je chyba vo mne? alebo v rodičoch?

Príspevok v téme: je chyba vo mne? alebo v rodičoch?
happylineverafter

Ahojte.
Ja , neviem ako začať , ale ono je to všetko tak zložité.
Ak sa vám to nechce čítať, nemusíte. Veď sú aj horšie problémy.
Ide o to, že rodičia mi neveria,nepodporuju ma, často im musím klamať, zatajovať veci...už som si na to zvykla, takže sa už ani necítim previnilo. Len sem- tam.
Takže momentálne konkrétny prípad uvediem.
Bolia ma kríže, chrbtica....mám nedostatok pohybu. Tak som sa rozhodla vyriešiť to. Som chudučka, takže s obezitou mať problem nrbudem v blízkej buducnosti si myslim:)
Začala som to riešiť tým, že som sa prihlásila na tanečnú( hip hop), po krátom čase som zistila, že to nie je pre mňa. Mam problém zapamatať si choreografiu. A nezaujíma ma prepletaťť nohy, čo najrýchlejšie v rytme hudby. No ako páči sa mi to ale....nie je to pre mňa....tak som si povedala, že začnem viac plávať. Na plaváreň som šla raz. Aj to som sa tam chystala zhruba pol roka( ešte pred tanečnou, Všetko sa to vlastne odohráva teraz v tomto časovom období (oktober-november-december)). Nakoniec teraz na plaváreň chodiť nemôžem z istých dôvodov(dlhodobo).
Dobre, chcela som ísť na brušné tance. Blbosť, ale viem krútiť bokmi, tak prečo sa nezdokonaliť a nepriučiť niečo nové?...no vzdala som to, lebo rodičia povedali , že mi tolko platiť nebudú. Myslím že cena je len 45€ na pol roka alebo tak nejak. Takže s tým už nepočítam.
Práve dnes som rozmýšľala , že pôjdem na balet. Páči sa mi to. Okrem toho si rozhýbem moje takmer zmeravené telíčko. Mam ochabnuté svalstvo a to mám len 16 rokov(onedlho 17). To viete, len minimálny pohyb....ľahko sa povie, však cvič...cvičila som jogu....ale zvolila som nesprávny systém...cvičila som poctivo asi 4mesiace...no nič..kríže boli aj tak, chrbtica deto....tak som časom prestala....
K tomu baletu- rodičia ma vôbec nepodporujú...len mi to vyhovárajú, kričia na mňa, že zas mi budú platiť(700sk na pol rok) a po dvoch týždňoch to nechám, že na balet sa nechodí v 17-tich , že to už od malička treba...no keď sú taký múdry, prečo ma nedali na niečo, hocičo keď som bola malá. Im sa páčia spoločenské tance, tak sa ma tak namudro vedia spýtať , že prečo sa nedám na ne. Tak samej seba sa pýtam , že " však to si nemala chodiť už odmalička?!" NEZNASAM TO!! naozaj treba začínať s baletom od detstva?..už nie je čas? už som starena ktora ma isť do hrobu či čo za frasa?...to mam teraz na všetko hovoriť, že " ááá tak kašlem na to, lebo to trebalo už od detstva začať"...BOŽE!!!!! čo si o tom myslíte? čo mam robiť? mam prekusnúť rodičovské "ľady" a ísť ďalej a sama? no ved vždy som sama .....vždy musím ísť za svojím cieľom sama. Ako sa vraví, pomocnú ruku musím hľadať len na svojom ramene.

Ďalej, klamem im preto, lebo ak sa niekam pýtam von, jednoducho ma nepustia. Úplne chápem ich strach, aj som im to vravela. Možno až tak úplne nechápem, ale predsa mám istú zodpovednosť, o ktorej ani nevedia. Kamošky vravia , že niekedy by som už mala ubrzdiť, vždy stresujem( rýchlo, nestihneme bus,,,joj radšej tam nechod , čo ked toto, čo keď tamto....). Nerada sa skrývam za druhých , preto to ani nerobím, no tentoraz musím vinu hodiť na rodičov. !!! JE TO TAK! oni su za to zodpovední. Ja sa z toho snažím vysomáriť, ale v konečnom dôsledku len klamem samú seba.

