Lubis ma aspon trosku?

nehnevaj sa, ale toto mi pride ako strasne vymysleny pribeh. ako odpisany z nejakej cervenej kniznice, fakt sa mi to nevidi na realitu...

Ja som tiež mala niečo so ženatým. Pracujem na úrade, 10 kolegýn. Ale ja som mala kanceláriu pre seba, no dvere boli nezamknuté a kolegyne chodili ku mne kedy chceli aj bez zaklopania. On k nám chodil raz týždenne a nosil k nám dokumenty zo svojej firmy. Mali sme obaja 36 rokov. ja som neni vydatá. A on sa vypytoval na mna kolegýn, že kto som, prečo som neni vydatá ... A oni ma raz upozornili, že sa na mna pýta a asi sa mu páčim. A raz prišiel do mojej kancelárie , a potom zas a zas... Až mi povedal, že som mu strašne sympatická a milá, a že sa vždy teší, kedy ma uvidí. Tak sme išli raz na kávu, potom na večeru... Raz som bola dlhšie v robote, do tmy, a keď som išla po chodníku, zastavil pri mne, otvoril dvere, nič nepovedal a ja som bez slova nasadla. Zvláštne, nič sme si nepovedali, len som na neho pozerala, srdce mi bilo pri krku, dych som mala zrýchlený... Ani som sa nečudovala, že ma nezobral domov. Len sme išli v aute, hrala hudba, vonku tma... Zrazu zabočil, na jednu cestičku a .... to už ďalej viete. Nebránila som sa. A tak to začalo. Raz za týždeň sme sa stretli sami, raz ta týždeň v kancelárii, volali si a písali.
Mala som výčitky, bála sa ale láska k nemu bola silnejšia. Milovala som ho. A všetko mi vyhovovalo ako bolo. Kolegyne si nič nevšimli. Až raz , po dvoch rokoch, keď už sme boli "vycvičení a boli v profesionáli v klamaní " ma objímal v kancelárii, je som bola tiež pritúlená, keď vošla kolegyna. Dva roky nás nikto nevidel a zrazu toto. On sa zľakol, ja som odskočila. Ale my dvaja sme sa rozlúčili ako obyčajne. A potom som to chcela vysvetliť kolegyniam. Tie na mňa pozerali, a niektoré povedali, že sa ja som slobodná a nič zlé nerobím , že je to moja vec. A že sa mi nečudujú, lebo on bol strašne sexi. Boli aj také, čo povedali, že toto sa nepatrí. Ale som vysvetlila, že som sama a nikoho nemám, nie som najmladšia a on je strašne dobrý a milý a že chcem byť šťastná a s ním som. A ak ma majú radi, lebo sme spolupracovali 10 rokov, tak aby ma neodsudzovali, a nechali to pre seba. Ale niekto si to pre seba nenechal. A jeho žena sa to dozvedela. Neviem ako. Prišla mi vynadať, plakala... A ja som povedala: Máte toho najúžasnejšieho manžela na svete. Dala by som všetko na svete, keby som takého mala. Ale máte ho Vy. A on vás miluje. Aj vaše deti. Ja viem, urobili sme hlúposť, ale odpustite mu.Je to hlavne moja vina. Vždy o Vás pekne rozprával. A ja som pri tom trpela. Ale nikdy mu nenapadlo, že sa rozvedie. Hoci som to čakala, vedela som, že láska k vám je silná a nikdy Vás neopustí. Tou chuderou v celej sitácii som ja. Ja som sama, ja ostanem opustená. Priznám sa, ľúbim ho. Ale chcem, aby ste boli všetci šťastní. Ako jedna rodina. Prisahám, že sa už nikdy ale nikdy nestretneme.
A zrazu som plakala ja, plakala ona, a keď som sa otočila, za chrbtom stál on a tiekli mu slzy. Potichu som odišla. Ona mu odpustila. On chodí ďalej k nám na úrad. Je to ťažké, stále ho ľúbim. Ale odolám. Musím. A neviem, ktorá kolegyna ma prezradila, ale ja som ostala odrazu prísnejšia šéfka a nie som s nimi taká kamarátka. V súkromí som smutná, osamelá.

