schizofrenia

Mladé babenky:-)

som rada laura ze uz ti je lepsie...si tak stara ako moja mamina, len ona ma o rok viac... :)
Canndie, mne to vyvolala asi minulost, strata jedneho z rodicov a tak. aj to ze mamina sa potom znovu vydala, rozviedla, dalsi partner a tak rozne.

Inak ak sa smiem spytat,co vam spustilo tuto chorobu? Alebo to islo postupne? Zaznamenali ste nieco, co mohlo byt pricinou?

mam 29 rokov, onedlho 30 a prepuklo mi to tesne po 19tke.
A ako sa teraz citim? podla toho ako kedy. Viacmenej mi bolo vysvetlene, ze mi to vsetko sposobil ten nadmerny stres a to, co som prezila. Jednoducho nebyt tych veci, dodnes som okej. Ale kedze je tam raz ta emocna labilita, tazko potom. Prislo by to urcite neskor,nikto nevie ako to vlastne je. Takze nakolko uz presla dlha doba, mam vela priatelov s podobnymi problemami. Jednej kamoske spustila psych. ochorenie marihuana, inej rozchod s priatelom. Dalsiemu kamosovi strata rodicov atd...
Takze este raz zhrniem, teraz sa citim celkom fajn, ale niekedy pride ta neprijemna uzkost a zacne ma ovladat, stava sa mi to hlavne vtedy, ked idem spat. Preto si dam stilnox a zaspim, je to mensie zlo ako sa trapit. No poviem vam, ze tym cim som presla, by som asi nepriala nikomu. ale ved vy to poznate, co mi je luto, ved prest takymto utrpenim je hrozne. Ale tak snas je to najhorsie za nami a uz bude len lepsie. A psychiatria ide velmi dopredu, stale som v kontakte so svojou psych. Niekde som aj zazrela, ze vynasli nejaky novy druh lieku na strach a uzkost, ktory nema vedlj. ucinky. Bol testovany na mysiach aj na ludoch, ale este tam treba nejake veci dotuknut, mozno ste uz o tom niekde citali resp. poculi.

Už mi je lepšie čokoládka.Samozrejme k doktorke sa aj tak chystám.Canndie,zaujal ma tvoj príbeh.Koľko máš rokov?Ja mám 42.Píšeš,že si bez liekov.Aj ja som nejaký čas bola a nedá sa to. Liečim sa od 23 rokov.Ale ja mám určite schizu,alebo schizoafektívnu psychózu.Kto sa v tom má vlastne vyznať.Keď som sa začala liečiť, žaden lekár mi nepovedal čo mi je.Až po rokoch som si to našla v papieroch.Buďte radi,že ste sa neliečili pred 20timi rokmi.Našťastie veda dosť pokročila aj prístup personálu na psychiatriách.

ahoj Canndie, rozpravas tu tiez zaujimavy pribeh. Ked som ho citala, mala som pocit ako keby to bolo to OCD. Schizu podla mna nemas. alebo sa aj mylim, nie som lekar. a to ze neberies uz lieky, ze ti ich neni treba je uplne super. ja ich mam viac ako dost, ale uz zacinam uberat za pomoci lekarky a celkom sa drzim.

inak aj ja som obcas mala take ked som sa pozerala z okna ze ake by to bolo keby som si mohla vyskocit alebo s tym nozom alebo s akymkolvek predmetom co vsetko by sa dalo spravit, nieco zle a potom to napravat.

Dufam ze ja zas nemam to OCDcko. Kazdy sa musime sustredit na to svoje a liecit sa kazdy individualne.

To je moj nazor. Ale kecat o tom ako nam to ide mozeme a mne to napr.velmi pomaha sa tu vykecat, niekto poradi, povzbudi, tak kludne pis co vsetko ta trapi. budeme len radi.

teraz sa ako citis psychoicky, je to len na tom ze obcas nejaka ta uzkost a tak?alebo trpis viacej?

alebo este som mala problemy s nozmi. napadlo ma, ze nejaky chytim a nieco niekomu urobim alebo aj sebe. ja som totizto mala tu uzkost uz len z tej myslienky. alebo som videla okno a co keby som si skocila. ja som nic take urobit nechcela, to je jasne, ale tie opakujuce sa myslienky ma deptali. zevraj jasny priznak OCD. A este vela inich veci:(. strasne dlho som rozmyslala, ci mam ocd, ci schizu. ten strach bol velky. to som len chcela doplnit.
celkovo mi mozog hovoril, ze take veci neexistuju, ze nemam mat z coho strach,ale ta uzkost ma vzdy dostala. uz len ta myslienka mi ju sposobovala. hovori sa, ze sa to stava prilis citlivym ludom. no pravda je, ze ja by som nikdy ani muche neublizila:(. tak ako ma mohli take hovadiny napadat.

