Ahoj, napadlo mi, ze tu mozno ziskam nove nazory a pohlady na moj problem.Mam 28rokov.Uz asi treti rok je to odvtedy, co sa necitim vo svojej kozi. Prislo to nahle partnerskymi nezhodami. Potom sa to nejak ututlalo ale mna uz nic nebavilo, nemohla som spat atd. Asi pred rokom som brala lieky, pretoze to uz bolo aj fyzicke a nezvladala som vobec nic. Tie som brala priblizne 7 mesiacov. Potom to uz partner nezvladal a rozisli sme sa. Ked som spoznala mojho sucasneho priatela, zrazu sa problemy redukovali na 50%. Stale mam ale skor negativisticke zmyslanie, obcas som ako pomatena, uz som si parkrat uporne zelala aby som mohla zacat znova brat lieky.Niekedy si pridem ako na inej planete, citim sa medzi ludmi divne, lenze nie je to vzdy a prave preto stale dufam ze to oslabne uplne tak ako to slablo doteraz, neviem ani relaxovat, najlepsie sa citim ked nemam na nic cas.A casto sa citim ako telo bez duse.Vsetko ma zneisti. Niekto by povedal ze nechape vobec aky mam problem, pretoze vsetko okolo mna je objektivne super. Je to iba podlomene sebavedomie? Ako sa da zmenit aspon ciastocne zmyslanie?