ja mám pomer so ženatým. A čo. On robí niečo zlé, ja nie! Užívame si spolu, milujeme sa a je nám spolu fajn. A potom ide za ženou. Ja nechcem vážny vzťah. Variť, prať, upratovať, starať sa o deti...Je mi dobre samej. Ak ho chcem a je mi smutno- stretneme sa. Odsúdite a, viem. Budete písať, že som k-rva. Ale ja som slobodná. Ja nemám výčitky. On by mal mať. Ale keď mu to takto vyhovuje, prečo si neužiť. Život je krátky a ťažký.

pusa, asi nanho nie si az tak citovo naviazana ako baby, ktore tu pisu. a Tebe normalne povedal, ze Ta lubi, ale ze lubi aj svoju zenu? podla mna je to pokrytec. tym babam tu aspon ti muzi nehovoria, ze ich lubia a ked ano, tak aspon povedia, ze zenu uz nie... no ja neviem, podla mna je to ubohe a pokrytecke a hlavne strasne sebecke. vidi, ze vas moze mat obe a to je prenho pohodlne. to si myslim ja.

www.infopres.sk

Ešte raz tu dám link na knihu Lucii Kollárovej. Uvidíte ako milenky trpia. Nie tie, čo využívajú, idú po peniazoch.Ale o tých čo milujú a obetovali by aj život za neho. Je to aj môj príbeh. Tiež akoby Lucia písala tú knihu o mne. ...

Ja ako žena som slobodná. Spoznala som muža. Je super, sympatický, milý... Zaľúbila som sa. Ale to bolo len v práci. Sme sa často pracovne rozprávali. Občas išli na kávu, na obed. Preberali obchodné záležitosti.... A zrazu som zistila, že sa teším, keď ho vidím, keď sme spolu sami. On sa ma pýtal na súkromie, ja jeho nie. A zrazu mi povedal, že je ženatý. A ja čo som mala robiť ? Jaj daj mi pokoj, nič s tebou nechcem mať? Choď si za ženou? Veď som ho už vtedy ľúbila. A aj on mňa. Povedal, že nevedel, že sa dajú ľúbiť dve ženy naraz. A ja som si povedala,že nič nebudem riešiť, že si budem užívať jeho prítomnosť. A on moju. Neplánujem budúcnosť. žijem pre prítomnosť. Budúcnosť nechávam na ňom. Ak sa rozhodne po čae pre mňa budem najšťastnejšia na svete. Ak sa rozhodne ženu neopustiť, svet sa mi nezrúti. Bude mi to ľúto, ale veď ho mám aj tak raz týždenne pri sebe a budem ho mať aj potom. A keď sa bude chcieť rozísť, ako píšete, že sa mu zunujem, tak si poplačem, ale nič nenarobím. zmierim sa s týma aostanú mi krásne spomienky. Teraz si hovorím: aj ja mám právo byť šťastná, byť milovaná a milovať. Bohužiaľ, sme sa nestretli skôr a teraz je už ženatý.

marian898
ano jasne byva to aj opacne...a nikto to nehadze len na muzov ale tu sa riesilo to ked chlap koli detom neodide od rodiny a podobne veci...takze preto sa tu chlapi rozoberaju...

nezastavam sa mileniek, a tvoj nazor je tiez pravdivy.
predstav si situaciu, ked ma manzelka milenca. hm? on chodi do prace, stara sa o rodinu, a ona si pocas jeho prace vodi domov milenca. DOMOV!!
a... milenka manzela nie je vzdy slobodna zena. tiez su to vydate zeny, alebo zadane. takze nehadzte vsetko len na muzov

jajka001_
velmi trefne...plne suhlasim...