cafte.... este dnes do popoludnia som bola OK..ale ako som si začala v mysli rozoberať svoj vzťah, viem, že nie je všetko ružové..ale úplne som prepadla smútku. rozmýšľam nad tým, že to asi nie je ono, že sme spolu nasilu- zo zvyku, že ma nikto nepotrebuje, že som neschopná, nemožná a nešikovná..
plačem, pritom tu mám kopu papierov, ktoré sa treba naučiť na zajtra, nevidím nijaký zmysel, prečo sa snažiť, za čo sa snažiť, bojovať o niečo, nevidím nič pozitívne, ale ani negatívne, proste som taká...oničom.. vôbec mi nie je dobre... ľudia...ach