dostala som sa priatelovi do konta na azete......

Waw to sa ti ako podarilo, aj ja by som rada toho svojho skontrolovala..a mam taky isty nazor na ten pokec, ze tam chodia zufalci sa poabvit na preveznostiach a.....nekomentujeom to viec, vsetci vieme o com hovorime

ma pravdu ved toto forum je uz ako pokec len to ze tu si nemozete dat fotecky ale inak je to pokec i ked tot nie je take zvrhle.

Povedala som mu, co si o tom myslim a aj to, ze z toho nebudem robit tragediu a dufam, ze ma tato skusenost niekam posunie a pod. Proste som nechcela na sebe nechat vidiet, ze som celu noc kvoli tomu nespala a zufalo plakala, ze ma to serie a ze ma strasne sklamal...

rada by som reagovala na to co si napisala. mala si mu povedat vsetko uplne vsetko a nie mu to nehovorit. ved on je debil co ta ponizil tak nech teraz vie ako ti je a co urobil. mala by si mu to vsetko povedat mala. takto sa len ponizujes.

to akoze komu bolo smerovane?

pozri netvrď mi, že nechodíš na pokec...., keď si na ňom závislá, mne je jedno, že si tam-nie je to nič zlé, len platí pravidlo, že ak niekti niečo zaryto odmieta, tak to porušuje:)

pretoze tu nechodia blbci pytat nahe fotky od krav.

A ty si nam nejaky chytry...Len ti pripomeniem,ze medzi forum a pokec je velky rozdiel.

vy dve, čo tu píšete, že na pokec nechodíte, ste v skutočnosti nalepené na ňom v kuse, však to platí aj o tomto fóre....

ono, ja niekolko rokov bojujem s depresiami a ak mam objektivne zhodnotit vsetko, som labilna, lahko sa viem rozhadzat, ked sa uz postavim na nohy a chcem bojovat pride nieco, co ma zasa donuti padnut na hubu...
Mam takovej pocit, akoby sme zili na planete opic.......

Ahojte dievcata, tak nejaky cas som sa tu neukazala, lebo som travila cas s priatelom...
Na druhy den, ked prisiel, lebo som mala narodky sme sa o tom rozpravali a najhorsie na tom bolo to, ze on nevedel, co vsetko som si precitala (v skutocnosti len velmi malo, lebo som to neuniesla a zavrela som to radsej) a tak sa mi priznal k veciam, ktore som ani nevedela a ktore som este dalsich par hodin tazko rozdychavala.
Nepodviedol ma a nepisal si s nikym ziadne perverznosti, no boli tam posty asi take, ze im pisal take veci, co ani mne nenapise, komplimenty a podobne hluposti, co ma fakt ponizilo a strasne urazilo.
Povedala som mu, co si o tom myslim a aj to, ze z toho nebudem robit tragediu a dufam, ze ma tato skusenost niekam posunie a pod. Proste som nechcela na sebe nechat vidiet, ze som celu noc kvoli tomu nespala a zufalo plakala, ze ma to serie a ze ma strasne sklamal...
Uz ubehlo par dni a ja stale na to myslim, neviem to prehltnut a aj ked mi povedal, ze som pre neho najdolezitejsia, tak to stale vo mne rezonuje otazku PRECO... ked sme sa o tom vcera bavili, a on sa ma opytal ci chcem vysvetlenie, povedala som mu, ze nepotrebujem, ze pricinu poznam velmi dobre. A to, ze keby som bola dost dobra, keby som nebola neschopna tak sa to asi nestane