Ahoje vsetci, neviem ako presne mam nazvat tuto temu. Nemam sa momentalne s kym porozpravat a tak som sa rozhodla sem napisat a poziadat VAS o rady. Mam 18 rokov a som v 7.tyzdni tehotenstva. Som v 3.rocniku na strednej a caka ma este 4 ale ten nestiham. Mam priatela s ktorym som uz 3 roky a stala sa nam taka mensia nehoda a som otehotnela. Spolu sme to isli povedat jeho mamine a ta to zobrala celkom dobre a aj sa tesi , ale potom sme sli za mojimi.. no tam to nejak preslo tak tak .. ale moja mama sa so mnou prestala tak rozpravat ja viem je to sok pre kazdeho, ale po troch dnoch mi to zacala vycitat uplne najviac , zacala ma stym tehoten. strasit a nechapem ju proste. Netesi sa vobec na to male a nema zo mna radost nic, minule ma dovažala z autobusu domov a skoro so mnou naburala a ani sa somnou nerozprava nic ... asi som ju sklamala.. Ale myslim si ze je to preto lebo oni somou mali nejake plany za pracu a tak len ja nechcem pokracovat v ich firme nemam rada tu pracu to je jejich sen nie moj,ja neviem je to tu strasne doma nenavidim to tu.. chcem odist s priatelom, mame aj peniaze setko oto by sme sa aj postarali cchceli by sme sa osamostatnit pretoze tu doma to nefunguje... len neviem co mam robit... co dalej..ci mam odist alebo nie .. co im mam povedat .. neviem...prosim VAS poradte mi.
Nenavidi ma vlastna mama?
mne sa zda ze ta tema je vymyslena
jaj :)
no, dievcina uz iste dávno porodila
Myslim si ze ta urcite ma rada, ale ano asi si ju v tomto sklamala a bude jej trvat nejaku dobu kym to prekusne. Predsa len nedokoncis si skolu, cize aj vyhliadky na zamestnanie ked drobec vyrastie su biedne, je to velmi skoro v 18stich. Ona nedokaze vidiet veci take fantasticke-ala ze vsetko v zivote bude fajn, to je len udelom zamilovanych, teda to sudim podla seba, a myslim ze aj ty nejako tak jemne prehliadas tu realitu a vznasas sa kusok v oblakoch, netvrdim ze to nieje spravne ale s tym malym a zo vsetkym ako budete zit, a z coho s tym bude kopa starosti a ona asi vidi hlavne tie.
pozri moja matky su dakedy zvlastne ta tvoja sa asi len hneva ze si tehotna tak skoro.
pozri ja mam 30 rokov som tehotna mam manzela uz 4 roky som velmi stastne vydata, a mam pocit ze moja matka sa s toho nie ze netesi ale ze ju to stve aj mi povedala ved sa este netes este mozno potratis!!! Taky pozitivny postoj nadobudla a ja neviem skade sa to v nej vzalo. no hroza ta prva akcia teraz mi nezavolala uz dva tyzne no neviem ...
Ahoj, neboj nic, mamina je len sklamana, myslim ze by bola kazda an tom rovnako ako je ta tvoja....neboj urcite sa bude tesit babatku ked sa narodi...ak mate moznost odist tak odidte, ale zase pocitajte s tym, ze byvat osamote nie je len tak.., je to tazke, aj spolunazivanie, a hlavne sa starat o babetko, s maminou sa rozmune porozpravaj,pretoze ak odides na truc, budete pohadane, tak to nebude dobre.nikdy nevies, ale co ak sa potom s priatelom nepohodnete, za kym pojdes?? tvoji rodicia su jedina istota ktoru mozes mat, tak nechod proti nim, ked budes starsia pochopis...zelam vela stastia s priatelom a babom, hlavne nezabudaj na respekt a toleranciu..., bude to dobre uvidis...
V žiadnom prípade si nemyslím, že by Ťa mamina nenávidela. Daj jej viac času, kým sa s tým všetkým vyrovná. Určite si predstavovala tvoju budúcnosť trošku inak, aspoň v tom, že najskôr dokončíš školu – strednú, vysokú a až potom budeš mať rodinu. Nemáte to ľahké, ani Ty, ani Tvoja mamina.
To, že skoro s Tebou nabúrala, by som až tak nezdôrazňovala. Také veci sa stávajú denne, je určite vystresovaná a tým je menej sústredená na to, čo práve robí, v žiadnom prípade Ťa úmyselne nechcela ohroziť.
Čo sa týka osamostatnenia, nevidím v tom problém, pokiaľ máte príležitosť, tak to urobte, avšak rátaj s tým, že budeš potrebovať pomoc s dieťaťom keď sa narodí. Takže neodíď od matky nahnevaná, určite bude svoje dieťa milovať a skôr, či neskôr prijme túto skutočnosť.
Ahoj:) Mala som aj ja spoluziacku, co mala babatko na strednej, vsetci s tym boli v pohode, oni ale doma mali iny problem, nakoniec priatel odisiel..cize ina story. Co sa tyka mamy, mozno by si sa s nou mala skusit porozpravat. Sokovalo ma, ako s tebou takmer naburala, asi to cele nezvlada zjavne. Jednoznacne ale mysli na seba, svoje dietatko, na vasu pohodu aj s priatelom. Urob si vlastne plany do buducna, mala by si si postupne ukoncit nejako vzdelanie. Nenechaj sa znechutit tym, ze rodicia s tebou nieco planovali, mas svoj zivot a ten ide svojim smerom. Mimochodom, tiez si myslim, ze pravdepodobne po narodeni dietatka mamka trochu polavi, ak sa celkom neroztopi z vnucatka. Asi teraz proste spracuva...ale mrzi ma, ze to odnasas ty, este v takom citlivom rozpolozeni. Drz sa!
tak vies tvoja mama asi necakala ze otehotnies tak skoro a tym padom je to pre nu urcite sklamanie...ale si dospela, pratel takisto , takze si nesiete zodpovednost ya svoje ciny vy sami.... uvidis, ye ked sa male narodi bude uplne ina...to len teraz je v soku...ak mozte, tak sa osamostatnite, lebo zit v strese neprospeje ani tebe, ani babu..... tak vam drzim aj s priatelom palce...inak najhorise je, ked si rodicia vymyslia plan na svoje deti a este im aj naplanuju buducnosta ako tebe...ved co, nie kazdy chce robit to co oni..tak by to mali chapat...mozno o ich firmu ani nestojis..... ale nechaj ju tak, casom ju to urcite prejde..
daj mame čas nech si zvykne na myšlinku že budeš mať babatko. aj pre nu je to šok.možno jej to bude chvíľku trvať...ale ked uvidí dieťatko ked sa narodí určite ju to zlomí.držím palce...
