Pijete mlieko?

Mliekarstvo všade vo vyspelých krajinách patrí medzi popredné odvetvie národného hospodárstva, lebo má hlbší celospoločenský význam. Každá vyspelá krajina sveta sa snaží o sebestačnosť vo výrobe základných potravín a jednou z tých najdôležitejších je i mlieko a mliečne výrobky. Samotná výroba mlieka a jeho spotreba je dôležité totiž nielen ako bežná potravina, ale má veľký celospoločenský význam i z pohľadu existencie chovu dobytka v prvovýrobe, z pohľadu ekonomiky výroby a ďalej z pohľadu zamestnanosti ľudí na vidieku, sociálneho a ekologického programu spracovania produktov celého poľnohospodárstva.

Najdôležitejší prínos vo výrobe a spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov, ktorý práve v súčasnosti sa dostáva do popredia pracovníkov vo výžive i ďalších odborných lekárov je prínos pre zdravie človeka. V súčasnosti práve prostredníctvom mlieka a vybratých mliečnych výrobkov si môže každý človek od útleho veku až po starobu liečiť svoje osobitné zdravotné problémy napr. so zažívaním, s vlastným metabolizmom, krvným tlakom, atď. Však samotné mlieko a najmä jeho fermentované výrobky (napr. rôzne fermentované probiotické nápoje, syry a pod.) sú nenahraditeľným zdrojom všetkých pre život potrebných látok a tieto je potrebné vhodne aplikovať do svojho pravidelného jedálneho lístka.

Napriek rôznym reklamám o význame mlieka a mliečnych výrobkov máme na Slovensku stále ešte veľký deficit a stále viac a viac sa musíme učiť lepšie využívať a viac konzumovať práve mliečne výrobky. Pre zaujímavosť je treba uviesť, že u nás je spotreba všetkých mliečnych výrobkov po prepočte na mlieko iba 163 kg na osobu a rok, kým vo vyspelých štátoch je táto spotreba cca 300 kg. Pritom iba v „západnej“ Európe, ale i na východe sa spotrebováva asi trojnásobné množstvo mliečnych fermentovaných nápojov a minimálne dvojnásobné množstvo syrov ako u nás na Slovensku. Z uvedených dôvodov je preto potrebné stále viac sa zaujímať o zložení mlieka a mliečnych výrobkov a o ich spoločenskom i zdravotnom prínose.

barbinka, odporucania "bud uz ticho" nie su vhodne na forach, tak ako mas ty nazor ma ho aj ona. Teba tu nikto neutisuje, tak to nerob ani ty. Ty si tu tiez nikolko krat zopakovala ze ho mas rada, tak naco to stale opakujes. Si taka ista ako ona:)

tak tak mira už buď radšej ticho. tieto kecy nás nezaujímajú, my mliečko ľúbime!!!

akože povedzte mi,či ovocie a zelenina nie je tiež kontaminovana a striekana a podobne...
takže ludia šup naspat do prirody kde je všetko bez chemie (no ktohovie)..a dalej by sme sa mohli pozastavovat nad oblečenim-striekanim,nad hračkami-chemie, nad BIO ...všetko sa meni a ludia sa tomu prisposobuju,kto sa neprisposobi,tak ma alegiu alebo zomrie..len to,čo dychame, ked chodime po vonku nám može škodit,nie iba to, čo jeme...takže ja to uzavriem tým,že každý nech má svoj názor ,ale nevnucujte ho iným .
PEACE.

mira- netrep uz pls.

Mlieko škodí i ľuďom, ktorí ho dokážu stráviť. Škodia mastné kyseliny, ktoré nemajú dvojité väzby. Usadzujú sa v orgánoch, cievach, v bunkách a tuhnú. Xantineoxidáza narušuje povrch ciev a spôsobuje kardiovaskulárne problémy. nedostatok železa spôsobuje anémiu, nedostatok minerálov demineralizáciu, laktóza a tuky spôsobujú cukrovku ...

Občas sa mi dostane pod ruky adrenalínový článok. To je pre mňa taký, ktorý mi "zdvíha adrenalín". Prejavuje sa to tak, že najprv mrmlem ("to si snáď robí niekto srandu?"), potom nadávam, búši mi srdce, mám studené ruky a niekoľko hodín sa neviem upokojiť. Je neuveriteľné, ako články na internete ovplyvňujú mienku ľudí a preto ma mrzí, koľko bludov sa tam nachádza.

