie najkrajsie chvile v tvojom zivote?????? Ani si neubvedomujes aky je zivot krasny. A tazke chvile prezivame preto....lebo ani kazdy den nesvieti slnko....a my sme si nevedeli vazit tu krasu a ten nadherný pocit, ktory z času na čas zažívame. Daj sa dokopy!!!!! Čaka ta určite krásny život.......a o pár rokov na tým budeš krútiť nechápovo hlavou!!! Skús rozmýšlať viac nad peknými chvíľami, ktoré si zažila a nie len nad ranami, ktoré každému z nas živo z času na čas ušťedrí
. Život je krásny....zavolaj svojmu najlepšiemu kamarátovy.....a rozprávajte sa sa o nejakých príjemných veciach. A napíš.
Beaty...je mi luto, ze to takto dopadlo :(( Viem, ake to mas tazke, na jednej strane si uvedomujes, v com je problem a zarodok tvojich trapeni, ale na druhej strane nevies ovladat svoje emocie a zachvaty, ktore z toho vyplyvaju. Niekedy nestaci len uvedomit si to...niekedy treba aj liecbu antidepresivami.
Ucitel sj, strc svoju jebl.u hlavu do hajzla. Clovek, ktory je v takomto stave, sa bude urcite sustredit na gramatiku ty trapko.
Tak to skús najskôr s gramatikou: "tý ktorý" sa píše: "tí, ktorí"
viete....ja ani neviem preco vlastne.......v rodine máme problémy ktoré sa s nami nesú už oddávna, a po tých pokusoch cítim tlak od každého, každý ma upodozrieva......a psychologička povedala že som perfekcionalistka, asi som všetko musím mať tip - top. A vraj sú tri skupiny ľudí: tý ktorý ked ich niečo trápi a hnevá vyvršia sa na iných, tý ktorý niečo rozbijú a tý ktprý svoju agresiu nasmerujú proti sebe. A ja sa trestám za každý malý neúspech......a nedokážem sa zmieriť sama so sebou.....ja to nedokážem!
beauty: mozes nam povedat z coho si bola naposledy tak zufala, co sa ti nepodarilo?Inak musim povedat ze mas stastie ked mas okolo seba takych dobrych ludi a nemyslim ze to je len zo sucitu
Ludia, spamatajte sa!!!
V zivote ak sa Vam aj momentalne nedari vas istotne stretnu krasne veci, za to vam rucim.
Chodte sa s niekym poradit, nechajte si to ulezat v hlave a nekonajte unahlene.
