Ahojte všetci,
ahoj AlexFizz,
dnes som objavila túto diskusiu a dosť ma zaujala.
Robím sekretárku,šéfa mám v pohode a moja najväčšia nočná mora je návšteva z ústredia našej firmy, trasú sa mi ruky pri podávaní kávy na stôl. Dosť trápne,čo?Radšej by som pešo prešla dve kolečka okolo celého mesta, ak by sa tomu tak dalo vyhnúť.Viem aj dôvod, cítim sa pred tými ľuďmi neschopná a málo si verím.
Uvedomujem si, že ja mám vlastne strach, len z tých pár sekúnd, čo im tú šáločku s kávom kladiem na stôl. Kým nesiem tácku je to v pohode, ale ako náhle začnem rozdávať šálky roztrasiem sa ako keby mi išlo o život. Viem, že to raz prejde, keď budem sebavedomejšia.
Dokonca ešte pred pár rokmi sa mi ruky triasli aj pri jedle alebo pri pití kávy v reštaurácii. Priateľ ma raz robral na obed do veľmi elegantnej reštaurácie, mala som chuť z tade hneď ujsť, posadili sme sa, objednali a on hneď odbehol na WC, ja som tam sedela sama a mala som také šoky, že mi aj tiekli slzičky, tak som sa cítila zle, mala som pocit, že ja nie som dosť dobrá, že taká krásna reštaurácia je len pre smotánku. No a predstavte si teraz tam chodíme skoro každý týždeň-varia tam úžasne.A tá reštaurácia mi síce pripadá krásna, ale zároveň obyčajná a mali by tam vymeniť koberec(ktorý je dosť špinavý)za peknú dlažbu alebo parkety:)
Už zájdem na obed v pohode sama, len mi vadí,keď oproti mne sedia nejaký fešáci, vtedy som z nich dosť nervózna:)