Nechcem tehotenstvo-pomozte

Príspevok v téme: Nechcem tehotenstvo-pomozte
Priehrada

prosim,pomozte mi niekto.Mam 31 rokov tento problem: velmi, velmi silny predmenstruacny syndrom, silne bolesti v bruchu,v chrbte, v nohach,migreny, niekedy mi je na odpadnutie. Dalsi problem:neznasam vsetko,co sa spaja s tehotenstvom,porodom,dojcenim a pod. Pohlad na tehotnu zenu mi je priam odporny.ale moj priatel chce deti a ja by som mozno tiez, ale je mi odporna predstava, ze by som mala byt tehotna,vlacit to, rodit a pod. na priatelovi mi zalezi, nechcem sa s nim rozist,ak chce dieta,tak aj ja,ale nIE touto cestou. myslite, ze to ma nejaky suvis s tym syndromom, pripadne nejakou(nad)produkciou hormonov?co mam s tym robit?

scholastika

Milá Priehrada a X, skutočne si myslím že ženy vo Vašom veku sú na materstvo pripravené ja som mala 22 rokov keď som mala prvé dieťa ale ja som z tej staršej generácie a druhé som mala v 28 rokoch a tento vek na mňa posobil že som na materstvo pripravená tak takto z mojej skúsenosti inak si myslím že žena keď je finančné zabezpečená čo v dnešnej uponáhľanej dobe dievčatá tak premýšľajú a tiež konajú čo v plnom rozsahu schvaľujem lebo vtedy si to materstvo tiež vychutnajú a nie ako my, že som sa ponáhľala do práce a dieťa do jasiel a večne v nejakom pokluse teraz je to už iné! A ešte jednu vec som chcela, človek keď ľúbi tak nepremýšľa či chcem alebo nechcem ale nechá tomu voľný priebeh a je to tak najlepšie predsa priateľ ťa nemože nútiť aby ste mali dieťa to musí prísť samo a z lásky iba tak budete všetci šťastní a užijete si to po plných dúškoch!

x

Mám priateľa.Dokonca mám pocit, že s týmto chcem naozaj zoostať. Ale to je tiež jeden dôvod prečo, preto že on už deti našťastie má. A to je pre mňa absolútne vyhovujúce. Myslela som si teda, že to nebude pre neho také podstatné mať ďalšie. On však deti chce. Zatiaľ to však fakt neriešim. Nepovažujem to za až také dôležité, nakoľko naozaj deti má...takže chápeš.
Čo sa týka agresie k deťom aj tým som už prešla. V skutočnosti by som im nikdy neublížila, ale poviem Ti som rada , že to je už za mnou.

Priehrada

dakujem za odpoved. ste zlate. pokusim sa podla vasich rad.
este sa chcem opytat X: nemas priatela? nikto doetraz na teba netlacil, ze aby si mala dieta? (lebo ja inak pocitujem obroooovskuuu agresivitu a pohlad na deti inych ma len vytaca, nic vo mne nevyvolava.)

riri

ahoj, ja mam 29rokov a necitim sa na tehotenstvo a dietatko, neviem si predstavit ako to budem zvladat... ale vzdy si poviem, ked to zvladlo 90% zien na svete, preco ja nie? A myslim ze uz ked otvehotniem sa vsetko -city vo mne zmenia a budem nesmierne stastna ze mam nieco zive v brusku. Takze sa zbytocne nezatazuj nad niecim co este nieje a nevies ake to bude.
A asi tak ako uz spominali, myslim ze mas nejaky blok v sebe (ani sama o tom nemusis vediet)- bez k psychologovi, verim tomu ze najdete riesenie. pa

x

Tak milá priehrada, ja mám už 33 a tento istý problém ako Ty. Takže Ti veľmi dobre rozumiem. Mám tie isté pocity a navyše nekonečný strach z tehotenstva. Ale už som v stave, že to vôbec neriešim. Beriem to tak, že ak to má prísť tak to príde. Možno sa raz ráno zobudím s nekonečnou túžbou po dieťati a urobím pre to všetko . Budem to riešieť keď to príde. Nezamýšlam sa nad tým , či som alebo nie som normálna,. Robím len to čo cítim.

sii

dieta nie je vec je to clovek neexistuju dovody pre a proti! Musis to citit v srdiecku chciet ho tuzit po nom. Ak neprechovavas taketo pocity tak jednoducho to nerob, koli priatelovi uz vobec nie.

123456

prosim ta... urcite nemaj dieta len kvoli tomu ze to chce priatel... nokoniec by si to odnieslo to nevinne stvorenie...

zda sa ze sama nevies co chce... aj ano aj nie... napis si na papier dovody, preco mat dieta a dovody, preco ho nemat... vsetky, co ta napadnu... a zariad sa podla toho, ktore prevazia...

mifor

Aj ja si myslm, že toto nie je normálne. Vidíte, ja som sa narodila neplodná, nikdy nebudem môcť mať vlastné deti a tak veľmi by som ich chcela. Nie je to irónia osudu? Vy môžete a nechcete a ja nemôžem a chcem.

zdena

toto nie je urcite normalne. kazda zena normalna tuzi byt matkou. a nema take pocity ako opisujes. skor navstiv psychologa aby ti pomohol zvladnut tento stav a mozno ti pomohol odstranit tvoj pohlad na tehotenstvo. mozno mas daky syndrom z detstva alebo od vlastnych rodicov. urcite zajdi k psychologovi