Odkedy sme mali autonehodu-naštasie sa nikomu nič nestalo...sa strašne bojím v aute...ked idem s priatelom a chce obiehat alebo ide rýchlejšie hned znervozniem, celá sa potím a strašne sa bojím a celú cestu ho buzerujem a on je potom nervozny...ale bojím sa s hocikým..ale pri ostatných som ticho a len trpnem...bojim sa že sa niečo stane...že naburame..do nas niekto nabura...a ešte ma priatel chce učit jazdit.mam vodičak ale 5rokov som nešoferovala a ani nechcem.jednoducho sa bojim a nemožem sa toho zbavit.radšej pojdem pešo ako autom...mate rovnaku skusenost,ako ste to prekonali?
Bojím sa v aute
kuki
auto-stop
to som rada že nie som jediný "debil"pretože tak si niekedy pripadám.Autonehodu sme mali asi pred 15rokmi,našťastie to dobre dopadlo,lenže odvtedy je to stále horšie a horšie.Nikdy som vzťah k autám a samotnému šoférovaniu nemala,hoci vodičak mám asi 23rokov.Ja mám už blbí pocit aj keď idem s manželom na nákup v meste.Najradšej chodím peši.Na dlhšie trate pokiaľ nemôže manžel idem najradšej autobusom,tam sa cítim bezpečnejšie,hoci v poslednej dobe to tiež nieje až taký bezpečný dopravný prostriedok.Naposledy sme boli pred rokom na dovolenke v Taliansku,asi 1200km.Šli sme autom.Celá rodina sa kochala krásami prírody,len ja som sa potila od strachu,dobre že som pod nohami nevydrala celý koberček.Brzdila som snáď aj zubami.Celú dovolenku som mala pos...,pretože som už rozmýšľala ako pôjdeme späť.Po návrate som si asi mesiac do auta nesadla.Rozmýšľam že by som šla na nejakú hypnózu,veď to nieje normálne.Milióny ľudí jazdí autom a práve ja musím mať tento problém.Rozhodne si myslím,že pokiaľ má niekto tento problém, normálnou cestou sa ho nezbaví.
marosss
Ahoj, to je normalne ze sa bojis. Ja som zazil uz dve autonehody, jednu som dokonca aj zapricinil ja. Ale to casom prejde, ale na druhu stranu je dobre ze sa bojis, aspon uz nebudes riskovat. (teda mne ako soferovi to aj pomohlo, davam si o 200% vacsi pozor)...
titi...
No aspon nie som sama,aj vy máte také problémi v aute.Ja som milovala rýchlosť tešila som sa ked sme išli po diaľnici.Odvtedy ako máme deti všetko sa zmenilo.Sadnuť si do auta nebojím,no ked manžeľ sa chystá niekoho predbiehať už to zbadal že vedľa neho tak tlačím rohožku v aute akoby som tam mala brzdu.Zažili sme už všelijaké situácie,párkrát som sa presvedčila,ked aj jazdíš normálne z druhej strany vždy sa môže niečo prihodiť.Zaujímavé ked v noci ideme domov a nie je taká veľká premávka vôbec mi to nevadí ked ide 90-kou napr.či aj 100-kou.Je vodič z povolania,chodí na nákladáku.Mal už haváriu.Jeden chorí epileptik na rovnej ceste mu vbehol pod nákladák Trabantom.Nákladák bol naložený,išiel len 60-kou už bol na kraji mesta,už tam boli rodinné domy.To malé autíčko z protismeru ho obrátilo,naštastie sa mu nič nestalo.Nebol vynný, zobrali od neho krv v nemocnici.Hned ho pustili,ani vodičák nezobrali.Pozbieral sa rýchlo,ani lieky nebral na ukludnenie.Vtedy sme ešte nemali deti.Ja vodičák nemám,odvtedy ako máme deti mám ten strach,stále cítim zodpovednosť za deti.Hovorím mu že už sa nedá hazardovať so životom,máme povinnosti.
[zruseny12]
skuste pit caj z LIPY MALOLISTEJ...
UTISUJE STRESSOVU BOLEST HLAVY
ZNIZUJE NERVOVE NAPATIE
JE TO PROSTRIEDOK NA ODSTRANENIE STRACHU A NAPATIA
/v 2.svetovej vojne ju pouzivali lekari ako prostriedok proti strachu-ako slaby trankvilizator/
a hlavne netreba stale mysliet na to,ked vstupujete do auta,viem,ze je to velmi tazke,lebo mam aj ja taku skusenost,ale treba sa nejakym sposobom odputat od tychto myslienok...
vela stastia
tatiananana
Ahoj, som na tom rovnako, uz je tomu asi 3-4 roky a vobec sa to nezlepsuje,ba zhorsuje- nemam vodicak,ani ho nechcem mat...len by som chcela odburat tu fobiu zo sedenia v aute...
malickasom
to casom prekonas... ja som tiez mala nehodu (nesoferovala som)ale zvlastne je to som to zvladla OK, strach prisiel az po case. bojim sa soferovat a nemam rada rychle jazdy v zime a po dazdi, stale to vo mne vyvolava pocit ze dostaneme smyk. stale sa zlaknem ked niekto prudko zabrzdi. ja nesoferujem vela, ale musim konecne zacat. casom tvoj strach prejde.
[zruseny12]
KUKI
mam podobnu skusenost,do nas narazilo auto zo zadu...MYSLELA SOM VTEDY,ZE JE KONOEC SVETA...
ale ani neviem ako som to prekonala,zo zaciatku som vstupovala do auto,a v hlave som mala,co ked sa zasa nieco stane...ale potom som si povedala...KED SA MA NIECO STAT,STANE SA AJ TAK...
syn tiez mal obavi ked nastupoval do auta,mal vtedy tusim 10rokov...ked vstupoval do auta,pytal sa ma MAMKA TY SA NEBOJIS IST AUTOM...tak som mu to vysvetlila a povedala to iste...a nejak nas to preslo,dcera bola este mala,nemala taky rozum,tak ta ani nevedela,co sa stalo...
aj pesi,sa cloveku moze prihodit nieco...
takze to ber tak,ze co sa ma stat tak sa stane a ty to svojim strachom neovlivnis,ale jasne chapem ta,je to velky SOK pre cloveka...
zjuzjika
ja som az tky strach nemala ako ty, ale zazila som vela situacii, ked to bolo len tak tak..a. potom som tiez trpla, ked priatel soferoval... ale u mna to postupne preslo.. o take dva tyzdne som uz bola v pohode... neak sa odosobnim od toho...a aj soferujem bez problemov..asi je to o psychike kazdeho cloveka
