Strácam všetko pre svoju hlúposť...

Dnes som sklamala veľa ľudí,a hrozne veľmi. Rodinu, kamarátov, spolužiakov, tirdnu, učiteľov......všetkých ktorých mám rada a predsa im ubližujem! Dnes som porušila sľub ktorý som dala svojim blízkym: že už nikdy sa nepokúsim o samovraždu. Včera som sa porezala a dnes, ked som to pre výčitky svedomia povedala najlepšiemu kamarátovi, mala som pocit najhoršieho človeka. Nevyčítal mi to, bol zúfalý....chudák....a to je to najhoršie...ked vidím trpieť iných....rozprávala som sa o tom s tirednou s farárkou a výchovnou poradkyňou a nehlo to so mnou. Môj kamarát mi povedal že mu môžem kedy koľvek zavolať ked mi bude zle na duši a ked prídu zlé myslienky - aj o tretej ráno....a to všetko som si nevedela uvedomiť ako ma majú všetci radi....utiekla som so školy a išla som sa obesiť.......bola by som to spravila nebyť výčitiek a okamihu svetla, ked som pochopila čo robím. Potom som sa vrátila do školy a všetci boli hore nohami. Najprv si myslela triedna že som v tirede, kamaráti že som pri triendej....a ked na to prišli, hľadali ma po celej škole....ked som prišla, každý chcel vedieť prečo...... prišla som a hned som objala kamoška, dokonca kamoš ktorý to nemá rád ma objal tiež....triedna povedala že dievčatá plakali, všetci ma hladali.....ked si spomeniem aké utrpenie som im spôsobila už po 3 krát! Bojím sa že stratím všetkých.....že stratím najlepšieho kamaráta ktorého mám veľmo rada, kamarátky ktoré sú moje slniečka......bojím sa že sa nakoniec ozaj dopracujem k tomu že už ozaj nebude mať prečo žiť. Bojím sa.....nechcem ich stratiť!!!!!!!!!!a nechcem ich trápiť! xo mám robiť? ano, viem že to už nemám urobiť, ale ako ich nemám stratiť? bojím sa toho hrozne!!!! to sú tie zmysli môjho života ktoré ma posúvajú dalej a ktoré mi aj spolu so spomienkami na rodinu pomohli prestať v tom strašnom čine, ale prečo si ja to neviem uvedomiť že ako len ubližujem predtým? Ale až potom? Ved čo ak to raz spravím a už nebude cesty späť? Co ak raz už konečne prídem na to aký je život pekný ale žiť už nebudem môcť? Nechcem už nokoho raniť, nechcem už dávať prázdne sľuby a nechcem nikoho stratiť! Najmä nie mojho kamaráta......on mi vždy vie pomôcť a potešiť ma....a ani ostatných....čo mám robiť? neviem sa ani sama vymotať s tej nekonečnej pavučiny chýb......