Ďalej, mnohý ľudia, len z písania mi už vravia, že pôsobim múdro, mám dobré názory. Nemyslím si to. Nízke sebavedomie?..ano tak trošku. A čo..vám sa to nestalo?....dobre, veľmi ma trápi, že rodičia mi vedia len pekne nadávať. Nevravím že vždy. Ale od cudzích sa viac dopočujem dobrého ako od nich. Nikdy v živote mi nepovedali, že som zodpovedná, že niečo dokážem , že mám dobré názory, nikdy ma nepodporovali, nikdy ma nepochopili( ani v tích naprimitívnejšch veciach), nikdy som neurobila nič dobré podla nich, ONI MA CHAPAť NECHCU NECHCUUU....)!!!!!! JA LEN TRPIM:(............no ako fakt slzy mi teraz stekajú ale....keď to je tak ťažké...kto to zažil snád pochopí.

Jedinú oporu ktorú som kedy mala je moja priateľka. Najlepšia osoba akú poznám. Vždy dokonalo poradí, pomôže,,,,pochváli, zdvihne sebavedomie. Je to všetko super ale....aj tak rodič je rodič.
Preto vás prosím, ak to niekto dočítal celé, BUDTE DOBRýMI RODIČMI, VEĽA SA ROZPRÁVAJTE SO SVOJÍMI DETMI....nezakazujte hned všetko, porozprávajte sa s nimi, preberte klady , zápory..vysvetlite,,,ale pochopte danú situáciu.
Moji rodičia si myslia, že ma budú mať takú ako chcu oni. Moja staršia sestra tancuje ako oni pískajú.
ja som presný opak...preto ma asi volajú že rebel,ďiabol.......
Možno som trošku hyperaktívna, ale musím vyskušať všetko,,,chcem všetko ale má to isté hranice.

Ja neviem, čo si o tom všetkom myslíte...čo mam robiť? ...mam zmeniť vzťah a prístup k svojim rodičom , mam sa im podriadiť? alebo mám si šliapať vlastnú cestu , ktorá už aj tak trochu rozšliapaná je.......
Vraví sa tiež, "LEN TEN KTO NEPOSLÚCHA SVOJICH RODIČOV, MôŽE BYŤ LEPŚí AKO ONI!"
Mimochodom, im vysvetľovať nič nebudem. Už nie,,,,už toho bolo veľa...neprestávam bojovať, no neviem ktorým smerom sa ubrať......
ĎAKUJEM.....vykecala som sa...tak trošku...

zuzana12345

Som rada že si to zobrala ako radu od maminy.Mojej dcére som v lete vybavila brigádu u nás v práci na mesiac.Mala 16rokov.Nechala som na nej koľko vydrží.Myslela som že tak dva týždne a skončí.Predsa len prázdniny.Vydržala celé dva mesiace.Vidina peňazí bola silná.Cez tie prázdniny stihala prácu,kúpaliska internet,diskotéky ale hlavne to brala zodpovedne.Zarobila si skoro 25 000 a tiež som nechala na ňu na čo to minie.Väčšinou to bola kozmetika,gelové nechty,melír,oblečenie.Samozrejme aj darčeky na vianoce a ešte jej aj ostalo.Už teraz špekuluje kde by si cez rok šla zarobiť,pretože tie peniaze by boli len jej.Ja jej dám na všetko,ale určite to nemôže brať ako samozrejmosť.Aj taká brigáda je na niečo dobrá.Čo keby si to skúsila aj týmto smerom.Spojenie príjemného z užitočným.Neviem ako sa voláš ale prejem ti veľa šťastia ty to určite zvládneš a pri výchove vlastych deti sa nad svojím problémom len zasmeješ drž sa Zuzana

happylineverafter

zuzana
máte pravdu, asi preto ma považujú za nezodpovednú, ale nerozhodnosť sa nedá zmeniť zo dňa na deň......jooj...Tak túto vašu radu beriem snáď asi ako uplne že najplnohodnotnú....Ci ,,fakt by ma nikdy nenapadlo, že práve preto by ma rodičia mohli považovať za nezodpovednú.
Dobre, tak dam veci do pohybu v čo najkratšom čase. Asi sa prinútim urobiť zopár vecí, ktoré som chcela už dávno a uvidím výsledok. Dúfam že toto nie su len dalsie moje prádzne slová. "že ano ano už to spravim".....Ak problem chcem riešiť, musim predsa niekedy začať...
ZUZANA ĎAKUJEM.

