V poslednej dobe bývam dosť často bezdovodne smutná,nechce sa mi rozprávať a málo sa smejem.Strieda sa mi to s pocitmi hnevu na všetko,na celý svet...Je to normálne?
Pocity smútku a hnevu
Keď mám čas a nik ma nezabáva, alebo neotravuje, rozmýšľam a vtedy to príde: smútok, stiahnutý krk, slzy na krajíčku.
Som unavená, ale nemôžem zaspať.
Často sa budím a v polospánku samú seba presviedčam: spi!
Ešte len vstanem a už by som tam najradšej zaliezla znova - s nikým sa nestretla, nedvíhala telefón, nič neriešila.
Asi to sem nepatrí, ale keď sa rozrevem pri vydarenom s. vzrušení, vtedy zo mňa spadne strašná váha: ako keď v TV ukazujú vyháňanie satana z tela, potom mi je tak ľahko.
A na druhý deň sa všetko začne kopiť odznova.
baby fakt aj ja to mam a pocula som,ze to je ako virus,zevraj to ide vzduchom,myslite ze je to pravda
baby aj ja to mavam v poslednom case, vzdy vecer je mi do placu, citim sa byt sama..ale mam aj priatela.casto sa mi meni nalada neviem co je somnou
najhorsie je,že plačem uz totalne zo vsetkeho.Aj zo smutných veci,aj z peknych...mam pocit,že uz niesom uplne normalna.A niekedy ma prepadne taky hnev,že by som vraždila a to je niekolko krat za den.A to som vraj podla niektorych mila.
Puberta - jáj zlatá bezstarostná puberta! Už tiahnem na 40-tku.
Ja som este davnejsie bravala nejake lieky,ale hrozne sa mi po nich chcelo spať a bola som nesustredená.
Ja mam tiež taketo pocity aj dnes som už 4 krat plakala, keď som si spomenula na istu zaležitosť. Existuju nejake lieky na taketo stavy aby som na problemy tak nemyslela. Ja už nemam pubertu
kiež by to bolo z tej puberty a hormonov
No ale zalezi aj od toho, ze kolko mate baby rokov...lebo taketo stavy su casto aj pocas puberty...i ked tym nechcem povedat, ze pubertiaci nemozu mat depresiu. U nich to ale zvacsa byva vykyvmi hormonov...
Najhoršie je ,že mi je zo všetkého plaču.Už nejak neviem ovládať svoje pocity.Škoda,že niesme doma same a nemôžme sa zamknuť a spať,mať od všetkého pokoj