Jeden z týchto článkov sa ku mne dostal, ako to už býva, úplnou náhodou od podobne pobúrenej kamarátky. Je o mlieku. Do kariet nám hral fakt, že sa na našej úžasne všestrannej škole vyučuje predmet Hygiena produkce mléka a my sme zhodou okolností robili tento semester skúšku. Ale aj keby, každý súdny človek podľa štýlu písania článku pochopí, že pravda bude "asi niekde inde". Iróniou bol napokon aj názov stránky z ktorej pochádza - "Kampaň za pravdu v medicíne".

Priblížim vám teda niekoľko odsekov, ktoré mi nedali spať a rada by som ich komentovala. Aj preto, lebo som sa dozvedela, že niekoľko ľudí daný článok zobralo vážne. Boldom je citát z článku, normálne je môj komentár.

Ak chcete byť na bezpečnej strane, radšej sa pridajte k zvyšujúcemu sa počtu ľudí, ktorí sa rozhodli vylúčiť mlieko a mliečné výrobky zo svojej stravy. Určite to znie čudne, ale vedzte, že človek je spomedzi všetkých cicavcov na zemi jediným, ktorý pokračuje v pití mlieka (ba dokonca mlieko iného cicavca) po celý život.

> Pre mňa to neznie čudne, pretože si neviem predstaviť, ako by iný cicavec podojil druhého. Príde mi to priam komické, keď si predstavím, že by nejaká líška dojila kozu a podobne. Každopádne po celý život pije mlieko môj pes, babkina mačka a kamoškin potkan. Z tohto pohľadu ide teda o dostupnosť mlieka pre zvieratá, nie o nechuť.

Od 1988 do 1993 roku vyšlo a v medicínskych archívoch bolo uložených viac než 2700 článkov, kde sa pojednávalo o mlieku. 1500 z týchto článkov sa zameriavalo priamo na mlieko. Ak si nájdete čas na preskúmanie týchto článkov, výsledky vášho hodnotenia budú viac než hrozné. Totižto, ani jeden jediný z autorov týchto článkov nepíše o kravskom mlieku ako o “dobrom jedle”, ako nám to neúnavne a nehumánne propaguje mliekarenský priemysel. Všetky články totižto dávajú mlieko do súvislosti s črevnými kolikami, črevným podráždením, črevným krvácaním, anémiou, alergickými reakciami u batoliat a detí a s rôznymi infekciami ako napríklad salmonelóza.

> Myslím si, že o kvalite mlieka vedeli už pred rokom 1988. Autor si pri písaní neuvedomuje, že vedecké články sa nepíšu dookola o tom istom, ale že veda je o tom, že sa skúmajú ďalšie súvislosti. Preto je pre mňa priam očakávajúce, že bude pozorovaný vzťah konzumácie mlieka a diagnostiky chorôb. Myslím si, že každý, kto si prečíta zoznam uvedených chorôb pochopí, že ide o príznaky potravinovej alergie alebo precitivelosti. Samozrejme výnimkou je salmonelóza, ale tá si snáď nevyžaduje komentár.

Pijú ostatné voľne žijúce cicavce, či ľudia v prírode, mlieko? Nepijú.

> Veru, si nie som istá kto sú ľudia v prírode. Ja keď idem do kempingu, mlieko si neberiem, lebo je ťažké. A kde by som ho skladovala, že? Ale babkina voľne žijúca mačka mliekom nepohŕdne. Vec dostupnosti.

ČO JE MLIEKO? Mlieko je materské vylučovanie laktózy (ľudovo - výživa pre novorodenca!!!). Nič viac, nic menej.

> Smutná veta. Podáva totižto obraz o autorovej nevzdelanosti a taktickej chybe. Tvrdiť, že mlieko je laktóza a nič viac a nič menej totižto bije do očí. Mlieko, ako je všeobecne známe, obsahuje aj nejaké tuky, aj nejaké bielkoviny (napr. kasein), aj nejaké minerály, vitamíny, enzymatické látky a samozrejme - čuduj sa svete, vodu.

Matka kojí šteniatko len počas pár tyždňov, po ktorých ho učí žrať tvrdú stravu. Vidíme teda, že kojenie vytvorila príroda pre všetky cicavce len na krátku dobu, u zvierat len pre mláďatá a u ľudí len pre novorodencov a dojčatá. Za normálnych, prirodzených okolností teda nie je možné, aby matka akéhokoľvek cicavca produkovala mlieko po celý život a kojila ním svoje dieťa.