ahojte, rada by som vam napisala moj pribeh.
uz ako mala som asi mala nejaky problem. mozno to vyplyvalo z uskotlivej vychovy, kedze sa nam v rodine zabili blizky ludia a celkovo nas to ovplyvnilo. velmi som sa vzdy bala o svojich rodicov. uz ked som bola mala, stale som mala nejaky problem, ako zakasavanie sa, viazanie masliciek na topankach opakovane atd...to este nitko netusil, ze je to obsedantno kompulzivna porucha, tu predtym o tom nebolo ani chyru ani slychu.
raz ked rodicia dlho nechodili, isla som sa pozriet do garaze, ci tam uz nemaju auto. nemali. uz bola tma. do garaze som isla asi 8 krat a ten 8 krat prisli a odvtedy som mala taky ritual, ze som vsetko robila x krat. aj dobru noc som im davala 5 krat ako neparne cislo, ze vtedy sa im nic nemoze stat. ony vsak samozrejme o tychto mojich pohnutkach nevedeli. alebo ked som isla po ulici a nepozdavala sa mi nejaka ciara na chodniku, preskocila som ju spat, aby sa nic zle nestalo:(. asi vam to pride smiesne:(. ale tak to bolo.
neskor ked som dospela, zacala som si uvedomovat, ze nieco asi nie je v poriadku. prepadla ma uzkost a strach, co sa to so mnou deje. vedeli ma rozladit malickosti, ked nieco nebolo tak ako byt malo. napr. raz ma kamoska ostrihala, uplne nakrivo hrozne a ja som kvoli tomu nemohla spavat. no hrozne, stale som nato myslela, dokolecka dokola. bolo to velmi unavujuce, nevedela som sa nic sustredit, spat, pritom som musela chodit do skoly a nebola najlahsia. bolo to nesmierne narocne. potom sa zomlelo strasne vela inych zlych veci a ja som akoby chvilami prestala vnimat realitu. mala som strach, co toto vsetko znamena, nevedela som si to odovodnit. isla som z toho zosaliet. vtedy bol uz moj mozog tak vyzmykamy, ze som sa zacala bat aj ludi na ulici a uplne prkotiny, stale sa mi zdalo nieco zle:(. nanestastie som stretla jednu osobu, ktora mala strasne nazory. ja som vtedy hladala pomoc a dostala som k osobe, ktora ma este viac potopila. zacala mi hovorit, ze som urieknuta, ze ak som pozicila kamoske nejaku vec ona ma cez nu ovlada, ze moj datum narodenia je mizerny, ze preto mi tak je ako mi je, zato ze byvam na ulici zo zlym cislom, proste neskutocne vela takychto kravin. najhorsie bolo to, ze to bola matka cloveka, ktoreho som milovala. moj stav sa tisicnasobne zhorsil, nevedela som jej reci absorbovat, zacalo ma to ubijat. stretla som jednu kamosku, co mala priezracne modre oci a hned ma napadlo, ze je zla a mi nieco urobi.ubijalo ma to do spiku kosti. potom som skoncila na psychiatrii, boli mi nasadene AD, mala davka neuroleptik a xanax, pricom diagnoza bola OCD s tym, ze si viem odovodnit absurdnost tychto veci. ano vedela som si to odovodnit,ale strach bola vacsi ako moja sila mysle. mala som tak vyzmykany mozog, ze som si vsetko pripustala. preslo uz par rokov, ja som dnes bez liekov,ale casto mi pride myslienka, cim som to vlastne presla, ci to nahodou nebola aj schizofrenia a ci ju nemam scasti aj dodnes. fungujem v pohode bez liekov, ale niekedy na mna pride strasna uzkost a strach viacmenej z toho, ked si spomeniem nato, co som prezila. psych, mi povedala, ze mi velmi uskodila ta osoba a ze aj zdravy clovek by mal problem to ustat.
ked som brala lieky, uvedomila som si, ze toto vsetko mi sposoboval moj mozog a ja sa nemam cooho bat. bol to dlhy proces,ale prave vdaka tomuto uvedomeniu sa mi podarilo vysadit lieky. ked ma teraz napadne aj nejaka taka vec, viem ze je to hovadina. ale strach z toho, cim som presla, zostal.
budem rada, ak sa k tomuto vyjadrite.
drzim vam palce!!!

a nemala by si zajst doktorke nech s tym nieco spravi?vsak tak nemozes fungovat.

Cítim sa dosť nanič,čokoládka.Nemožem spávať.Mám vysoký tlak.Cítim úzkosť a tak podobne.