zuzana12345

Tvoj kameň úrazu je v tom že ty sama nevieš čo chceš,tvoji rodičia to vidia a boja sa o teba pretože byť vyvavená do búdúcna takou nestálosťou nie je žiadná výhra.Myslia si že si nezodpovedna keď nikde nevydržíš.Ty sama musíš niečo robiť zo sebou aby si im dokázala že ti môžu dôverovať.Len mne sa zdá že tebe sa ani nechce nič s tým robiť.Vieš o svojom probléme ale ho neriešiš a čakáš od rodičov že ťa budú chápať.Začni od seba a postupne sa zmení aj vzťah s rodičmi.

happylineverafter

no, kamoška taka bifľa , že teraz už nemá čas, len sa učí a cez piatky ideme na diskotéku a víkend bud sme spolu alebo každá má iný program....učenie zas napríklad..a priateľ?:D nie ja nedokážem mať vzťah a uhádli ste,,po mesiaci ma to prestane baviť...a SINGLE 4ewer!:)
No ja neviem. Skúsim porozmýšľať, ale už ani nemám v čom. Viem , že niekde vo mne je chyba no neviem presne kde.....joj....ale ďakujem:)

zuzana12345

Neviem ako ste situovaná rodina,ale vidíš aká je momentálna situácia a pokiaľ by ti mali rodičia platiť všetko čo chceš vyskúšať aby si zistila čo ťa baví,vyšlo by ich to asi poriadne veľa.Naša generácia mala aspoň v tom výhodu že sme mali všetko zadarmo takže naši rodičia o naších aktivitách ani netušili.A čo ocino možno sním by si našla spoločnú.Jednoducho si skecnuť a vysvetliť im že máš 16 rokov a potrebovala by si viac dôvery.Píšeš že máš dobrú kamarátku tak podniknite niečo spolu trebars ísť niekde si zacvičiť,nemusí to byť hneď tanec a s tým baletom je to pravda.To už začínajú malé deti.Veď je veľa vecí ktoré sa dajú robiť a nie sú až tak finančne náročne.To fakt medzi toľkými veciami si si ešte nič nevybrala?A čo "kamaráta" už máš čo ak si nejakého nájdeš aj to ťa bude baviť týždeň?Skús porozmýšľať,kde robíš chybu

happylineverafter

zuzana
Ja si to uvedomujem, že som v takom veku. V 40-ke sa nad tym budem smiať. Keď vôbec, ked nebudem plakať , že ja neviem čo....
No som veľmi nerozhodné dievča. veľmi a to nepreháňam. Strednú mi tak trošku vybrala mama, lebo ja som nevedela.
A vzťah máme taký, že ja som ocov miláčik, sestra mamin....a neviem noo, dlho som sa s ňou už tak že dobre nerozprávala, ked jej aj niečo vravím ona na to len že "aha," alebo len proste hlúposti mi začne hovoriť. Ja teraz neviem uviesť konkrétny príklad, aby ste to lahšie pochopili ale tak...
Proste, tak- s rodičmi posrandujem , jedno druhe...ale čo sa týka tích "vážnejších" vecí, že škola, záujmy, priatelia tak v tom máme tak odlišné názory, že rozoberať debatu s nimi nemá zmysel. Jednoducho ma vôbec nerešpektuju , nevypočuju ak sa aj stane že ma vypočujú jednoducho sa na vec nepozerajú dvoma očami. Platné je len to, čo povedia oni. A k tomu som vraj drzá. No ´dakujem teda pekne, neostane mi o chvílu nič iné len chodiť po dome mĺčky a so sklopenými ušami.
A neviem či sa lutujem, skôr ani nie. Len mi je ľúto, čo sa deje a hlavne, že neviem nájsť rozumné riešenie.Nechem potom v 20-ke ľutovať a plakať, že aký mam vzťah so svojimi rodičmi. Mam ich rada.