> Musím si len pomyslieť: "Bohu vďaka." Predstava, že matka kojí alebo produkuje mlieko po celý život je priam desivá. Viete si predstaviť tú nerovnováhu v prírode, aká by nastala? Ohromne by sa zvýšil nárok na potravu všetkých cicavcov. Potravinový reťazec by to asi neustál.

Zamyslite sa na chviľku nad tým, či by nebolo dobré piť mlieko z iných cicavcov okrem kravy, napríklad z myši. Alebo nebolo by azda lepšie mlieko zo psa, z koňa či z mačky?

> Mlieko z myši som nepila. Koľko myší by ste ale museli mať na pohárik mlieka? A aké dojacie zariadanie? Pre vašu informáciu, pije sa aj mlieko: kozie, ovčie, sobie, buvolie, ťavie, konské alebo mlieko zebu.

Mlieko ťavy: slaná chuť, produkcia v Somálsku (s údajom 850 mil. kg)

Mlieko zebu: používa sa na priamu spotrebu alebo zakysané nápoje

Mlieko sobie: líši sa príjemnou a korenistou vôňou

Mlieko kobylie: má vysoký obsah laktózy a je veľmi bohaté na vitamíny

Ako odpoveď autorovi snáď postačí, že zvyk je železná košeľa a neviem či by nám chutilo iné mlieko. Navyše, asi by sa farmy sobov u nás moc ekonomicky nevyplatili.

Dnes v najväčších mliekarniach “dokáže” krava vyprodukovať ročne až 22000 l mlieka. Ako je to dosiahnuté? Liekmi, antibiotikami, hormónmi, agresívnymi stravovacimi plánmi a špeciálnym oplodnovaním kráv.

> Ach jaj. Kedysi sa ľudia dožívali aspoň o 40 rokov menej. Teraz sa dožijú pomaly aj stovky. Ako je to dosiahnuté? Liekmi, antibiotikami, hormónami, agresívnymi stravovacími plánmi (zdravá výživa pre mňa:-) a špeciálnym oplodňovaním. To špeciálne oplodňovanie bude asi umelá inseminácia. Mnoho ľudí si neuvedomuje, že "incest" sa nepodporuje ani u zvierat, a mať pre každú kravu z kravína vlastného býka (menšie kravíny - netuším, odhadom priemerne stovky ks) je ekonomicky neúnosné a úplne zbytočné, keď sa dajú spermie jednoducho nakúpiť.

Tento hormón následovne spôsobuje zápal vemien, výsledkom čoho je nespočetný zvyšok antibiotík v mlieku.

> O hormón tu nejde, u nás aj tak nie sú peniaze ani povolenie pre takýto doping. Každopádne súhlasím, že sa v prípade mastitídy t.j. zápalu vemena,naordinujú krave antibiotiká (neliečiť by bolo priam týranie). V tom prípade nie je mlieko z tejto kravy určené pre konzumáciu a krava sa dojí zvlášť. Pri odvoze mlieka z "dojírny" do mliekárne sa kontrolujú vzorky mlieka - aj na prítomnosť cudzorodých látok. Táto povinnosť vyplýva zo zákona a žiaden výrobca mlieka by si netrúfol testy podceniť. Tak isto, žiaden majiteľ kráv by nedal do obehu mlieko od mastitídnej kravy alebo od kravy pod antibiotikami, či pred skončením ochrannej lehoty. To by sa totižto prejavilo práve na tom vzorku mlieka, ktoré sa odoberá z cisterny a majiteľ kravína by nielenže prišiel o celodenný zisk, ale bol by podrobený vyšetrovaniu a kontrolám. Ono sa riskovať pri mlieku vôbec neopláca.

Nehoráznosťou je aj to, že kontrolné úrady povoľujú 1 az 1 a pol milióna bielych krviniek na jednen mililiter mlieka. Ak náhodou neviete, tak vedzte, že iný názov pre biele krvinky nachádzajúce sa na nesprávnom mieste je názov HNIS. Suma sumárum, mlieko ma veľmi, veľmi ďaleko od čistej a zdravej stravy, je to jednoducho chemický, biologický a bakteriálny koktail.

