Dobry den, prosim poradte.
Asi 5 mesiacov som mala tazke depresie, pocity neuspechu a casto som myslela na to, ake by to bolo skoncit.
S priatelom som vyse roka a sme dost odlisni, ale napriek tomu ho strasne milujem.
V tomto negativnom obdobi som vsak bola cela neista vsetkym, samou sebou a aj nasim vztahom, on chcel byt oporou, ale nie je taky vyrecny a mozno veci dokazuje skor cinmi ako slovami,co mne vtedy nestacilo ... od septembra je vsetko ok a ja som uplne spokojna a stastna a viem, ze ho chcem mat po svojom boku ...
Ide o to, ze v tomto obdobi som sa mu casto vyhybala a 2 krat sa mi stalo, ze som mala "zmot" na ineho .. oba trvali tak po 3 dni, no s oboma som stravila opita dost casu (v ramci kadejakych akcii a vyletov) a s jednym sme sa bozkavali, s druhym som mala opita oral. nechcem sa vyhovarat na opitie, priznam sa, ze v tom obdobi som vazne uvazovala nad rozchodom a teraz musim posobit ako uplna stetka, ale to ma nezaujima.
Dnes bol priatel velmi podrazdeny v telefone a mna prvy krat odvtedy napadlo, ze co ak to vie ...
vyzera to tak, ze bol iba nervozny, no ja som sa zacala strasne bat. vtedy som to brala tak, ze som mala strasne vycitky a viem, ze nic viac take nespravim (mozno mi neverite, ale ja poznam samu seba), no ze sa to nema ani ako dozvediet .. viac menej som to brala ako obrovsky omyl, ktory treba zabudnut a poucit sa z neho...
teraz sa vsak zacinam bat, aby sa v kuloaroch nerozsirili nejake info o tomto, je pravda, ze on sa s tymi ludmi nepozna, ale niektore skupiny ludi su "prepojene" ...
nebojim sa o dobre meno a ani nic podobne .. zacinam sa strasne bat o to, aby som ho koli strasne hlupej chybe v strasne zufalom obdobi nestratila, je mi uplne zle od zaludku a mam strasne vycitky ... prosim, mam byt ticho a dufat, ze sa to k nemu nikdy nedostane... alebo ? najradsej by som sa mu priznala, ale viem, ze v tomto pripade by bola uprimnost asi velkou chybou ... nadavajte na mna, to iste momentalne robim aj ja, ale skuste poradit :`(((
