neviem co sa poslednu dobu deje...studujem mimo rodneho mesta, teraz cez vianoce som bola dlhsie doma...ale stale ked som s nasimi, hlavne s mamkou a sestrou mam strasne zvlastne pocity, strasne ma irituje ako ... ja neviem....vyzeraju, prezuvaju jedlo, ako sa tvaria....a mam chut ich za to zbit alebo co az zatinam zuby jemine strasne sa hanbim, nikdy by som im neublizila, paradoxne su to ludia u ktorych by som asi neprezila keby sa im nieco stalo, mam ich velmi velmi rada. preco sa mi toto deje???
nejaka som agresivna ...
snezii
snezii
hej, cely cas....akoze to nie je hadavost ani nic, v pohode spolu vychadzame, vobec to nedavam najavo lebo ma objektivne nicim nestvu, len vnutorne....niekedy mam pocit ze mi vybuchne hlava, lebo citim lasku a velku radost z toho ze som s nimi ale napriek tomu na druhej strane ma napriklad sestra strasne irituje uz len za to ze sedi pred kompom a tuka...alebo mamka ked si spieva....
a potom si to niekedy kompenzujem tym ze sestru boxujem alebo kopem do zadku:D ale to iba jemne, to si my stale take robime...ale u mna to potom nema konca kraja, kazdu chvilu ju capnem alebo potiahnem za vlasy ale vazne len jemne, bud mi to vrati a smeje sa alebo ma uz fakt tresne poriadne a zvrieskne nech uz dam pokoj...co sa necudujem lebo byt na jej mieste asi tiez mi to lezie na nervy...
neviem co mam robit fakt...
vietor
Za žiadne pocity sa netreba hanbiť, dobré je si ich uvedomiť a nepotláčať.. Uvedomiť a nehodnotiť.Keď sú pocity potláčané, vytvárajú sa tak psychické bloky. Je to normálne. Lebo kde je láska, tam je zároveň aj nenávisť. Je to druhá strana mince. Je to vždy tak, ale človek si uvedomuje v konkrétnej situácii vždy len to, čo práve vníma, na čo má upriamenú pozornosť...
