schizofrenia

lenulik6

Tato choroba ma strasne nici a po vcerajsku neviem ako to vsetko zvladnem :(( Moje doterajsie predstavy o svete a zivote sa rucaju ... je to strasne deprimujuce, tie bludne myslienky na mna kladu velky tlak.

Neviem, ako takto dalej dokazem zit. Strasna neistota a zmatenost. Citim sa tu opustena. Neverim ludom. Neverim, ze existuju. Ci to vsetko okolo mna nie je iba iluzia.

:,(

Rery

Ahojte,je normalne pri schizofreni,ze vas akoby niekto tlaci z boku alebo tlaky na chrbticu,akoby ste sa chceli pohnut?ma niekto taketo symptomy?ked chodim,akoby niekto chodil vnutri so mnou.take ako keby tam je duch doprcic.som laik,mam kratko ochorenie,ale ja mam skor pocit ze je vo

adkalc

Babovka, neboj sa. Priatel sa vrati do normalu, ak bude opat pravidelne uzivat lieky a aj si to vsetko uvedomi. pa

babovka

ahojte,
chcela by som sa spytat, moj priatel je schizofrenik, bral lieky rok a pol a potom ich vysadil, citil sa v pohode. Tri mesiace to bolo fajn, no potom sa to zhorsilo a zacal robit veci co sa trochu vymikalo realite. Znovu ich zacal uzivat. Chcem sa spytat, ci to sa vrati do normalu a ci si potom moze uvedomit a mu pride luto co robil a co stratil? Dakujem

Slavien.

lili13: Tiež som mal takéto podobné príznaky schizofrenie ako ty. Bola mi diagnostikovaná uskostno-depresivna porucha a OCD. Určite by si mala isť na vyšetrenie. Potom napíš čo maá.

lili13

Ahojte, neviem, ako zacat, ci som si nemala zalozit vlastnu diskusiu a tak... Ale snad je to v pohode tu :)
Mam urcite problemy, no nechce sa mi verit, ze je to vazne, lebo sa to taha uz roky a stale to nepreslo do niecoho naozaj velkeho (a dufam, ze ani neprejde). Aj tak by som chcela poznat vas nazor.

Zacalo sa to asi pred 6 rokmi (mam 26). Presla som si tazsim obdobim, mozno som bola unavena... Asi rok som citila smutok a uzkost, no normalne som fungovala, takze to zjavne bolo znesitelne. Ovplyvnilo to len moje socialne vztahy, no nezrutila som sa, ani nic take... Potom prislo nieco velmi neprijemne, zacala som mat pocit, ze iste osoby v mojom okoli ma nenavidia a planuju ma zabit. Viem, ze je to cudne, este teraz sa za to hanbim, s odstupom casu viem, ze to bolo uplne neopodstatnene, bolo to absurdne. No vtedy... kazda poznamka, kazde gesto ma presviedcalo, ze sa nemylim. po par tyzdnoch som si namyslela aj den, kedy sa to ma stat. Mala som sa s nimi vtedy strenut, bola som presvedcena, ze sa to stane, no nemohla som nic robit, musela som tam ist... vzala som si noz na obranu a cely cas sa tvarila akoby nic a cakala, kedy sa to stane. Jasne, ze nic. V ten den som prezila obrovsky strach a ked den presiel a nic sa nestalo, poochopila som, ake to bolo absurdne a tie myslienky ma opustili. o par mes. sa to zopakovalo, no v ovela mensom meradle, lebo som to uz zamerne odhanala, vedela som, ze je to hlupost.

Neskor som este mala obdobie (niekolko mesiacov), ked som mala pocit, ze niektori ludia vidia moje myslienky, ale viac menej som bola presvedcena, ze je to hlupost (aj ked vtedy v urcitych momentoch...nie celkom). Okrem toho som za tie roky niekolkokrat pocula akoby o mne niekto hovoril, napr. ked som stala v miestnosti, kde som bola sa svietilo a vonku za oknom tma, ja som pocula, ze tam niekto chodi, alebo o mne hovori, co je vsak nemozne, lebo mame ohradeny pozemok a nikdo tam byt nemohol.

Dakujem, ak ste moje dlhocizne reci precitali a prosim vas o nazor. Je mi neprijemne s tym otravovat, no trochu ma to trapi. Moze nejake psych. ochorenie podla vas prebiehat tak mierne (lebo v okoli si nikto nic nevsimol, normalne fungujem, vynikajuco som studovala, takze to povazujem za mierny priebeh, ak vobec.)? Mozno som len trochu cudna a mam bujnu fantaziu :)