tinusska

este k tej vyske.. ja som tiez zacala chodit na vs.. zacala.. asi 3-4 mesiace... ano platili mi ju, ked som sa na nu vybodla, nasla som si hned brigadu, otvorene, na brigade som zarabala viac ako moji rodicia normalen v praci.. ok, ine mesto... ale tiez som im ukazala, ze viem sa o seba postarat, aj ked som ich tou skolou sklamala... ono ide len o to, aby si isla za tym co chces ty.. su rozny rodicia, aj moj vztah k nim sa postupne zmenil - k omnoho lepsiemu :) a urcite nepocuvaj rodicov v tom, ze napr. na zurnalistike nezarobis... kludne ju vystuduj, ovladaj dobre jazyky a urcite sa zamestnas v super firme... ale urcite pracuj na svoje "hube", lebo su aj zle stranky - lebo kym si nepovies svoje, tak ti bude kazdy skakat po hlave...

zuzana12345

Mám dve deti o niečo staršie od teba.Od malička mali voľnú ruku mohli si vybrať.Syn si vybral šport.Od malička chodil trénovať zima,leto niekedy mi ho bolo až ľúto.Bol vždy cieľavedomý a nikdy nevymýšľal a hoci má skoro 20rokov je na neho spoľahnutie je samostatný.Nikdy sme ho nekontrolovali nikdy nemusel dýchať či nepil k fajčeniu má odpor.Jednoducho bol naučený kde je jeho hranica a pokiaľ sme ochotný mu tolerovať a fakt tú hranicu nikdy neprekročil.To isté aj dcéra,tá však k ničomu výnimočnému vzťah nemala a my sme ju do ničoho nasilu nepchali.Máme kamarátsky vzťah pokiaľ potrebujú pomoc vedia kde ju nájdu.Možno keby si sa s rodičmi porozprávala.Vieš ťažko ti poradiť pokiaľ neviem aký maš vzťah s rodičmi.Na jednej strane chápem že si vo veku kedy si možno trošku viac precitlivelá a možno sa aj trošku viac ľutuješ.Na strane druhej rodičia majú o teba strach a možno sa boja že si vo svojich aktivitách nestála aby sa ti ta tvoja nestálosť nepreniesla aj do budúceho života.Myslíš že ani u maminy by si podporu nenašla?Ja si z mojou dcérou rozumiem úplne super.Chodíme spolu na nákupy,zastavíme sa niekde na kávičku,ale pri tom vie že to nemôže zneužiť.Je medzi nami dôvera.Držím ti prsty a skús si nájsť cestu k rodičom je to dôležité.Určite s takým problémom nie si sama.Možno o pár rokov to budeš brať úplne ináč.

happylineverafter

fúha ostávajú mi ešte dva roky školy ...a výšku mi musia aj tak platiť rodičia , takže nie je všetko tak ružové ako vyzerá

happylineverafter

tinuska
uau, máš môj obdiv:) to sa mi páči! tak to má byťť!:)gratulujem:) rodičia musia byť na teba pyšný:) keď by som bola tak smelá,,,,tiež by som to obrátila o 180stupňov....ale problém je, že nemám zatiaľ žiaden ciel....trápi ma to, lebo ja už fakt neviem, čo v budúcnosti chcem robiť....chcela som hrať tiež v divadle...ľudia nehnevajte sa všetci:D ale ja naozaj chem vyskúšať všetko..však blíženec:D...cchela som ísť na žurnu,alebo za psychologičku no nemám na to podla rodičov, a nezarobím dobre!! čo je u nich hlavné..sice aj u mňa:D ..musím sa pričiniť,ale chyba je tu vo mne,,,ja neviem ako mám začať...nemam žiadne príležitosti.,,teda aspoň o nic neviem..........aaa v meste som v dobrom, takže v podstate možnosti mam tak....normálne..je tu umelecká škola takže no problem:) a na ten balet sa predsa len prihlásim....ved aspoň naberiem nové skúsenosti...a ta hanblivosť tam je..ci pana..teraz pridem medi nove holky...neviem, nesom extremne spoločenská,,,som ale možno len medzi ľudmi ktorých poznám..ja sa rozkecám..ale ked tích ľudí poznám...a však ono sa to spraví:)( len pozitívne myslenie)...