život v dvoch svetoch

Príspevok v téme: život v dvoch svetoch
willma

Ak máte niekto skúsenosti, môžete mi napísať, ako v začiatkoch spoznať schizofréniu? Ak človek žije v dvoch svetoch, ale rozoznáva rozdiel medzi realitou a fantáziou, ako zistiť, či ide o bežné bdelé snenie alebo ide o prejav duševnej choroby? Podotýkam, rozoznávam rozdiel medzi reálnym a tým druhým. Ale v hlave mám ešte jeden život, ktorý žijem paralelne s tým skutočným. Je toto normálne? Je tu ešte niekto s podobným osudom?

lilinka

sisii,kde si? Uz neviem ako dalej. Od zufalstva sa mu od vcera neviem dovolat,vsetky tri tekefony ma nedostupne. A ani autom nejazdi a on nejde bez autaa ani na krok. Neviem co s nim je. Asi si zmenil cisla. Poslednu dobu sa v noci strasne bojim trochu zafuka vietor,nieco buchne vonku...a to nastastie nejsu burky. Vzdy ked bola burka,zaliezla som pod perinu a pritulila sa k nemu. Ja neviem bez neho zit. Neviem len tak zahodit tri roky zivota. Bolo v tom vztahu aj vela pekneho a prave to pekne zatienuje to zle. Ale prosit ho o lasku urcite nebudem,lebo sa bojim odmietnutia.

kytylienka

ahoj wilma...ako keby si mi hovorila z duse. ja mam 18rokov a snivam si takto uz od malicka.vkuse tiez. mam priatela a pri tom sa to snazim obmedzit ale doma proste najlepsie mi je ked lahnem a mam druhy svet.aj mne to ide vkuse ale rozoznavam pravdaze realitu.zajtra idem k psychiatricke ku ktorej som chodila koli depkam a soc.fobii tak sa jej nato chcem opytat.

lilinka

ahoj sisii,ano najradsej by som sa k nemu vratila. Stale ho niekde vidim,stale niekde beha. Asi vie,ze ho niekedy kontolujem ci je doma,lebo auto ma odstavene pred domom a vcera nastupoval do auta niakej zene. Uz druhy den,nebol nikde autom. Chodim s kamoskami von,na kavicku....,ale stale mi chyba. Este nikdy sa nestalo,ze by sa mi neozval takto dlho-dva tyzdne. Ako moze zodna na den na mna zabudnut? Ja to neviem. Este to je cerstve a asi si neuvedomujem,ze som ho asi stratila. Sisii a ty sa ako mas? Priatel Ta poslucha? A ak sa mozem opytat,kolko mas rokov?

willma

Fgf - da sa to. Proste i kde pracujem, idem po ulici, rozpravam sa s ludmi, v hlave mi bezi nieco ine, a da sa to prezivat subezne s realitou. Teda do lusi nevrazam. Mala som to uz davnejsie, ale teraz je to vo vacsej miere, asi ze je to uz take prepracovanejsie. O traume neviem, resp. som ju potlacila, lebo som si ziadnej nie vedoma, i ked...vzdy sa nieco najde. Skolu mam samozrejme len jednu /v tejto realite/, v tej druhej mam tiez zamestnanie, i profesiu, a teda zrejme som aj studovala v "onom svete", ale na to nemam konkretne spomienky, ak sa to tak da nazvat.

sisii

no drndy, to nie je ktovie aky dobry pocit byt handrou. Vsak to nejak rieš. Hlavne tak, ako to citiš, lebo ide o tvoj šťastný pocit.

sisii

lilinka, tak sa k nemu vráť. Chceš to? Nie si prvá, čo sa rozchadza. Je to taky divny opusteny pocit, ale ten prejde...Chce to čas a niečím sa zamestnať. Byť viac s priateľkami, pripadne to s nimi preber a hlavne kecajte o inom. Dufam, že mas nejake.

drnda272

Viem,ze to sem nepatri,ale chcem vediet ako by ste reagovali,keby vam partner strasne nadaval,ze mate umret,ze ste k....,ze nic neviete..... A potom by sa vam ospravedlnoval a za daky cas by to opakoval znovu. Stale na to myslim,ze ako mi nadaval v aute. Ja som mu raz v zivote povedala,ze je k.... a hned som dostala facku,ze tak sa s nim nemam rozpravat. A on sa moze tak somnou bavit? Citim sa ako handra.

lilinka

prisla mi od neho len smsko,ze ci si moze prist pre veci co ma u mna. Ze kludne si dojde pre ne,ked nebudem doma a ze kluce od bytu mi neha na stole. Nic som mu na to este nenapisala. Ja nechcem aby to takto skoncilo. Citim sa tak opustena a potrbovala by som ho mat teraz pri sebe.

lilinka

Ahojte,ja som uz zufala. Vcera som isla domov a on prave cistil auto od snehu, Stretli sa nam pohlady,ale ani jeden z nas sme sa nezmohli ani na pozdrav. Pozreli sme sa na seba a nic. Vzdy ked ho vidim,tak je to oto horsie. Strasne som si nanho zvykla,na taky urcity kolobeh domacnosti a zrazu som na vsetko sama. Chcela som dat prat zaclony,ale bojim sa vysok a nemal mi ich kto zvasit. Vzdy to robil on a aj ochotne ich potom povesal spat. A je strasne vela veci ktore sme robili spolu,teda skoro uplne vsetko,asi len okrem prania a zehlenia. A aj ked som oprala tak este aj s povesanim pradla mi pomahal. Stale ho milujem.