> Tak teda, byť na mieste lymfocytu by som sa urazila ("ja sa ti dopekla starám, aby si bol fit a ty ma nazveš iba hnisom, no fuj"). Ale principiálne to je pravda, hnis obsahuje "tie mrchy" bliele krvinky, ktoré sa vyskytli na inom mieste, lebo išli brániť organizmus. Autor mi je nesympatický, keďže sa mi snaží nahovoriť, že chúďatá leukocyty, bojujúce s infekciou sú na NESPRÁVNOM mieste. Neviem ako on, ale ja som všetkým svojim leukocytom vďačná, že sa občas na tých nesprávnych miestach nachádzajú ;-) ale k téme. Počet tzv. somatických buniek, povolený v surovom kravskom mlieku podľa vyhlášky v ČR je 400 000. Prosím vás, čo je to za blbosť uvádzať povolené rozmedzie?? To akože podľa autora ten milión musí mať? Alebo keď je mlieko od peknej kravky tak može mať až jeden a pol, a keď od inej tak len jeden. To je smiešne.

Francúzska štúdia uvádza, že keď bol krave podaný penicilín, ten sa stále ukázal v mlieku aj po 4-7 dojeniach. Vypracovené analýzy bunky mlieka zo zapaleného vemena potvrdili, že v mlieku je pritomný hnis. Ľutujem, ale takto to piše správa, len to zaobaľuje do nezrozumiteľného jazyka: “makrofágy obsahujúce mnohé vakuolové a fagocytózne častice”.

> Neuveriteľné! No to je ale novinka! Fakt objav roka. Neviem čo autor ľutuje, ja by som napríklad neľutovala, kebyže mám mastitídu, že mám v mlieku "zas tie zlé" biele krvinky. Nebyť to tak, asi by som si moc na svete nepobudla. Zas však chýba objektívna pravda, a síce, že mlieko z chorých kráv a mlieko z kráv, ktoré sú pod ATB alebo v ochrannej lehote sa nepoužíva pre konzumáciu. Ochranná lehota je jednoducho povedané obdobie, pokiaľ je antibiotikum vylučované od konca liečby.

Jednoducho, mlieko NEROBÍ ľudskému telu žiadny osoh. Práve naopak. Devalvuje výživovú hodnotu iných potravín a je pre človeka zdrojom chorôb a problémov.

> Ano, ak si odmyslíme výživovú hodnotu, chuť a radosť z mliečnych pokrmov (ak zrovna nie som alergická), tak naozaj nerobí žiaden osoh. Ale tak isto ani mäso, zelenina a ovocie. Veď nikdy neviete, čím ju hnoja.

Tým, ktorí sa rozhodli vďaka článku prestať piť mlieko odkazujem, že by mali prestať jesť všetky mliečne výrobky (tvaroh - pozor!! to je de facto mliečna bielkovina (imaginárna vec, keďže mlieko je len laktóza), syr, šlahačku, kefír, maslo, jogurt) a týmto oddeleniam sa v obchodoch širokým oblúkom vyhýbať.

DAMIAN,ta jodova tinktura od pana RNG neobsahuje draslik.
Ten Lugol mi teda normalne namiesaju v lekarni? Viem, nezijes na Slovensku, ale v Uk, tak neviem, ci mi budes vediet na to dat odpoved. Ale ak by mi predsa len namiesali, tak v akom pomere im to mam dat namiesat a potom ako casto to pit a natierat si /a kde si tomam natierat/. Prosim ta, odpis mi presne na vsetko, co som sa ta pytal. Ja osobne si velmi cenim tvoje a RNG-ho rady.
A teda nemam uz uzivat tie draslikove tablety? A ocot mam pit?
Uz som z tohov koncoch. Naozaj neviem, co robit. Roky uz mam ten draslik velmi nizky, robilimi vsetky mozne vysetrenia,v com je pricina, preco mi a kde vlasne unika, no na nic neprisli....
Dakujem.

Zdroj: Časopis Phoenix č.12/2005 :
Mléko samo o sobě není vůbec vhodná potravina pro člověka, ale jeho homogenizace, která se v dnešním mléčném výrobním procesu běžně používá, z něj činí přímo jedovatou nepoživatelnou hmotu. Tento proces mléko rozkládá na velmi malé kuličky, mikroskopicky těžko rozeznatelné. Tím se enzym XO dostane stěnami trávicího traktu do krevního oběhu, místo aby byl žaludeční kyselinou neutralizován a vyloučen. Tito lékaři tvrdí, že pití homogenizovaného mléka je v podstatě nebezpečnější než kouření cigaret. Trvali proto na tom, aby na mléčných obalech bylo uvedeno stejné varování jako na krabičkách s cigaretami!

