ahoj vsetkym, normalne som ostala sokovana, aka je tu diskutovana tema, ktora je aj mojim velkym problemom..myslela som si, ze nas je na zemi par, ze svoj problem kazdy skryva a sanca poradit a pomoct je miziva..
najprv vam chcem predstavit svoj problem..syndromom ppp trpim uz 10 rokov..zacalo sa to, ked som mala 13 a v obdobi puberty som pribrala par kil..spoluziaci na ZS sa mi zacali posmievat,rovnako aj ocino mal raz-ci dvakrat podobnu poznamku, velmi sa ma to dotlko..a tak som sa za ucelom navratu k povodnej vahe zacala studovat literaturu,diety, ktore sa od seba dost rozchadzali..vsade sa nemohlo nieco ine..a tak som prestavala jest vecer..najprv od siestej, potom skok od jednej poobede az sa to presunulo na deviatu-desiatu hodinu rano,kde som dokazala zjest len jedny chrumky alebo suchy rozok. vaha isla dole a ja som bola spokojna ako sa kazdy hrozil nad mojou chudostou. samozrejme, ze som k tomu denne cvicila. po dvoch-troch rokoch mi vsak zacali v zimnom obdobi omrzat prsty na rukach..nevediac, ze to je dosledok mojho stravovacieho problemu som s mojimi rodicmi sla k lekarovi, ktory ma poposielal po roznych vysetreniach, az som dosla k jednemu, ktory mi pekne vynadal, ze som anorekticka a treba mi psychiatra..zosypala som sa..no k psychiatricke som zacala chodit, a to zhruba kazde tri mesiace, liecit som sa vsak nechcela..rodicia ma zacali velmi kontrolovat v jedeni a tak som zacala prijatu potravu potajomky zvracat. pred navstevou psychiatricky som vzdy zamerne pribrala nejake 2-3 kila, ved nech je spokojna a nasledne som ich davala ucelne dole. navstivila som ju mozno 6x dohromady a potom som mojich rodicov ubezpecila, ze uz som v poriadku, nemusim tam chodit..len moj problem ostal stale...potajomky dennodenne jem a zvraciam, neviem normalne existovat a priznam sa, ze mi to vyhovuje, i ked som vo vela veciach obmedzovana. to ale nechcem rozoberat. najvacsi problem vsak je, ze sa moj problem prejavil na mojich zuboch, su v dezolatnom stave a prave ich menim sest. je to hrozne viem, ostatne su tiez dost znicene a neviem, ako dlho mi este v ustach vydrzia. je toho na mna asi vela, studujem externe na vysokej skole - prave koncim inzinierske studium, mam skusky, pisem diplomovu pracu, chodim do zamestnania, kde ma nedavno preradili na dolezitejsiu funkciu, musim sa starat o rodinu,rodicov,babku..je toho celkom dost a vychodiskom z nahromadeneho stresu hladam v potrave..uz sa tak ale neda dalej,neviem, kam ma to dovedie..snazim sa tesit zo zivota, som aktivna, mam rada zabavu a sama by som si na zivot nedokazala siahnut..ale castokrat si prajem, aby sa mi stala nejaka nehoda, nech uz mam po probleme.. nikto to o mne nevie, v prostredi, kde zijem by to bola velka hanba a neznesiem lutostne pohlady okolia.. mozno je prvy krok, ze som to sem napisala, chcem sa liecit/vyliecit, len bojim sa, ze som si uz napachala velke skody.. sama som uz skusala prestat niekolkokrat, no nevydrzala som ani jeden den..zrejme by pomohla hospitalizacia, len si to momentalne nemozem kvoli povinnostiam dovolit.. ako dalej? co mam robit?
Syndromom ppp trpim uz 10 rokov..
Ahojte. Ja sa v tom jedeni a nejedeni placam uz 5 rokov,comu sama nemozem uverit. Zo zaciatku sa mi nedarilo schudnut,potom som schudla... a nasledne zasa pribrala. Potom zasa bolo obdobie co sa mi nedarilo a opat som schudla. a tak stale dookola. Teraz mam dost dlhe obdobie kedy sa mi nedari. Lebo skusam sa na to chudnutie uz vykaslat, ale neviem to, je to naozaj zufale,ale ja to neviem !
ja som si povedaqla dost,mam teraz sice 55 kg,ale vraj som krajsia...len ma trapi,ze ked som mala PPP tak ma tak nebolel zaludok ako teraz ked papam....preco?
ja mám PPP už 17 rokov(!), z toho buímiu už 10 rokov...zuby mám tiež dosť zničené, mám osteopéniu (predstupeň osteoporózy), nemám menštruáciu, mám ulceróznu kolitídu, lebo som brala preháňadlá vo fakt veľkom množstve (namiesto jednej tabletky som si v pohode dala desať!), mám totálne pokazené trávenie, no čo je najhoršie, z každej hospitalizácie utekám po 2 dňoch na reverz domov, proste tam nevydržím...a potom že prečo to mám tak dlho, keď si nedám pomôcť, ja koza!!!
nebolieva ta brucho...ja som prestala pred dvomi mesiacmi a ver,ze zaludok sa z rpijmu potravy nevie spamatat..prestan,lebo si myslim,ze po 10 rokoch to tak lahko nedas do poriadku....ja mam co robit po 2 rokoch!
so stavom svojich kosti si dovolim nesuhlasit. zuby boli vystavovane vplyvu kyseliny, kosti nie - nemozu byt teda v rovnakom stave.
zial, nie som z BA, co je asi v tomto pripade velka skoda.cestovat mam tiez dost daleko. skusam to zatial sama, dnes by mal byt prvy normalny den, snad to vsetko zvladnem..verim..
Ahoj, ak si z BA, tak kazdy utorok o 18.00 sa stretavaju baby s PPP v lige za dusevne zdravie. Jedna sa o svojpomocnu skupinku, kde sa diskutuje o tom, co nas trapi.. Mne tato skupinka dodala silu a nadej.. mozno by to pomohlo aj tebe. Ak chces, pridi. Je to nezavazne, anonymne, dobrovolne..
codalej stav, v akom mas svoje zuby, tak v takom stave mas aj kosti...
prepacte ze odbocujem od temy no od vasho pisania,ale ja mam anorexiu,myslelela som ze to je len psychicka choroba ,co je syndrom pri ppp?
mam pocit, akoby si mi hovorila z duse..je to naozaj ako schyzofrenia, momentalne si vsak nemozem dovolit odist do BA alebo PK na ustavnu liecbu, i ked to vidim ako jedine riesenie, ktore by mohlo priniest vysledky.
S vahou a vyskou nemam problem, meriam cca 163 a vazim 51 kil...normalna vaha ako tradicne u bulimiciek. a ty nemas problemy so zubami, ak smiem vediet?
