Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

podme do toho spolu - kvoli nam a ludom okolo nas

Príspevok v téme: podme do toho spolu - kvoli nam a ludom okolo nas
leylla

dnes som tu prvykrat. prekonala som anorexiu aj bulimiu, teraz trpim hlavne obsendantno-kompulzivnou poruchou a sebadestrukciou. neliecim sa u odbornika....stale si nahovaram, ze to zvladnem.

citala som niekolko prispevkov, je nas tak strasne vela. napriek k tomu denne stretavam baby, o ktorych viem, ze su chore na ppp. niekedy mam chut ich zastavit na ulici a povedat....aj ja to mam. a ze viem, co prezivaju, a ze chcem, aby sme si pomohli navzajom.

velmi fandim ludom, ktori bojuju proti ppp, lebo tato choroba neprisla len tak.

co poznam baby, ktore s touto chorobou trpia, viem, ze toho mame vela spolocneho. su to perfekcionistky (ako ja), su ambiciozne (ako ja) a uspesne v skole ci praci (ako ja) - KYM ICH NEZNICI PPP(ako MNA).

Bola som oblubena, vsetko sa mi darilo, fotila som pre modelingovu agenturu, bola som pekna a mudra, s ambiciou nieco velke v zivote dosiahnut....potom som z tej vysky spadla rovno na hubu...odvtedy sa neviem odlepit od zeme.

viem, ze nie som sama....ze tam niekde medzi Vami je niekto, kto trpi rovnako ako ja. kto sa vyhyba ludom, lebo sa neznesie pozerat, ako sa ludia vyhybaju nemu. priznam sa- mavam casto depresie, vtedy si vycitam, ze som sa pripravila o najkrajsie obdobie v zivote. (na ppp trpim od 14. teraz mam 22.) casto potom kricim na ostatnych okolo seba, aj ked oni za nic nemozu. stava sa zo mna troska.

nechcem, aby tato tema bola o melancholickych vylevoch (ako som zacala ja) chcem aby sme tu pisali, co sa nam dnes podarilo pekne. ja sem budem pisat asi denne. bola by som rada, keby som v tom nebola sama.

podelte sa so mnou o svoje uspechy, nech mam aj ja motivaciu, stat sa kazdym dnom lepsou a zdravsou. urobme to pre seba aj pre ostatnych.

chce naspat svoj zivot. byt stastna a bez depresii.

leylla

saranca1, som rada, ze si napisala, a kludne si vylej dusu, hlavne, ze nam to pomaha. ked som mala 20, tiez som trpela bulimiou. bola som schopna zrat a vracat aj 5-krat denne, potom prisli pocity viny a strasny pocit zo zlyhania, ze v zivote nic nedokazem.

tiez som hypochonder. myslim, ze to je druha tvar anorexie a bulimie. u lekara som kazdu chvilu, s tym, ze mi nieco je. je to vlastne tiez forma obsendantno-kompulzivnej poruchy.

myslim si, ze tvoja rodina o tom vie. trosku mi to pride ako syndrom podvadzanej zeny, je ticho a robi sa, ze je vsetko ok, len nech nenajde dokazy, ze je nieco zle. nechcu si to priznat, ze aj ich dcera je chora.

ja sa uz tiez nemam na koho obratit. ani sa necuduejm ludom okolo mna, prezivanu to so mnou uz niekolko rokov, su unaveni ako ja.

tiez citim, ze na boj mam malo sil. no v ine dni si vravim, ze vzdy musim vstat a skusit to znovu. robim to tak tiez uz par rokov, nad vodou ma drzi nadej, ze sa mi to raz podari.

nevracaj, prosim. mne to strasne znicilo zuby aj zaludok a creva. nebud hlupa ako ja.

nie vzdy plati, ze clovek sa najlepsie uci zo svojich chyb. mudry sa nauci aj z cudzich. nebud sprosta, jak ako som ja.

saranca1

Ahoj Leylla. Tak isto musim povedat, ze si napisala velmi pekny prispevok. :) Ja momentalne tiez tym prechazdam, trpim tym uz tiez od mojich 14. Ja vlastne ani neviem, cim trpim. Uz 6 rokov sa nenavidim, stale sa vnimam velka a raz som hore a raz dole. Momentalne som v tej faze kedy vidim iba jeden ciel, a to je byt chuda. Ale uz ma nebavit kazdy den ratat kalorie toho co som zjedla, uz nevladzem byt nestastna, ale na druhej strane este nie som priprabvena bojovat, lebo nie som spokojna so sebou. Teraz mam fazu anorexio bulimie. A najhorise na tom je, ze ja som velky hipochonder,takze ked si nieco precitam ake mozu byt nasledky, tak mi az zle pride. Comu ale neviem pochopit je, ze moja rodina nic nevidi. Oni ani len netusia. Aj ked som bola 2 krat tak vychrtla, ze mi mohli rebra zratat, nikdy sa o tom ani nezmienili. A to je moja mamina doktor. Na jednej strane som rada, ze nic netusia, ale na druhej strane, ked bude najhorsie a budem potrebovagt pomoc, nemozem sa na nich spolahnut. Prepaacte mi za moje vylevy. ja toho mam tolko co povedat. Nikto okrem mojej naj kamosky o tom nevie, a uz to nevladzem drzat v sebe.potrebujem sa rospravat s niekym kto si tymto vsetkym uz presiel alebo prechadza, aby som vedela, ze nie som na to sama :) tak sa zatial majte.

leylla

ShaulaThalit, velmi ti drzim palce, a zelam ti, aby si sa z toho dostala. ja som sa liecila ambulantne, velmi som sa branila ist lezat do nemocnice. teraz si ale myslim, ze keby som sa tam isla liecit, mohla som byt z toho davno von. jedna psychiatricka mi raz povedala, ze mam anorexiu stale, len ma niekolko podob, a ja asi prechadzam mnozstvom z nich.

ShaulaThalit

Ja takisto. A 7.1. nastupujem na liecenie. Leylla, najhorsie na tom je, ze vieme o tom, ako trpime, ale nedokazeme si pomoct...

somtuzasa

Ahoj leylla,

veľmi pekne si to napísala. Teraz nemám času na dlhší príspevok, ale určite sa ešte ozvem - páči sa mi tvoj postoj k veci a ide z teba veľký optimizmus a chuť do života. Zatiaľ všetko dobré, dúfam že budeš mať veľa príspevkov do témy:)))

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

podme do toho spolu - kvoli nam a ludom okolo nas - Fórum - ZDRAVIE.sk