Mám jedného kamaráta do ktorého som už rok aj pol zamilovaná. On to ignoruje. Niekedy sa ku mne správa ako k poslednej špine, inokedy je to v pohode. Väčšinou je ku mne ľahostajný a som pre neho vzduch, nepríjma moje rady, ignoruje moje poznámky, ani sa na mňa nepozrie. Viem že niekedy mu na mne záležalo, no neviem ako je tomu teraz. Je strašne tvrdohlavý a svojský, nedá sa o niečom len tak ľahko presvedčiť. Nedodrží slovo a chodí poza školu. A preto k nemu cítim nenávisť. No boli časy ked bol ku mne veľmi milý, chápavý, vnímavý, a záležalo mu na mne. Na jednej strane ho obdivujem, túžim po ňom, páči sa mi, som šťastná ked sa smeje, nesmierna ma teší už len pohľad na neho....No niekdedy cítim hrozný hnev a najradšej by som mu vykričala to, že ako sa ku mne posledné mesiace správal je hrozné...a mvtedy by som ho najradšej videla poníženého.....tak poníženého že by potreboval moju pomoc a potom by zistil že pre neho niečo znamenám.....Neviem čo je to so mnou....obidva typy vo mne lomcujú striedavo vo chvíľach ked som blízko neho. A potom sa mu neviem pozrieť do očí - bud preto že by som sa začala červenať a nevedela by som vydať so seba rozumné slovo, alebo, v tom horšom prípade viem, že keby som sa mu pozrela do očí, nevydržala by som to a nabliakala by som do neho..... Ako mám tieto emocie ustriehnuť aby som nespravila niečo čo budem ľutovať? A ako sa mám presvedčiť že mu na mne ešte aspoň trochu záleží? Bojím sa že niečo vyvediem a navždy ho stratím..... Pomoc:-(
Milujem ho a zaroven ho nenávidím....čo s tým?
ja len taku otazocku, ze kolko mas rokov?
tak teraz ta nechapem ty chces abx ta miloval ako dievca nie?
On ma ale lubi inak- ako kamosku. Neberie ms ako dievca to viem iste!
mozno ta naozaj lubi a len ti to nehovori aby nepovolil a "nestratil muzsku hrdost" ved vies muzi:D a neskusis sa ho niekedy priamo opytat milujes ma? nenaberes tu odvahu?
Jaaaaj. musim povedat ze som sa v nom mýlila. Pretoze pocas toho ako som bola na lieceni sa o mne s mojou kamarátkou vela krát rozprávali a hovoril ze mi chce pomoct len nevie ako.... a kamaratka si mysli ze ma ma rad.... mozno mi len nevie povedat to co citi do oci...len neviem preco
On mi len tak neuveri, on tomu hovori: chcem reci a nie skutky.... A ja sa pred nim bojim ze nieco pokazim a nechcem sa mu vnucovat.... Je to tazke lebo zaroven chcem vediet co citi, co si mysli....
ja viem ze je to tazke...ale keby si ho ubezpecila ze uz moze mat v tebe doveru a ze uz "neskratnes" nedal by sa este vas vztah prehlbit?
Pre zuzic: ja neviem. Vela sa od toho udialo. Asi mu to nemozem vycitat lebo klucovym podnetom jeho zmeny spravania ku mne boli asi moje pokusy o samovrazdu.... Po 4 raze mi uz prestal doverovat a sklamala som ho velmi. No nechapem preco nemoze byt teraz ku mne v pohode.... Asi preto ze mi neveri.... :(
zmatena, nechcem zlahcovat tvoju situaciu, ale to co prezivas je len pobluznenie z tvojej strany, pre neho si naozaj vzduch, keby bol aspon dobry kamarat, ale ani to nie je. mozno si dokonca robi z teba srandu pred kamosmi, ze si donho zalubena. nestoji ti za to. vyuziva ta. ak si mala pocit, ze mu niekedy na tebe zalezalo, tak na to zabudni, to uz neplati. aj tak mam pocit ze mu zalezi len na nom samom. najdi si chlapca, ktory bude hodny tvojho obdivu.
No toto ako keby som ja pisala. Mam tiez takeho kamarata, ktory sa ku mne sprava raz pekne a vidno, ze mu na mne zalezi a potom sa na mna vykasle z nicoho nic. Najhorsie je, ze mu vzdy odpustim a nedokazem ho vymazat zo svojho zivota, aj ked viem, ze to by bolo najlepsie. Ale on zavola a ja bezim ako sprosta.