Člověk je jediný tvor na planetě, který běžně pije mateřské mléko jiného druhu a navíc i v dospělosti! Je to zpronevěření proti přírodním zákonům, a to s sebou pochopitelně nese samé problémy. Tradice a literatura nám vštěpovaly zcela legálně, že právě pro děti je mléko „příjemnou, prospěšnou a potřebou výživou“. O to se mléčná propaganda pokouší ve všech médiích dennodenně! Ve skutečnosti je tomu právě naopak!

Vápník, tuk a cholesterol jsou příčinou mnoha tzv. civilizačních nemocí, včetně alergií. Dále má mléko přebytek proteinů ve formě kaseinu, se kterým se naše tělo velmi těžko vyrovnává v důsledku nedostatku enzymu LAB. K tomu všemu jsou jeho uhlohydráty molekulami mléčného cukru, se kterým si dospělí taktéž dovedou jen velmi obtížně poradit, protož po odstavení od matčina prsu postrádají enzym laktozu. Z toho důvodu v civilizovaných zemích nejvíce trpí černoši a asijci, protože vůbec nebyli zvyklí pít mléko. Je-li řeč o mléku jako o výborné živině, zapomíná se, že neobsahuje žádné vlákniny a má velký nedostatek kyseliny linolové, železa, niacinu a vitaminu C. Je to skutečně dokonalá výživná látka, ale pouze pro telátko do doby, kdy se mu začínají tvořit zuby a kdy rychle roste, má již rohy i kopyta, ale ještě poměrně malý mozek! V protikladu k tomu člověk roste pomalu. Náš mozek více narůstá a žijeme podstatně déle než krávy. Málokdo si také uvědomí, jak nemocná jsou zvířata chovaná ve velkochovech a že se neobejdou bez léčiv, hlavně antibiotik a bez veterináře. Z toho všeho logicky vyplývá, že kravské mléko lidský život zkracuje: degenerovaná zvířata = degenerovaní lidé.

Tajemství mateřského mléka
Mateřské mléko obsahuje bílkoviny ve formě lehce stravitelných albuminů. Lidské mléko má jen polovinu bílkovin, obsahuje však více přírodního cukru a lecitinu, důležitých pro rozvoj mozku. Také má pouze polovinu vápníku, protože lidské miminko má růst pomalu. Navíc je tento vápník koloidní, tudíž organický a proto lehce stravitelný. Snad nikdo nebude mít námitku proti tomu, že mateřské mléko je stále ještě nejvhodnější výživou kojenců i při současném zamoření životního prostředí. Opozice vůči kravskému mléku se rozrůstá. Děti pijící mléko jsou abnormálně větší a trpí nedostatkem určitých minerálií a lecitinu, jako potravy nervů a mozku. Lidé pijící mléko jsou často zahleněni a nastuzeni. Obzvláště jsou náchylní k různým kožním onemocněním. Matky jsou vesměs oběti myslného názoru, že mléko obsahuje vápník potřebný pro výstavbu kostí a zubů. Mléko sice obsahuje vápník, ale vázaný na kaseinové bílkoviny, takže tělo je nemůže přijímat a zpracovávat. Kdyby toto předcházející tvrzení nebylo pravdivé, pak by obyvatelé západních zemí museli mít podle množství vypitého mléka nejlepší kosti a zuby. Opak je však pravdou. Mají je nejhorší! Povinné pití mléka ve škole (vedle cukroví) zcela zničilo vápennou kostru našich dětí!

Jak bezbranná si musí připadat každá matka, která má ošetřovat překrmeného kojence, který má stále rýmu, mléčný svrab a spoustu dalších kožních vyrážek, když už v porodnici ji učili, jak ho má doma krmit mlékem tvořícím maz a jeho výrobky, které jsou navíc zcela přetvářeny tepelným zpracováním. Bohužel dětští lékaři mléko doporučují jako nejzdravější výživu. A tak matky, které v důsledku nesprávného způsobu života nic jiného neznají, krmí své děti lepkavými mléčnými a kašovitými výrobky. Tak „živí“ choroby a oslabují životní síly svých dětí.

Tým, že im radá nepiť mlieko a ml. výrobky im pomáha.
Mlieko je škodlivé vysokým obsahom nasýtených mastných kyselín, spôsobujúcich cysty a nánosy, kazeinom, laktózou, homogenizované xantinoxidázou spôsobujúcou kardiovaskulárne choroby, zahlieňovaním, alergénnymi účinkami, nestráviteľnosťou , nevhodnou formou vápnika atď......