V skratk: mala som priatela pred rokom sme sa rozisli po polrocnom vztahu,v oktobri sme sa opet stretli a proste preskocili iskry vyspali sme sa spolu, nejako sa nam to smyklo, ostala som tehotna-ked so mto zistila hned som si cez znamych vybavila potrat,len aby to rodicia nezisli,...asi 4dni po tom styku s tym chlapcom som sa dala dokopy s jednym kamosom, a vlastne ked sa vsetko prevalilo ze som spala s inym.cela partia si zacala o mne mysliet ze to bolo pocas toho vztahu-proste nechcu so mnou nic mat, nikto so mnou nekeca nic:( nemam nikoho som sama..svojho ex lubim ale on vztah nechce mat, toho druheho chalana milujem ale on ma uplne ignoruje:( tohto vikendu som sa navyse pohadala s matkou.-brutalne sme si vynadali a nehovori so mnou ani ona:(..proste ostala som uplne sama,a neviem co ma to vcera napadlo zacala som si ublizovat proste mam dorezane cele stehna, ruky,niekedy ma prsote prepadnu chvile ze ked zo mna vypadne co i len kvapka krvi tak sa moje problemy zmensia:(a viete ze toaj funguje? je mi spon na par minut lepsie ale potom zas len plac a smutok:(
ale ja takto nechcem zit!chcem sa opet smiat blaznit ale to nejde:(
co mam spravit?prosiim
PS: na vek sa prosimnepytajte nechcem ho zverejnit
POmoc ja uz nevladzem dalej:(
ShaulaThalit napisala velky kus pravdy...skus nad sebou porozmyslat.....v prvom rade rodina je ta, ktora by ta mala co najviac chapat....ak si sa pohadala s maminou, tak bol na to urcite patricny dovod a ju to urcite velmi trapi...skus sa jej osparvedlnit.....urcite sa ti potom ulavi. A neublizuj si....budes mat jazvy, ktore ti to budu zle obdobia stale pripomínat a budes na to potom stale mysliet.Ak potrebujes zo seba dostat depku, tak skus pisat, mozno si pri tom poplaces, ale urcite sa aspon vyrozpravas na papier...niekedy je to ovela lepsie ako zavesit svoje trapenia na nos "tzv.kamaratom", o ktorych sa nemozes v tazkych chvilach opriet. Ja som po rozchodoch svoje myslienkove pochody pisala do jedneho velkeho zosita (moj tajny zosit)a poviem ti, ze ked som ho citala po 15 rokoch, krutila som hlavou, ake som vtedy mala problemy ako som ich riesila. Ale urcite pisanie pomaha dostat zo seba ten velky smutok.
Zaujímalo by ma, odkiaľ sa to tvoja partia a tvoj nový priateľ dozvedeli. Nechápem, prečo tak reagovali, ale považovala by som to za ich problém. Proste keď s tebou nechcú nič mať, asi ťa nemali radi a tie priateľstvá neboli pravé. Ten chalan - nie je čo dodať, asi nestál za to. Verím ti, že ubližovanie samej sebe ťa uspokojuje - samodeštrukcia a dosť rozšírená. Na tvojom mieste by som v prvom rade vyhľadala pomoc - možno ti aj tu niekto niekoho poradí, len musíš napísať mesto, odkiaľ si....musíš sa dať do poriadku hlavne ty a potom prídu nové priateľstvá a lásky. Držím ti palce
Ahoj... nuž, takéto situácie sa stali nie len tebe, a ver mi, možno neboli o nič horšie ani o nič lepšie.
Nerada by som napísala, že aj ja som niečo podobné zažila a potrat je veľký zákrok do organizmu a jeho následky môžu byť veľmi veľké.
Čo tak začať od seba? Nájsť v sebe pokoru? Bez nej už nebudeš mať nikoho a stratíš aj to najdôležitejšie- SEBA.
Porozmýšľaj... Začni od seba, mamy a nakoniec svojimi kamarátmi, ak ovšem neprídeš na to, či sú naozaj skutočnými priateľmi, hm?
Mame sa ospravedlň, to je prvý krok, a nehovor mi, že ti nemám hovoriť to, čo nechceš počuť. Svojim mamám sa treba ospravedlniť aj vtedy, keď si my, ich potomkovia myslíme, že nemajú pravdu.
A tvoje lásky... Vieš, vždy je len jeden, koho môžeš mať. Dvaja- to je moc, aj keď nehovorím, že nie je to tak, že ak sa daj dvaja chlapi dokopy, môže vzniknúť jeden dokonalý...ale tak to chodí len v mysli, nie v reály.
Nájdi si spôsob akým to chceš vysvetliť... Je pero a papier, internet, telefón. A predstav si, že aj jazyk.
Ak chceš, môj mail nájdeš ak klikneš na moju prezívku na ľavo... "to zelené" tam ma nájdeš a môžme pohovoriť. Hm?
Všetko sa dá napraviť, to len naše pesimistické molekuly nám hovoria NIE NIE NIE, je to na hovno.
