pomoc pre blízkeho človeka s rak...

ďakujem, ste zlatí.

sandy, skus stránku
www.tajomnysvet.sk
veľa šťastia.

mila sandy viem ze chces pomoct a akakolvek rada je vzacna ja tiez pisem sem moj manzel ma rakovinu uz dva roky je tazke sa s tym vyrovnat kup knihu sila pozitivneho myslenia v knihkupectve mozno ze to trocha pomoze

napr. knižka od Zdeňky Jordánovej Spoznaj svoj cieľ

Rakovina je potlačený hnev,ktorý je obrátený proti sebe samému - dotyčnému človeku.V tomto smere može veľmi pomocť kineziológia - odblokovanie a následne zmena postoja k určitému konkrétnemu problému.

sandy, z osobnej skusenosti viem, ze ked je cloveku tazko, tak nakupne centrum ho totalne pochova. Clovek sa tam diva na tych ludi, ako kupuju a kupuju a ziju si svoj zivot a este intenzivnejsie vnima, ke je vsetko marne a uvazuje o tom, ze aj on este pred par dnami zil rovnako a mal rovnake priority a zrazu je vsetko inak a vysledok je ten, ze sa citi este ovela opustenejsi a osamelejsi so svojim problemom.

sandy,
ak je to skotocne tak rakovine sa venuje tema PRAVDA O RAKOVINE-VITAMIN B17.

sandy, napis mi na e-mail
/osobne skusenosti/

ďakujem za príspevky. dnes sme ju s priateľom nasilu vytiahli do nákupného centra a potom išli na obed. aspoň na chvíľu prišla na iné myšlienky. Ale aj tak bola zamyslená. Ja ľutujem aj priateľa, lebo majú veľmi blízky vzťah, je ich jediný syn, tak je to pre neho o to ťažšie. Preto by som chcela niečo na povzbudenie: knihu, brožúrky ako to zvládnuť. ale ešte raz ďakujem, že ste napísali.

mam s tým,bohužiaľ,skusenosť vo svojom okolí.hlavne nech sa všetci prestanú k tej pani správať citlivo...myslím tým inak ako dovtedy. všetci mame tendenciu ľudí s chorobou ľutovať,mať pocit že sa nepatrí prejavovať pocity radosti a šťastia v jeho spoločnosti...omyl!!!!!
treba žiť rovnako ako dovtedy a podporovať ju len keď to vyslovene potrebuje. čím viac sa budete všetci správať ako že je chudatko,tým viac ním bude. priklady: mojej kolegyni to zistili v júly,kým sme ju ľutovali a chlácholili,stále plakala,stratila nádej...potom ju zobral šéf na kávu,poriadne ju sfúkol,nech sa spamätá,že má dve deti,bola neskutočne urazená,že aké nešťastie ju postretlo a on je taký bezcitný...potom na ňu nahučal doktor na onkologii v ba ,aby sa pozbierala,lebo inak tá liečba nemá význam...dnes už kolegyňa po operácii a ožarovaní...chodí do roboty(je stále vypísaná) chodí na kontroly,nie je ešte o.k.,ale je taká ako predtým,správa sa ako by mala chrípku...,ano občas sa k tomu vraciame,ked o tom potrebuje hovoriť,ale inak sa k nej správame normálne a drží sa.
môjmu dedkovi diagnostikovali rak.,dohodli sme sa s lekárom,že mu to nepovieme,síce vedel že sa čosi deje,ale hovorili sme tomukarcinom,nie rakovina.mal posledné štádium,davali mu 2-3 týždne. nemal žiadnu liečbu,len na tlmenie bolesti,iné nemalo už zmysel. prežil tri a trištvrte roka a problémi naozaj zlé to bolo posledné 4 dni. lekár povedal,že to nieje možné,že to je tým,že sa neopustil,nevzdal to,ved mal len karcinom-nie rakovinu...
nechajte tetu vyplakať,ale nie nadlho. po čase ju STOPNITE.nie vždy je rakovina smrteľná. niekedy nám chce len ukázať,že niekde robíme chybu a mame spomaliť. veľa sil,lebo netvrdím že to je ľahké,veľa pohody,lebo tá je najdôležitejšia,a veľa lásky,všetci ju potrebujú.DRŽIM PALCE