Rezanie do krvi - neviem prestat

Ako to je... Vieš čo, radšej ti poviem, ako to nie je, pretože si nespomínam na citlivý a nenásilný postoj k tejto mojej problematike. Tak rozhodne nezačať odsudzovať a vravieť: ty si šialená, nerob to, etc.
"Každý povie len nerob to, nerob... Ku komu okrem Teba by som mohla natiahnuť čerstvo dorezanú ruku a povedať: Pomôž mi, prosím?" & "Nikto nikdy SP nepochopí." (Vyňaté z môjho denníku pre psychológa) Asi toľko k poznatkom selfharmera. Takže niečo v štýle "chápem ťa, ale nie je to najlepšia voľba (čo si musia uvedomovať i ony), nechceš mi o tom povedať viac?"
I keď musím uznať, že na niektoré typy platí i to, keď slovne dostanú po hube, ale pri SP to radšej neskúšať.

Zewa, citlivo a nenásilne znamená...súcitne a bez presvedčovania. Súcit v sebe máš, keďže to chceš riešiť. Nepresvedčovať znamená, že iba vysvetlíš svoj postoj..že ak dokážu pripustiť, že problém je to, čo je v nich a za čo sú samé zodpovedné, že nie ich telo je za niečo vinné..že sebapoškodzovanie je iba program a nie riešenie problému...že musia začať rozmýšľať inak. Čo ich trápi, prečo ich trápi a či majú dostatok síl a pochopenia to zmeniť...ak dospejete k tomuto bodu..navrhneš, ako by si ty ten problém riešila...ale opakujem, iba navrhneš..a odstúpiš od riešenia. Zvyšok je už na nich. Ak sa jedná iba o frajerinu...nezľahčovala by som to..je to snaha upútať pozornosť a tá svedčí o nedostatku energie..takže hľadaj cesty zvýšenia energie...opäť iba jedna cesta a to pochopenie, prečo sú slabé.. Všetko končí a začína pripustením toho, že človek sám je problém, jeho osobnosť a návody, ktoré si vytvoril...k sebe, okoliu..nikto a nič iné..a iba on sám to vyrieši..nie program sebadeštrukcie..

Citlivo a nenasilne. A to je ako? Neviem, co im mam na to povedat, aby sa nezlakli.

Ak je to frajerina, tak sú. Volanie o pomoc je už však druhá vec. Mohla by si to s nimi nejak citlivo a nenásilne (pozor na to) prebrať, poznáš ich natoľko?
A len toľko, že veľa ľudí s vysokým IQ mám nízku EQ, emočnú inteligenciu, takže takto riešia problémy, bohužiaľ.

A tak husi to nie su. Vela z nich je velmi inteligentnych. Len neviem, ci to mam brat ako volanie o pomoc alebo len cisto z nudy frajerina.

... Drvivá väčšina selfharmerov však rany všemožne skrýva - napr. ja sa teraz režem do boku, aby som si mohla dovoliť krátke rukávy :(
Budú to husy, tie baby. Vídaš to často, alebo náhodne?

Niekedy rany neskrývam, hoci úplne čerstvé a nepekné radšej jo, predsa len, nie je to pekný pohľad. Ale je mi natoľko šumafuk, čo si o mne okolie myslí, že sa niekedy skôr pozabudnem - úprimne; o žiadne získavanie pozornosti mi nejde. No a jazvy sú už okej, tie už ani nevnímam (hoci ostatní asi hej).
Takže buď sú to typy ako ja, "it's my life" (hnané trochu do extrému), alebo je to naozaj vecou... módy? To označenie sa mi nepáči. Hlavne očividne nepoznajú emócie a situácie, ktoré labilnejšieho človeka dovedú k "pravému" sebapoškodzovaniu, čo mi trochu prekáža, lebo to netreba brať na ľahkú váhu ani zosmiešňovať :-/

Mozno mi tu budete vediet poradit. Vsimla som si, ze niektore dievcata maju doskriabane ruky v okoli zapasti. Nemyslim si, ze to robili nejakym nozom alebo ziletkou, ale zrejme chcu, aby to tak vyzeralo. Mam pocit, akoby to v ich pripade bolo vecou mody a trendu byt IN. Zakryvate svoje zranenia? Lebo baby v klude nosia tricka s kratkym rukavom. Som z toho zmatena, neviem, co si o tom mysliet.

Ech.
Tá teda na to ide rýchlo :D Akože s tebou nechce mať nič spoločné a radšej ťa šupne k psychiatrovi?
A vôbec, ako bolo? Šlo ti vykecať sa, čím si začala, čo na to ona a aká je? Si jej prvý selfharmer? (Bo ja som, čo sa týka Stana, a ten začal byť zhrozený, až keď som mu povedala, že chcem vyskočiť z okna :D) Ehm... ak nechceš písať sem, ozvi sa mi na FB, prosím ťa :D

Nie :-D
Dneská som ukazovala psychologičke ruky, chcela vidieť :-D zhrozene na mňa pozerala...
Potom povedala, že ma pošle k psychiatrovi :-D