Do 14 rokov som bol veľmi aktívny doma som vôbec neobsedel.Stále vonku s kamošmi atď...No začal som spoznávať jedno dievča a to ma úplne zmenilo. Venoval som sa len jej a nič iné okrem jej a školy ma nezaujímalo. Asi po 8 mesiacoch sme spolu začali chodiť. Nazval by som to krásnym romantickým vzťahom. Ja som sa venoval len jej, s nikým som nechodil von ona bola pre mňa všetko.No časom to s jej strany začalo upadať,kedže sme mladý začala sa aj dosť meniť a stredná škola ju dosť zmenila. MNe to bolo hrozne lúto. PO 14 mesiaoch chodenia sme sa rozišli. Myslím že v dosť zlom. Sme sa riadne pohádali. Ja som ju miloval i nenávidel zároveň. Možno i teraz je to tak.Neviem...Problém spočíta v tom, že je to už skoro pol roka od rozchodu a ja nemám záujem o spoločnosť. Nemávam už nejaké depky som veselý a niekedy až moc, ako tak s tým vyrovnaný len chcem byť sám, venujem sa len sebe, apsolútny egoista. Uvedomujem si to ale nedá sa s tým nič robiť. Pokúšal som sa robiť aj nejaké veci pre iných ale len som mal s toho zlú náladu, že strácam svoj čas kvôli iným. A tak som sa prestal pokúšať byť otvorený k iným. Okolie ma nepovažuje za nejakého zlého človeka skôr naopak priatelsky a sú myslím radi v mojej spoločnosti.Dokoca sa o mňa zaujíma jedno deivča. A dosť vážne. No ja chcem byť sám, ich spoločnosť veľa pre mňa neznamená. Mám len naj kamoša a s ním vychádzam dobre a kvôli nemu niečo aj spravím. Inak mi je všetko ukradnuté.Dokonca pokladám za prítaž ísť na pokec a sniekym si písať. Nestojím o komunikáciu s ľuďmi. Takto ma mohol zmeniť rozchod? Teraz mám už 17. A teda von ani nechodím, ani nie je s kým kamarátov som stratil kvôli tomu dievčaťu, a tých čo mám sú s iných dedín a ani sa mi nechce s nimi ísť von..čo mám robiť?Teraz aj to deivča ma má rado, a hoci chcem byť sám nedokážem jej to ani povedať. Síce som egoisa myslím ale asi príliš dobrý, nechcem ubližovať druhým. Niekedy som s toho fakt mimo
strata záujmu o spoločnosť
fgf: ano presne preto nikoho nemam. Nemam nudzu o chlapcov, ale ked ja nemozem :(( nemozem ist s nikym na rande, ja to nedokazem...Myslim si ze keby ma skutocne spoznal, zistil by ze som nudna a prislis obmedzena kvoli SF.Uzatvaram sa do seba a mam pocit ze ostanem navzdy sama... Tiez mam svoje zaluby a taktiez su to veci ktore vykonavam sama ... ja neviem co budem robit. Som proste aloner. Aj ked na vonok tak neposobim ale je to tak...
mozno michaless by si to mal s nou aspon skusit..a zalubis sa do nej potom, mozes jej dat sancu ale nic jej neslubovat,
alexis a preco este nikoho nemas? Aj u teba to su dovody ako prilisna vyberavost a odmietanie tych, co ti prejavuju naklonnost v style "keby si poznal moje prave ja, tak by som sa ti uz nepacila"
Našiel som si veci čo ma bavia a robia šťastným.Len poväčšine ich vykonávam sám. Porpípade s kamošom. Od rozchodu som zmenil úplne všetko začal žiť od znova.Len sa stratol záujem o spoločnosť. Možno mám také názory ako píše fgf a alexis__ , že chcem byť s mojou láskou len. Len možno nepršilo to pravé dievča alebo mám v srdci bývalú ako vravíte. Neviem...A myslíťe že to má skúsiť s týmto dievčaťom čo má o mňa zujem? necítim k nej nič silné, rozhodne asi nie to čo cíti ona ku mne.A ja neviem či sa to u mňa zmení. Nechcem niečo vravieť a potom ju sklamať.
cas hojí rany, mozno vsetko chce cas. Skus sa snazit zit plnohodnotne, najdi si co by ta naplnalo a robilo stastným. Mozno to dievca co javí o teba záujem je lepsie ako ta tvoja prva a mozno by si si nasiel ak nej lásku. Ale ak ti ostala v srdci bývala, tak mozno chces byt slobodný a radsej sám, najdi si nový zivotný smer, zmysel, oslobod sa od zlých myslienok a izolácie.
fgf: ja mam presne taky isty nazor ako ty :) ked si najdem chlapca, chcem sa s nim odizolovat... nepotrebujem ostatnych, lebo aj napriek tomu ze ich mam rada, nedokazem sa mat pri nich dobre :(( je to skoda, ale je to tak. Chcem byt len s mojim chlapcom. Myslim, ze to ma urobo stastnou.
Vrátiť sa k bývalej asi nie je možné. Ona sa rozyšla so mnou. Vlastne ani neivem či am skutočne mala niekedy rada alebo to bolo len nejaké pobláznenie. Teraz sa správa dosť pubertiacky vlastne.ČO o nej niekedy počujem. Ja jej asi nedokážem nikdy odpustiuť hoci by som bol za ňu aj zomrel. Milujem ju i nenávidím. U nej neivem ako to je ale ona bolá tá čo prerušila kontakt...A po rochode pár mesiacov som chcel len ju. No začalo to ustopovať že som na ňu až toľko nemyslel no dostalo sa to sem. že nechcem ani s ňou chodiť a ani iný vzťah. Že by som len nikoho nemal natoľko rád? alebo je to niečo vážnejšie? a bol som s ňou šťastný do istej miery. Nemohli sme byť spolu často a keď sme neboli spolu dosť mi chýbala a tak vtedy nálada dosť klesala.Ale ke´d som bol s ňou bol som veĺmi šťastný...len teraz nevime či aj ona so mnou
mozno ona je stale pre teba ta jedina ta bývala, a myslím ze si aj preto taký z toho rozchodu, ci aj by si chcel nový vztah?Uz by si sa nedokázal vrátit k bývalej? Uz si nedáte sancu? Prestali ste sa lubit? Mozno keby si sa k nej vratil ci by si nebol opat stastný, mozno s nou ti bolo aj dobre. Ak to nie je mozné, mozno ked zacnes nový vztah s tou co ta ma rada, opat sa vsetko vrati do starých kolají, dostanes chut zit, budes milovat a budes milovaný.
Ja som chcel niečo také s mojim dievčaťom bývalím. S mojej strany to tak bolo no s jej nie...A teraz vlastne netúžim ani po dievčati chcem byť len sám a venovať sa sebe. A hoci mi je tak fajne bojím sa že zostanem celý život sám
No ja som na tom podobne, len s rozdielom, ze ja to svoje dievca este len hladam a ked ju konecne najdem, tak sa spolocne odizolujeme od spolocnosti a bude nam fajn :)
