tema- ako zit po rozchode

asi ty si na tom horšie. ale neboj sa, to prejde

ach..vzdy je jedna strana na tom horsie, alebo..inak...on mna obvinil ze som ho podviedla, co nebola pravda..teraz- kto z nas dvoch trpi viac?:(

Aspon nemusim zakladat novu temu a mozem iba napisat tu. Ja mam tiez ten problem, ze som po rozchode a pritom je to niekolko mesiacov. Hovorim si, preco ho nemozem nenavidiet, preco moje city k nemu nevychladnu ako tie jeho. Preco vzdy trpi viac ten, komu viac zalezi na zachrane vztahu a nie ten, ktory opusta?

ach keby mal inu tak by som aspon MUSELA nejako zabudnut.. ale o ziadnej neviem :_) cize ho stale vidim ako mojho...zlateho..ach buuu:((((

zamilovaná-bohužiaľ aj toto mám za sebou..poradím ti jedno..utekaj od neho čo najďalej..viem, že to nie je príliš dobrá rada, ale chlapi neradi menia svoje zabehnuté záležitosti..ak ho ľúbiš, pokiaľ bude ženatý, vždy sa budeš len trápiť..a keď sa pre teba rozvedie, nebude pre neho problém rozvisť sa znova...utekaj a neobzeraj sa, milovať ho je totiž len stratený čas..

salamandra, ja som tak trochu stale v tej faze, kedze sa to stalo, ked som bola v cudzine a ked na moj natlak sa prisiel so mnou rozlucit, nakoniec to cele dopadlo inak.. namiesto toho, aby som z neho dostala nejake vysvetlenie, som sa snazila, aby tie dva dni boli co najkrajsie, aj ked som ich aj tak preplakala, hlavne noci. a aj ked ma inu, stale mam pocit, akoby tam niekde pre mna bol, akoby sa to raz malo vratit spet. ak sa chcem prinutit pochopit, ze uz nic z toho nebude, ze ma svoj zivot, v ktorom mna uz nepotrebuje k nicomu, tak si pozriem ich spolocne fotky. len vtedy mam na chvilu pocit, zeby som ho vlastne mala nenavidiet za to, ako ma odkopol, ale skonci sa to aj tak slzami. takze ani tak ani tak. ak nechcem smutit, tak potom ostavam akoby v takom standby mode, kedy si zijem tak, akoby sa vlastne nic nestalo.

ahojte kočky! ja mám podobný problém. Aj keď odlišný. Mám 26 rokov a som beznádejne zamilovaná do ženatého muža. On má 34 rokov a chodí k nám do firmy raz týždenne, lebo od nás odoberá tovar. Je úžasný, milý, sympatický. Aj ja som mu sypmatická, ale určite zamilovaný nie je. A neviem na neho prestať myslieť. Ľubim ho, keď ho vidím rozbúcha sa mi srdiečko. Občas ideme na kávu, občas mi zavolá, že ako sa mám a čo práve robím...A trvá to už rok. Sama som nevedela, že sa dá niekoho takto beznádejne dlho ľúbiť. Myslieť na neho vo dne v noci. Priznám saasi po 9 mesiacoch ma zobral domov a bozkávali sme sa. Asi ma odsúdite, ale nevedela som odolať. A odolať, aby sa to neopakovalo je strašne ťažké. Prečo som ho nestretla skôr? Skôr ako jeho žena? Trápim sa a po večeroch plačem. Ako ho mám prestať ľúbiť? Ako mám prestať stále na neho myslieť? Prosím, poraďte aj mne.

sal..to je jedno, v akej si fáze...bolí to vždy nejako...boli aj horšie fázy ako tá počiatočná, keď ešte dúfaš, že sa to zmení...nič iné nezostávať, len snažiť sa myslieť na to čo najmenej a akýmkoľvek spôsobom sa odreagovávať...a po čase budeš na to myslieť menej a menej..ideálne by bolo vedieť sa hneď zamilovať do niekoho iného, s kým by to bolo super:-)) ale aj dobrý kamoš nie je na zahodenie..len nesmieš pri nom stále točiť o jednom a tom istom, teda o bývalom..drž sa:-))

baby ja soom ese len vo faze kedy musim uverit ze uz nie sme spolu. este mi to nedochadza, ze je koniec, koniec vsetkemu, uz nic nebude, co bolo pred tym...

..aj na Slovensku je s normálnymi problém:-)) kde žiješ teraz? myslím, že človek popnejako prefackaní nie je dlhšie schopný aj tak nadviazať normálny plnohodnotný vzťah..